Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Peter Chovanko

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712221349
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712221349.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému Q. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: X. XXX, XXX XX J. A., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 29285/12 na vymoženie

pohľadávky oprávneného vo výške 222,-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č. k. 6Er/189/2012-11 zo dňa 31.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods.2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“)

zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom v danej veci
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 07825/11 zo dňa 19.08.2011. Exekučný titul bol vydaný na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru (bod

15), na ktoré odkazuje zmluva o úvere, uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 03.06.2010.
Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným je zmluvou formulárového typu, ktorú uzatvára
oprávnený ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti s vopred neurčitým počtom účastníkov, ktorí
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a prijímajú tzv. všeobecné obchodné podmienky
dodávateľa ako celok. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah
predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj dojednania majúce povahu všeobecných

obchodných podmienok. Z formy a obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že povinný nemal reálnu
možnosť obsah ustanovení formulárovej zmluvy, ktorej súčasťou sú aj všeobecné podmienky zmeniť,
resp. ich pôsobnosť na predmetný zmluvný vzťah vylúčiť. Povinný ju teda mohol prijať buď ako celok
alebo odmietnuť. Takto dojednanú rozhodcovskú doložku v danej veci nemožno považovať za výslovné
prijatie návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka (ďalej aj ako „OZ“). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej

veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone v zmysle § 40 ods.1 OZ, exekučný súd po
preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle §
44 ods.X N. poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Ak nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.Proti rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Odvolateľ namietol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Exekučný súd v danej veci podľa názoru odvolateľa prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok (§ 44 ods. 2) a zákon č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZoRK“). Odvolateľ uviedol, že
súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu.

Preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), exekučný súd však nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa musí obmedziť len na skúmanie výroku
rozhodcovského rozsudku a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahu skutkovo zjavných dôvodov. Ak súd na zistený stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZoRK
ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva ZoRK alebo Občiansky súdny poriadok,

a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Podľa názoru odvolateľa postupom súdu
v danej veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V
ďalšom odvolateľ namietol nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Odvolateľ konštatoval, že súd sa v
rozhodnutí vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou

spotrebiteľaadodávateľa.Súdvtomtozmyslenevykonávaldokazovanie,rozhodnutiejetakzaloženéna
konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Na uvedený
prípad nemožno podľa názoru odvolateľa aplikovať § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd musí mať
pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu
na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. V závere odvolateľ uviedol, že postup súdu,

ktorým zjednodušene zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu je v rozpore so zásadou civilného
práva, a to pacta sunt servanda. Podľa odvolateľa keď exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho
vecnej a právnej stránky, súd mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery je exekučný titul súladný
so zákonom a v tomto zmysle mal aj vykonávať dokazovanie. Podľa odvolateľa nie každý rozpor so
zákonom automaticky vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu, v civilnom práve sa uplatňuje princíp

tzv. delenej neplatnosti podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Ak súd zastavil celé exekučné konanie,
vlastne tak pozbavil oprávneného práva domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko
oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo, a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res
iudicata).

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4
O.s.p.).

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie

okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 28.11.2012 bol spísaný vo forme zápisnice pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým za účasti splnomocneného zástupcu oprávneného návrh na
vykonanie exekúcie. Dňa 20.12.2012 bola Okresnému súdu Zvolen doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské Rameno 8, Bratislava zo dňa 19.08.2011, č.k.: SR 07825/11.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci)
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného

podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sanepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 52 ods.1, ods.4 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom

(ods.1). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.4).

Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd aj pred vydaním poverenia súdnemu
exekútoroviskúma,čisúsplnenéformálneimateriálnepredpokladyprevedenieexekúcie.Prvostupňový
súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie.

Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj
bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie

Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19).

Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci
rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva
neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju
právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, resp. na zamietnutie žiadosti o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie,ktorázačalanazákladetakéhotoexekučnéhotitulutrpiaceho
neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať. Odvolací súd preto konštatuje,
že exekučný súd síce správne konštatoval neplatnosť dojednania rozhodcovskej doložky a následný
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci, ale v danej veci sa mal

zaoberať aj otázkou posúdenia (dôvodov) neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Napriek tomu odvolací
súd považuje vydané rozhodnutie exekučného súdu za vecne správne, pretože je preukázateľné,
že zmluva o úvere, na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným a bolo
priznané plnenie rozhodcovským rozsudkom je zmluvou spotrebiteľskou. Z tohto dôvodu sa na ňu
vzťahuje právna úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa upravená vnútroštátnou právnou úpravou

ako aj európskou judikatúrou. Rozhodcovská doložka upravená v bode 15 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru (ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere), na základe ktorej v danej veci vznikol exekučnýtitul - rozhodcovský rozsudok, umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa
záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou
rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako

najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš
Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o

objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na
vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len
indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou
zmluvného vzťahu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia §

53 ods. 5 OZ neplatná.

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii, poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu
vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, si plní prostredníctvom viacerých zákonov,
medzi inými OZ, kde v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách, sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v

štádiuužprebiehajúceho exekučnéhokonaniaskúmať,čirozhodcovskýrozsudoknezaväzujeúčastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, ukladá exekučnému
súdu exekúciu zastaviť. Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať
prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž

rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní,
ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným
exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, prípadne
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto
exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať.

Vzhľadom na námietky odvolateľa k ust. 54 OZ odvolací súd poukazuje na to, že je irelevantné
ako označil oprávnený v zmluve o úvere účel použitia finančných prostriedkov. Základom je platnosť
podmienok konkrétnej zmluvy, napríklad aj rozhodcovskej doložky, na základe ktorej vznikol exekučný
titul. Platnosť rozhodcovskej doložky je vymedzená len OZ a príslušnými normami Európskeho práva,
preto v tomto smere pokiaľ nebolo preukázané, že povinný použil finančné prostriedky, či už na

účel zamestnania, povolania alebo podnikania považuje sa tento právny vzťah (medzi oprávneným a
povinným) za spotrebiteľský (§ 52 ods. 1 OZ). V zmysle § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa odvolacieho súdu na
preukázanie skutočností o použití finančných prostriedkov povinným nestačí len zaškrtnutie kolónky na
výkon povolania, ako vyplýva zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá medzi oprávneným a povinným.

Odvolací súd ďalej považuje za potrebné ozrejmiť znenie dôvodovej správy k § 53 ods.4 písm. r) OZ.
V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v
zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a

súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 ods.1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.