Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/413/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514204651
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3514204651.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej B. O., bydliskom E. XXXX/X, X. H. nad Y., o vymoženie 242
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 8. augusta 2014, č. k. 10Er/462/2014-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na
zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že
Dňa 22.05.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.:
SR 00069/13 vydaného dňa 13.06.2013. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o
úvere č. 302400023 uzavretej v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 25.02.2011 medzi
oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Vychádzajúc z obsahu predložených dokladov
mal súd prvého stupňa za to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnú
charakteristiku upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl., pretože bola uzatvorená

dodávateľom - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti
o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, pričom
nebolo preukázané konanie povinného pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania
povinnému tak, ako je vyplnené v predtlači textu zmluvy o úvere v konaní preukázaný nebol. Súd

prvého stupňa uzavrel, že zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným spĺňa charakteristiku
štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich
uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd zistil, že rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť na podklade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa

25.02.2011 formou vyplneného predtlačeného formulára. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne
dojednaná, keďže sa jedná o vyplnené tlačivo vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny či
úpravy. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná

podmienka sa prieči dobrým mravom. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienkyzastaví,resp.zamietnežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Akbytakoutoneprijateľnou
zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade
ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu resp. zamietne žiadosť v celom

rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý
svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 OZ, § 45 ods. 1
písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., § 44 EP). Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť

iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred
spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi
výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nakoľko bola vopred pripravená, na predtlačenom formulári. Mohol len
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako
prvý. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale

na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Takto formulovaná

rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná.Spoukazomnauvedenédospelsúdprvéhostupňakzáveru,žerozhodcovskázmluvatvoriaca
podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v predmetnom konaní,
jej neprimeranou (neprijateľnou) a preto neplatnou zmluvnou podmienkou. Z uvedeného vyplýva, že

neplatná rozhodcovská zmluva nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie
veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese
exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda stať sa spôsobilým podkladom pre vykonanie
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a

vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho náväznosti
zákonč.244/2002Z.z..Vytýkalsúduprvéhostupňa,ženasprávnezistenýskutkovýstavvecinesprávne
aplikoval právny predpis. Namietal, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej
stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie,

o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že
rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému, v dôsledku
čoho sa exekučný súd v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. Dôvodil, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie,

ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t. j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia
veci. Zastával názor, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
V závere odvolania poukázal na to, že s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia §

3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a to formou samostatného
právneho úkonu a na samostatnej listine. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Oprávnený uzavrel,
že konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na základe podaného odvolania
oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Zcitovanéhozákonnéhoustanovenia

totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne.Súladomexekučnéhotitulusozákonompritomtrebarozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať,
teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného
titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať

rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je upravená v ustanovení
§ 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre
exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky
uvedené v § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/
EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere,
uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 25.02.2011, je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi
oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Súd prvého stupňa v

odôvodnení napadnutého uznesenia správne poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že povinná
je a aj v čase uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná
pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa uzavrel, že zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná

právna forma zmluvy.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa uvádza, že v danej veci je za neprimeranú potrebné
považovať aj rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 25.02.2011, t. j. v rovnaký
deň ako oprávnený s povinnou uzavreli zmluvu o úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá
vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnej, nebola individuálne dojednaná, jej obsah

povinná ani nemohla ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť
na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je aj rovnakého názoru ako súd prvého

stupňa v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý
zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne
určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej
úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v

nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00,
C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú
sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v
rozhodnom období.

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnakoajbeznávrhusúdexekúciuzastavíoplnenieztakejtoneprijateľnejzmluvnejpodmienky(vtomto

prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republikyzo dňa 24.02.2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom,
ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je
nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41

ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.