Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Er/173/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608202412
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matej Maxa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5608202412.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekučného konania oprávnenej: EXPRESS FINANCE, s.r.o., so
sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 775 165, zastúpenej Mgr. Ing. Tomášom Vítekom, usadeným
euroadvokátom so sídlom Škultétyho 1, Bratislava, proti povinnej: S. H., D.. XX. X. XXXX, N. G. XXX/
X, U. C., pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.314,48 eur s príslušenstvom, vykonávaného súdnym
exekútorom JUDr. Tomášom Peltznerom, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Jakubovo

námestie 15, pod sp. zn. EX 164/2008, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia je n e p r í p u s t n á.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Tomášovi Peltznerovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Peltznerom sa dňa 8. 4. 2008 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. EX 164/2008 na vymoženie pohľadávky vo výške 1.314,48 eur (39.600,- Sk) s príslušenstvom, a
to na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. 01 Rk 132/2007, zo dňa 10. 8. 2007, ktorý vydal JUDr.
Ján Senko, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská
spoločnosť, s.r.o., so sídlom Párovská 26, Nitra, IČO: 35 939 184. Súdnemu exekútorovi bolo udelené

poverenie č. 5505 013203* zo dňa 16. 4. 2008 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 39,600,- Sk
s príslušenstvom a trovy exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.

Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydalrozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 146/2011
zo dňa 13. 10. 2011).

Z predloženého spisu rozhodcovského súdu exekučný súd zistil, že dňa 19. 10. 2006 bola medzi
oprávnenou a povinnou uzavretá Zmluva o úvere č. 2230073032 (ďalej len ,,zmluva“), na základe ktorej
oprávnená poskytla povinnej finančné prostriedky vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur) a povinná sa
zaviazala poskytnuté finančné prostriedky splatiť v dohodnutých splátkach v celkovej sume 32.400,-Sk

(1.075,48 eur).

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka(vzneníúčinnomdo31.12.2007),spotrebiteľskýmizmluvami
jekúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmejčastitohtozákonaazmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 2007), dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 2007), spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva uzavretá medzi oprávnenou a povinnou, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského

rozsudku je zmluvou spotrebiteľskou. Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých
prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných
prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve sú vopred
pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava zákona o ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu
spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na zmluvy priamo v Občianskom zákonníku

neupravené (porovnaj znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinné od 1. 1. 2008). Zmluvnými
stranami spotrebiteľskej zmluvy sú dodávateľ, spoločnosť EXPRESS FINANCE, s.r.o., ktorej predmet
činnosti je aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom zo zdrojov nepochádzajúcich z vkladov
občanov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinná má v danom vzťahu vzniknutého
z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov
fyzickej osobe - nepodnikateľovi. Na spotrebiteľské zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenie §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo subsidiarity
Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré rozširuje

definíciuspotrebiteľskýchzmlúvobsiahnutúvObčianskomzákonníku.Keďžesúddospelzpredložených
listín k záveru, že povinná mala vo vzťahu z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa, za
použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa
spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré by ev. mohol vniesť oprávnený) o obsahu
zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na

preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť takúto výnimku.

Zpovahyzmluvnýchstrán,predmetupodnikateľskejčinnostiveriteľaavkonečnomdôsledkuajzobsahu
zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu o plnení z ktorej rozhodol

rozhodcovský súd. Nie je prekážkou aplikácie všeobecného spotrebiteľského práva, ak je zmluva
uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Takisto skutočnosť, že zmluva o úvere je prípadne vyňatá z
pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch, neznamená, že by nebola zmluvou spotrebiteľskou. Zatakéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy,
pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a
určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné
podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ
ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského

práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník
zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter
zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom. Občiansky zákonník sa snaží nerovnováhe v právnom pomere medzi spotrebiteľom
a dodávateľom zabrániť a v § 53 preventívne predpisuje, aké ustanovenia nesmie obsahovať
spotrebiteľská zmluva. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú

podmienku,t.j.ustanovenie,ktoréspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie
spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom
ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali
možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné

prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie
je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník
spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú
podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná
svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.

Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku
možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet
ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky a ktoré
môže a má dopĺňať judikatúra súdov, ktorá by mala vziať do úvahy i znenie a duch smernice 93/13/
EHS. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality

života bežných ľudí nezaväzovali a aby mali odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania
nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad a to
podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993
(ďalej len „smernica"). Táto smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004

Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti
zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník, okrem
toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako
interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou (rozhodcovským konaním - neoficiálny preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom

alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane".

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa§54ods.1druhávetaObčianskehozákonníka,spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Bod 8a zmluvy upravuje rozhodcovskú doložku tak, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory,
ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe Zmluvy alebo súvisiacich so
Zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy okrem sporov zo zmenky zabezpečujúcej

záväzky dlžníka zo Zmluvy podľa čl. 6 Zmluvy, budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s. r.o., IČO: 35
939 184, so sídlom Párovská 26, 949 01 Nitra, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Nitra, oddiel: Sro, vložka číslo : 16735/N, podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov, ktoré
boli uverejnené v Obchodnom vestníku v časti Oznámenia. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu

tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné.

Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 8a spotrebiteľskej
zmluvy je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne
došloknarušeniuzákonomsledovanejrovnováhymedzizmluvnýmistranamivneprospechspotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu pred nezávislým súdom.

Rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s inštitútmi
zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená
ako súčasť vopred pripravených podmienok predloženej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré nemá možnosť
spotrebiteľ ovplyvniť. Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému

konaniu u dodávateľom vopred vybratého rozhodcovského súdu a vzdať sa tak ústavného práva na
spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý
neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci, aj keď štát na rozhodcov za stanovených podmienok
časť súdnej moci delegoval. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený
už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcom za účelom reálneho

sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným
skutkovým základom vedených nielen na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú
vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že
si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bola
spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených zmluvných podmienok bez
možnosti ich modifikácie, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej

nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby
spotrebiteľmalmožnosťpožiadaťvšeobecnýsúdoochranu,aksirozhodcovskýsúdosobitnenevyjednal
a teda si ho výslovne spotrebiteľ neželal. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá
novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008 zaviedla
do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa

považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní". Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že taká
zmluvná podmienka je neprijateľná. Iba tak môže súd naplniť cieľ § 53 Občianskeho zákonníka (tiež

čl. 6 ods. 1 smernice) - zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou
a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v čl. 7 smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé
exekučné konanie vyvolané oprávneným. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu
exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pretože povinnosť súdu postarať sa
o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali, trvá permanentne počas celého exekučného
konania.

Keďže rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci je z dôvodu nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúcej sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v
spotrebiteľskej veci za následok nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, preabsenciu vykonateľného exekučného titulu súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

V podaní zo dňa 26. 2. 2013súdny exekútor oznámil súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje, nakoľko boli
vymožené v exekučnom konaní. Z tohto dôvodu súd o trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol

tak, že mu náhradu týchto nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený aj povinný, proti výroku o trovách exekúcie aj súdny exekútor,
podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.