Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2EMCdo/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211232582
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Petríková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7211232582.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Bytového podniku mesta Košice,
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, proti povinnej C. S., bývajúcej v T., o vymoženie
uloženej povinnosti vypratať byt, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 35 Er 3236/2011, o
mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu
Košice II zo 4. mája 2012 sp. zn. 35 Er 3236/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach

z 28. marca 2013 sp. zn. 13 CoE 135/2012, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 28. marca 2013 sp. zn. 13 CoE 135/2012 a
uznesenie Okresného súdu Košice II zo 4. mája 2012 č. k. 35 Er 3236/2011-30 a vec vracia Okresnému
súdu Košice II na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II uznesením zo 4. mája 2012 č. k. 35 Er 3236/2011-30 vyhovel námietkam povinnej

proti exekúcii. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie
domáhal vypratania povinnej z bytu č. XX, nachádzajúceho sa v T., na ul. K., na piatom poschodí.
Konštatoval, že rozsudok Okresného súdu Košice II zo 17. decembra 1996 sp. zn. 29 C 387/1996, ktorý
je exekučným titulom, nadobudol právoplatnosť 11. júna 1998 a stal sa vykonateľným. Poznamenal,
že v uvedenom rozsudku súd privolil k výpovedi z nájmu bytu, určil skončenie nájomného pomeru a
uložil povinnej byt vypratať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Súd prvého stupňa konštatoval,

že desaťročná premlčacia lehota podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 161 ods.
1 Občianskeho zákonníka začala plynúť 11. júna 1998 a uplynula 11. júna 2008. Návrh na vykonanie
exekúcie oprávnený podal 7. novembra 2011, teda po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty. Na
základe uvedených skutočností preto súd prvého stupňa námietkam povinnej vyhovel. Vyslovil, že
o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o námietkach.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie oprávneného a povinnej uznesením z 28. marca 2013 sp. zn.

13 CoE 135/2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.). V druhom výroku odmietol
odvolanie povinnej. V odôvodnení uviedol, že sa stotožňuje so správnymi a presvedčivými dôvodmi
uvedenými v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa. Poukázal na § 340 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého,
ak rozhodnutie, ktorého výkon sa navrhuje, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý treba zabezpečiť
či už náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, súd síce nariadi výkon rozhodnutia, ale s dodatkom,
že o uskutočnení výkonu rozhodnutia rozhodne dodatočne. Uskutočnenie výkonu rozhodnutia nariadi,

až oprávnený súdu preukáže, že pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada, aká je učená vo
vykonávacom rozsudku. Odvolací súd mal za to, že oprávnený mal povinnosť podať návrh na vykonanie
exekúcie v desaťročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť od 11. júna 1998 a uplynula 11. júna 2008
v súlade s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného konštatoval, že oprávnený mal
uplatniť návrh na výkon rozhodnutia do 11. júna 2008, aj keď v tom čase nemal zabezpečený náhradný
byt pre povinnú. Neuplatnením práva na vykonanie exekúcie vyprataním bytu došlo k premlčaniu nároku

z tohto exekučného titulu. Preto odvolací súd v súlade s § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdil. K odvolaniu povinnej poznamenal, že keďže súd prvého stupňa vyhovel jej námietkam protiexekúcii, nebola jej spôsobená žiadna ujma a nebola jej uložená žiadna povinnosť, z tohto dôvodu
nemôže proti napadnutému uzneseniu podať odvolanie. K návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý uviedla
v odvolaní povinná, odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa zastaví exekučné konanie až po

právoplatnosti uznesenia o námietkach. V rámci tohto rozhodnutia sa vysporiada aj s trovami konania.

Na podnet oprávneného podal mimoriadne dovolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa v spojení s
uznesením odvolacieho súdu generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, že rozhodnutiami súdov nižších stupňov bol podľa jeho názoru
porušený zákon v ustanoveniach §§ 1 až 3 O.s.p., § 161 ods. 1 O.s.p., § 160 ods. 3 O.s.p. a § 41

ods. 1 Exekučného poriadku, ktorými sa súdy oboch stupňov dostatočne neriadili. Poznamenal, že ak
súd ukladá povinnosť vypratať byt s povinnosťou zabezpečiť bytovú náhradu, ide o rozhodnutie vo
veci samej, preto nie je možné povinnosť plnenia viazať na samotnú právoplatnosť rozhodnutia, ale
až na splnenie povinnosti zabezpečiť bytovú náhradu. Ďalej uviedol, že zo súdneho spisu zistil, že
písomné vyhlásenie oprávneného o zabezpečení bytovej náhrady pre povinnú spolu so zmluvou
o nájme náhradného bytu prevzala povinná 8. augusta 2011. Podľa exekučného titulu mala povinná

povinnosť vypratať byt do 15 dní od zabezpečenia bytovej náhrady oprávneným, t. j. do 23. augusta
2011. Exekučný titul teda nadobudol vykonateľnosť až 24. augusta 2011, márnym uplynutím lehoty
určenej podľa rozhodnutia na plnenie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 7. novembra
2011 včas. Generálny prokurátor namietal, že napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov spočívajú
na nesprávnom právnom posúdení veci, pretože vo svojej argumentácii poukázali na § 340 O.s.p., ktorý

bol z Občianskeho súdneho poriadku vypustený zákonom č. 341/2005 Z.z. účinným od 1. septembra
2005. Z týchto dôvodov navrhol zrušiť uznesenie krajského súdu ako aj okresného súdu a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinná sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

(§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej
republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), preskúmal
vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)

v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora je dôvodné.

Podľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby
dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu
za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., t. j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať
len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné
vady konania v zmysle § 237 O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdenímje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru generálneho prokurátora súdy nižšieho stupňa vec nesprávne právne posúdili,
keď vyhoveli námietkam povinnej proti exekúcii, v ktorých namietala uplynutie desaťročnej premlčacej
doby, počas ktorej bola povinná vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa v T., na ul. K..

Súdy nižšieho stupňa pri skutkovom zistení, že v danom prípade desaťročná premlčacia doba
skutočne uplynula, vyslovili názor, že podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka táto začala plynúť 11.
júna 1998, kedy nadobudol právoplatnosť a súčasne sa stal vykonateľným rozsudok Okresného súdu
Košice II zo 17. decembra 1996 č. k. 29 C 387/1996-9, a teda jej koniec pripadol na 11. júna 2008,
pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až 7. novembra 2011, po uplynutí desaťročnej
premlčacej doby.

Odvolací súd na doplnenie poukázal na § 340 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak rozhodnutie, ktorého
výkon sa navrhuje, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý treba zabezpečiť či už náhradný byt
alebo náhradné ubytovanie, súd síce nariadi výkon rozhodnutia, ale s dodatkom, že o uskutočnení
výkonu rozhodnutia rozhodne dodatočne. Uskutočnenie výkonu rozhodnutia nariadi, až oprávnený súdu
preukáže, že pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada, aká je určená vo vykonávacom

rozsudku (dovolací súd poznamenáva, že ustanovenie § 340 O.s.p. bolo zákonom č. 341/2005 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinným od 1. septembra
2005 z Občianskeho súdneho poriadku vypustené).

Podstatné pre vec je preto zodpovedanie otázky, kedy nastala vykonateľnosť rozsudku, ktorý je
exekučným titulom.

Podľa § 161 ods. 1 O.s.p. rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.

Podľa § 160 ods. 3 O.s.p. ak súd uložil povinnosť vypratať byt, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu,
nie je účastník povinný byt vypratať, dokiaľ sa preňho nezabezpečí náhradný byt, prípadne náhradné
ubytovanie tam, kde podľa ustanovení Občianskeho zákonníka náhradné ubytovanie postačí.

V zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Ak vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na exekúciu, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý
trebazabezpečiťčiužnáhradnýbyt,alebonáhradnéubytovanie,exekútorvykonáexekúciuažvtedy,keď
oprávnenýpreukáže,žeprepovinnéhojezabezpečenátakábytovánáhrada,akájeurčenávrozhodnutí,
ktoré je podkladom na exekúciu (§ 185 ods. 1 Exekučného poriadku). Exekúciu vyprataním bytu, za ktorý

podľa exekučného titulu treba zabezpečiť bytovú náhradu, môže exekútor vykonať, až keď oprávnený
preukáže, že pre povinného je bytová náhrada zabezpečená.

Skúmanietoho,čidošloksplneniupodmienky,tedaskúmaniečijerozhodnutievykonateľnésanarozdiel
od iných prípadov, bude skúmať v priebehu exekúcie. Povinnosť skúmať vykonateľnosť rozsudku má
exekučný súd už pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. Ak zistí, že nebola splnená podmienka

pre splnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosť, návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietne (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Pre posúdenie toho, či je rozhodnutie vykonateľné bude
rozhodujúce naplnenie bytovej náhrady, tak ako je špecifikovaná vo vykonávanom rozhodnutí (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. októbra 2010 sp. zn. 5 Cdo 144/2009).

Dovolací súd už v uznesení z 27. augusta 2009 sp. zn. 4 M Cdo 9/2009 vyslovil názor, že ak

vykonávané rozhodnutie ukladá povinnosť vypratať byt po zabezpečení bytovej náhrady, stáva sa
formálne vykonateľným až uplynutím lehoty na plnenie, ktorá začne plynúť odo dňa zabezpečenia
stanovenej bytovej náhrady.

V občianskom súdnom konaní sa ochrana vlastníctva spočívajúca vo vydaní nehnuteľnej veci uplatňuje
žalobou o jej vypratanie. Tomu zodpovedá spôsob výkonu rozhodnutia vyplývajúci z § 185Exekučného poriadku. To však nič nemení na tom, že základ vymáhaného nároku má pôvod vo
vlastníckom práve. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva. K premlčaniu práva by nemohlo dôjsť, aj keby vymáhané právo

podliehalo režimu § 110 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre exekúciu, sa
stalo formálne vykonateľné až uplynutím lehoty na plnenie, ktorá plynie odo dňa zabezpečenia bytovej
náhrady (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. marca 2007 sp. zn. 20 Cdo
1424/2007).

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie,

ktorým sa domáhal vypratania povinnej z bytu č. XX, nachádzajúceho sa v T., na ul. K., a to na základe
právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II zo 17. decembra 1996 č. k. 29 C 387/1996-9, ktorým
bola povinnej uložená povinnosť vypratať predmetný byt a odovzdať ho oprávnenému do 15 dní po
zabezpečení náhradného bytu. Oprávnený zabezpečil povinnej náhradný byt od 1. augusta 2011 v T., na
ul. G. Písomné vyhlásenie oprávneného o zabezpečení bytovej náhrady pre povinnú spolu so zmluvou o
nájme náhradného bytu, prevzala povinná 8. augusta 2011. Podľa vyššie uvedeného exekučného titulu

mala povinná povinnosť vypratať byt do 15 dní od zabezpečenia bytovej náhrady oprávneným, t. j. do
23. augusta 2011. Exekučný titul teda nadobudol vykonateľnosť až 24. augusta 2011, márnym uplynutím
lehoty určenej na plnenie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 7. novembra 2011, teda včas.

Dovolací súd na záver pre úplnosť dodáva, že vo veci vypratania sporného bytu viedol oprávnený
voči povinnej dve exekučné konania. Oprávnený podal 27. februára 2008 návrh na vykonanie

exekúcie vyprataním bytu. Okresný súd Košice II uznesením z 2. júna 2008 č. k. 39 Er 439/2008-52
ex offo exekúciu zastavil a zároveň povolil odklad exekúcie do dňa nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia o zastavení exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že povinnej doposiaľ
nebola zabezpečená bytová náhrada, pretože byt, ktorý oprávnený určil za bytovú náhradu, nespĺňal
podmienku bývania trvalého charakteru. Súd prvého stupňa v odôvodení ďalej konštatoval, že na

základe uvedeného má za to, že bytová náhrada zabezpečená pre povinnú doposiaľ nebola, a preto
jej právo na náhradný byt, zabezpečením náhradného bytu s dobou nájmu na určitý čas nezaniklo, ale
naďalej trvá a zároveň na základe takto uvedeného dôvodu vykonateľnosť právoplatného rozhodnutia
ešte nenastala. Krajský súd v Košiciach na odvolanie oprávneného uznesením z 28. decembra 2009
sp. zn. 2 CoE 111/2009 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V odôvodnení uviedol, že sa v celom

rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poznamenal, že ako správne konštatoval
súd prvého stupňa, povinnej náhradný byt nebol zabezpečený a vykonateľnosť právoplatného rozsudku
ešte nenastala. Exekúciu preto podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku zastavil.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že mimoriadnym dovolaním napadnuté
rozhodnutie krajského ako aj okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e
O.s.p.vspojenís§243fods.1písm.c/O.s.p.,keďžetovyžadovalaochranaprávazákonomchránených
záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a okresného súdu zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 veta prvá O.s.p., § 243b ods. 3 veta prvá O.s.p. v

spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§
243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.