Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/549/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912215294
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912215294.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so
sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi Z. F., nar. XX.XX.XXX, bytom B.
XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so
sídlom J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, IČO: 42 305 675, zast. JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom so
sídlom Nemčianska 25, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 12C/218/2013-26, zo dňa 01.
augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu trovy prvostupňového konania p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie,
so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 21,09 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu JUDr.
Viliama Glézla, vedený vo I. banka, a.s., pobočka zahraničnej banky V., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX,
VS XXXXXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil podľa ust. § 96 ods. 1, 3 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „O. s. p.“) z dôvodu, že navrhovateľ
dňa 22.07.2013 zobral návrh späť ešte pred prvým pojednávaním.

Súčasne súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania podľa § 11
ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a Daňovému úradu v Bratislave prikázal vrátiť
navrhovateľovi krátený súdny poplatok o sumu 6,63 eur t.j. vo výške 9,87 eur.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p., v zmysle ktorého navrhovateľ je
povinný nahradiť protistrane trovy konania. Odporca trovy konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a
žiadne trovy mu ani nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu, ktorý do konania vstúpil podľa § 93 ods. 2, 3 O. s. p. a je zastúpený advokátom,
priznal súd náhradu trov právneho zastúpenia, ale v nižšej sume než uplatnil, pretože podľa názoru
súdu do základu pre výpočet tarifnej odmeny advokáta nemožno zahrňovať aj príslušenstvo žalovanej
pohľadávky (úroky), ale základ tvorí len jej istina. Výpočet advokáta, ktorý vyčíslil za každý úkon v
konaní trovy z inej sumy, a to v závislosti od prírastku úrokov k istine súd nepovažoval za správny.
Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho

zastúpenia vo výške 58,78 eur, k rukám právneho zástupcu JUDr. Viliama Glézla v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal navrhovateľ
odvolanie. V napadnutej časti navrhol uznesenie podľa § 220 O. s. p. zmeniť tak, že súd vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 22,32
eur.

Namietal, že vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov,
jeho hlavou náplňou činnosti je kolektívna ochrana spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní
a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ
zastáva názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné
poskytnúť právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Z ust. § 93 ods. 2 O.
s. p. ako aj ust. § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu
bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú
spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne a
personálne vybavené a odborne kompetentné.

Navrhovateľ nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak
spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého,
znalého danej problematiky a z tohto dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu (čo sa týka vstupu do
konania). Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia priznáva, že žalovanému
neposkytol pomoc pri ochrane jeho práva ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Žalovanému
poskytol pomoc advokát, za služby ktorého žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia.

Prvostupňový súd nepostupoval správne, keď združeniu zastúpenému advokátom priznal náhradu trov
konania. Nejedná sa o účelne vynaložené trovy. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu
na stav konania a vôľou odporcu. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom
vyjadrení, ako aj v mnohých iných konaniach žiada návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných
podmienok, premlčania nároku, bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Poukazuje iba na ustanovenia a
rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti,
nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Z ust.
§ 93 O. s. p. nemožno vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu
ním podporovaného účastníka - podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka
na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 188/212 zo dňa 05.02.2013).

K odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Uznesenie v napadnutej časti navrhol potvrdiť a
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 21,09 eur.

Uviedol, že O. s. p. nevylučuje, aby účastník (ktorýkoľvek) sa dal zastúpiť advokátom, právo na
právne zastúpenie je garantované aj Ústavou SR. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka
(spotrebiteľského združenia - právnickej osoby) advokátom jasne deklaruje aj rozsudok Súdneho
dvora (druhá komora) zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09 DEB Deutsche Energiehandels und
Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko, v ktorom sa konštatuje, že zásada
účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom
zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby
musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

Úkony, ktoré vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu v konaní vykonal možno považovať
za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením vedľajší účastník sledoval a priamo realizoval ochranu
práv odporcu proti uplatňovanému nároku navrhovateľa.

Práve kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka, v ktorom poukázal na charakter zmluvnej pokuty ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky bolo dôvodom, že spor bol ukončený späťvzatím žaloby. Relevantným
úkonom spotrebiteľov, ak by nesúhlasili so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nie je nevyjadrenie
súhlasu, ale výslovný nesúhlas, čo v tomto konaní preukázané nebolo. Vedľajšiemu účastníkovi patrí
náhrada trov konania, ide o účelne vynaložené trovy. V danom prípade sa nejednalo o paušálny vstup
do konania, ale o vstup konkrétny a účinný.

Odporca zostal nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej
časti potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v
napadnutej časti je vo výroku správne a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.

Neobstojí námietka navrhovateľa, že účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi
môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom vysloví súhlas. Ust. § 93 O.
s. p. vstup vedľajšieho účastníka do konania nepodmieňuje súhlasom účastníka so vstupom, ale len
súhlasom s úkonmi vedľajšieho účastníka. Je však pravdou, že účastník konania má právo svojím
nesúhlasom zabrániť tomu, aby na jeho strane sa zúčastnil konania vedľajší účastník.

V zmysle novely zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku vykonanú zákonom č. 384/2008
Z. z., ktorá zaviedla kategóriu vedľajších účastníkov na základe zákonného splnomocnenia, legitimácia
pre vstup vedľajšieho účastníka do konania vyplýva priamo zo zákona. Cieľom § 93 ods. 2 O. s. p. je
rozšírenie ochrany práv v prípadoch, v ktorých existuje dôležitý záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi
problematické zo strany subjektov, ktoré majú o to záujem, vstupovať do konania ako vedľajší účastníci.
V praxi ide hlavne o právnické osoby zamerané na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne. Pre vstup vedľajšieho účastníka do konania sa
nevyžaduje súhlas dotknutého účastníka. Z platnej právnej úpravy nevyplýva, že by účastník, na strane
ktorého má vedľajší účastník vystupovať, musel s týmto vstupom vyslovene vyjadriť súhlas, ale naopak,
tomuto účastníkovi § 93 ods. 3 O. s. p. umožňuje vzniesť proti takémuto vstupu námietky a tým účasti
vedľajšieho účastníka zabrániť.

Vedľajší účastník HLAS SPOTREBITEĽA občianske združenie, so sídlom vo Zvolene je nepochybne
takouto organizáciou a keďže do konania vstúpila z vlastného podnetu (ods. 3), súd rozhoduje o jeho
neprípustnosti iba v prípade námietky, teda o návrhu. V danom prípade takýto návrh zo strany odporcu
nebol podaný, a nebol podaný ani zo strany navrhovateľa.

Navrhovateľ nesprávnym spôsobom interpretuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/188/2012, keď
nevenuje náležitú pozornosť práve rozdielnosti v právnej úprave a terminologickým pojmom, že treba
rozlišovať vstup do konania a súhlas s úkonmi vedľajšieho účastníka. Práve zo samotného rozhodnutia
3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013 vyplýva, že vedľajší účastník nemôže do konania vstúpiť proti vôli
hlavného účastníka, pričom vedľajší účastník musí s úkonmi vedľajšieho účastníka vždy vysloviť súhlas.
Z kontextu obsahu celého rozhodnutia je nepochybné, že rozhodnutie najvyššieho súdu bližšie vykladá
povinnosť súdu skúmať úkon vedľajšieho účastníka vo vzťahu k § 93 ods. 4 a neopiera vstup vedľajšieho
účastníka do konania o vyslovenie súhlasu hlavného účastníka.

Navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera
vedľajšiemu účastníkovi, poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Takýto názor je v rozpore
s ustanoveniami článku 47 ods. 2 Ústavy SR a § 18, § 24, § 25 ods. 1 O. s. p. , z ktorých vyplýva
rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a
to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Odvolateľ si tak protirečí, keď toto ústavne zaručené

právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc nepopiera, ale na druhej strane spochybňuje účelnosť
vynaložených trov na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ako subjektu odborne spôsobilého,
znalého danej problematiky. Ak by súd prijal záver navrhovateľa, musel by si taktiež položiť otázku, či je
nutné, aby vo všetkých sporoch navrhovateľ sa nechal zastupovať advokátom.

Pokiaľ platí, že ak vedľajší účastník má rovnaké práva ako hlavný účastník, potom ak hlavný účastník
má právo zvoliť si advokáta a vznikne mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, má potom aj
vedľajší účastník konajúci v zastúpení advokátom právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému
účastníkovi trovy zastaveného konania a to podľa prvej vety ods. 2 tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že
konanie muselo byť zastavené a podľa druhej vety ods. 2 O. s. p. odporcovi v prípade,
že bol pre jeho správanie vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.

Prvostupňový súd použil správne ustanovenie o trovách konania, vo veci aplikoval § §
146 ods. 2 prvá veta O. s. p.. V rozhodovanom prípade bol nárok na náhradu daný týmto ustanovením,
pretože niet pochýb o tom, že navrhovateľ procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je teda
povinný nahradiť trovy konania protistrane bez ohľadu na hmotnoprávne posúdenie sporu. Z procesného
hľadiska preto platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ.

Správny je postup okresného súdu aj z hľadiska výpočtu výšky tarifnej odmeny, keď ust. § 10 ods. 2
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov súd vykladá tak, že základ pre výpočet
tarifnej odmeny predstavuje hodnota peňažného plnenia (cena) bez navýšenia o prípadné úroky ku dňu
poskytnutia služby. Nie je však vylúčené, že v priebehu konania sa hodnota peňažného plnenia môže
meniť napr. z dôvodu rozšírenia žaloby, čiastočného späťvzatia a pod., ale nejedná sa o „zmeny“ hodnoty
peňažného plnenia vyvolané prírastkom (pripočítavaním) úrokov z hodnoty peňažného plnenia, ako sa
mylne domnieva vedľajší účastník, ktorý takýmto nesprávnym spôsobom potom vyčíslil aj výšku trov
odvolacieho konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a ust. § 142 ods.
1 O. s. p. (zásady úspechu vo veci) v spojení s ust. § 151 ods. 1 O. s. p.

V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania za
jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu. Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
pričom v zmysle § 9 ods. 1 za základ sadzby tarifnej odmeny súd stanovil odmenu z hodnoty veci a
druhu veci, ktorá bola predmetom odvolacieho konania. Predmetom odvolacieho konania, ale nebola
suma o zaplatenie 248,95 eur (bez príslušenstva), ktorá predstavovala základ
pre výpočet trov v prvostupňovom konaní, ale odvolací súd sa zaoberal len nárokom na náhradu trov
a jeho výšku, čomu má zodpovedať aj jeho odmena. Preto tarifná hodnota veci v odvolacom konaní
predstavuje sumu 58,78 eur priznaných trov, z ktorej v súlade s § 10 ods. 1 cit. vyhlášky je odmena za
jeden úkon právnej služby 16,60 eur a v súlade s ust. § 16 ods. 3 režijný paušál vo výške 7,81
eur. Advokát uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 21,09 eur (odmena
13,28 eur + režijný paušál 7,81 eur), odvolací súd mi priznal náhradu trov vo výške 21,09 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.