Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Milan Šebeň
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/38/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713214740
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713214740.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: C. J., nar. X. X. XXXX,
bytom XXX XX Z. XXX, štátna občianka SR, o vymoženie 388,- eur, o odvolaní Združenia spotrebiteľov
Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42309166, právne zastúpeného
Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 21Er/580/2013-23 zo dňa 2.7.2014, zhodou hlasov členov
senátu, takto
r o z h o d o l :
O d m i e t a odvolanie Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 42309166.
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vyslovil, že doručením písomného oznámenia Združenia
spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, že vstupuje
do exekučného konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21Er/580/2013 ako vedľajší
účastník na strane povinnej, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu.
Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o
exekučnom konaní (ďalej len „Exekučný poriadok“) a ustanoveniami § 93 ods. 1, 2 O.s.p.. Na ich
základe dospel k záveru, že vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej
miere prejavuje dispozičná a prejednávacia zásada a z nich vyplývajúca väčšia miera iniciatívy a aktivity
účastníkov k dosiahnutiu priaznivého výsledku konania. Práve k výsledku konania a k právnemu záujmu
na výsledku sporu sa viaže inštitút vedľajšieho účastníctva. Exekučné konanie je čisto procesným
konaním, ktoré slúži k vykonaniu exekučných titulov. Exekučné rozhodnutie vo veci samej, ktoré
sa vydáva na začiatku exekúcie, má len čisto procedurálny charakter a smeruje len k tomu, či sa
exekúcia vykoná alebo nevykoná. Pokiaľ sú splnené procesné podmienky exekučného konania, účinky
právoplatnosti exekučného titulu sa v exekučnom konaní nedajú zvrátiť. Zároveň však podotkol, že k
podmienkam exekučného konania a tým aj k skúmaniu vadnosti exekučného titulu súd vždy pristupuje
za uplatnenia vyšetrovacej zásady, teda ex offo. Navyše v exekučnom konaní sa uplatňuje zásada
ochrany práv povinného, v zmysle ktorej exekúcia nemá zasahovať do majetkových práv povinného
nad nevyhnutnú mieru a pomoc zo strany vedľajšieho účastníka je tak v exekučnom konaní, najmä vo
fáze výkonu, nepotrebná. Uvedený názor nepovažuje za prekonaný, ale naopak aktuálny a potvrdený aj
rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 10. 10. 2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011. S poukazom na uvedené rozhodol, že doručením písomného
oznámenia Združenia, že vstupuje do exekučného konania ako vedľajší účastník na strane povinnej
nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu.Proti tomuto uzneseniu podalo odvolanie Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z., so sídlom Janka
Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „Združenie“). V dôvodoch odvolania Združenie poukázalo
na ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého o prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len vtedy, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť jeho vstupu do konania. Súd
teda rozhodoval arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia, pri absencii návrhu na takéto rozhodnutie.
Takéto rozhodnutie má črty súdnej svojvôle. Nesúhlasí s názorom súdu, že vedľajšie účastníctvo
je pojmovo vylúčené v exekučnom konaní. S účinnosťou od 15. 10. 2008 bola do Občianskeho
súdneho poriadku zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší
účastníci podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. Túto skupinu účastníkov legitimizuje na vstup do konania
samotný zákon. V konkrétnom prípade ide o zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov. Pôsobenie vedľajšieho účastníka v súdnom konaní je výsledkom objektivizovanej
zákonnej a spoločenskej objednávky so zámerom chrániť vyššie sociálne princípy. Ide o napĺňanie
cieľov EÚ pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, ktoré boli do národného práva
inkorporované Smernicou Rady 93/13/EHS. Podľa čl. 8 tejto Smernice členské štáty môžu prijať alebo
si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s
cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Poukazuje na to, že v posledných
rokoch dochádza v exekučných konaniach oprávneného, ale aj ďalších (najmä nebankových subjektov)
azda k najmasovejšiemu plošnému porušovaniu spotrebiteľských práv, paradoxne za aktívnej asistencie
súdov SR. Exekučné sudy dlhoročne vykonávajú exekúcie na podklade rozhodcovských rozsudkov
ako paktov, prípadne na podklade notárskych zápisníc ako nespôsobilého exekučného titulu, ktorý
nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. V exekučnom konaní je potrebné tieto
veci namietať, preto ožívajú inštitúty zo základného konania ako sú dobré mravy, právom nedovolené
plnenie, plnenie nemožné. S poukazom na uvedené má za to, že vstup vedľajšieho účastníka do
exekučného konania je zákonný, odôvodnený a spoločensky žiaduci, pretože priemerný spotrebiteľ je
neinformovanýanedokážepoukázaťnaneprijateľnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluvách,nedokáže
náležite argumentovať a brániť sa proti nezákonne vedeným exekúciám. Navrhuje, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zmenil a pripustil vedľajšieho účastníka do exekučného konania. V opačnom
prípade navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie.
Pri preskúmavaní podaného odvolania odvolací súd prednostne posudzoval, či Združeniu svedčí
subjektívna legitimácia na podanie odvolania a dospel k záveru, že v prejednávanej veci Združenie nie
je na podanie odvolania oprávnenou osobou.
Subjektívnu legitimáciu na podanie odvolania zákon priznáva v prvom rade účastníkovi konania.
Za zákonom určených podmienok je na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v
sporovom konaní legitimovaný aj vedľajší účastník.
Kto sú účastníci exekučného konania, vymedzuje ustanovenie § 37 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov
(v ďalšom texte už len „Exekučného poriadku“).
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctvemanželov,účastníkomkonania,akideotietoveci,jeajmanželpovinného,akdozačatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym
rozhodnutím.
Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom
účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného). Zákonodarca výslovne
vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva, pokiaľ ide o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebourčenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). V nesporovom, resp. mimosporovom
konaní, kde sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať, nejestvuje možnosť
vedľajšieho účastníctva.
Z týchto dôvodov ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom účastníctve nie je na exekučné konanie
aplikovateľné (§ 251 ods. 4 O.s.p.).
V preskúmavanej veci žiaden z účastníkov nenamietal vstup Združenia do exekučného konania. Z ďalej
uvedených dôvodov exekučný súd na takýto prejav vôle nemusel prihliadať. Pokiaľ tak súdy urobili v
iných exekučných veciach, domáhalo sa Združenie vydania rozhodnutia súdu, aby prípustnosť vstupu
mohla byť preskúmaná odvolacím súdom. Za tohoto stavu je preskúmavané rozhodnutie nadbytočné,
avšak preventívne dáva odpoveď na inak spornú predbežnú otázku.
Pokiaľ teda prvostupňový súd v exekučnom konaní vyslovil, že doručením písomného oznámenia
Združenia, že vstupuje do exekučného konania ako vedľajší účastník na strane povinnej, nenastali
účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu, plne rešpektoval platnú procesnú úpravu.
Takýto záver súdu prvého stupňa korešponduje aj s názormi v právnej teórii i v právnej praxi. Už zo
samotnej povahy inštitútu vedľajšieho účastníctva vyplýva, že je možné len v sporovom konaní. Použitie
ustanovenia o vedľajšom účastníctve je v konaní o výkon rozhodnutia (exekúciu) pojmovo vylúčené (viď
napr.uznesenieNSSRsp.zn.1Cdo/106/2008zodňa25.11.2008, Občianskysúdnyporiadok,Komentár
I. diel 2.vydanie, Praha: C.H.Beck, 2012, s. 327). Rovnaké stanovisko zaujal k tejto problematike
Najvyšší súd SR aj v uznesení zo dňa 10. 10. 2012 sp. zn. 6 Cdo 207/2011. Podľa tohto rozhodnutia
„účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho
zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len
sporové konanie .... V exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné
konanie nie je totiž konaním sporovým.....“.
Uznesenie súdu prvého stupňa v prvom výroku je obsahovo oznámením súdu Združeniu, že vedľajšie
účastníctvo nie je v konaní prípustným. Tento výrok rozhodnutia nemožno posudzovať ako rozhodnutie
o prípustnosti účastníctva na návrh, tak ako je to upravené v § 93 ods. 3 O.s.p.. Len v sporovom
konaní totiž platí, že o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania rozhoduje súd na návrh
účastníka, prípadne už v konaní vystupujúceho vedľajšieho účastníka. V predmetnej veci však exekučný
súd oznamoval subjektu, ktorý mal záujem o vstup do konania to, že v exekučnom konaní vedľajšie
účastníctvo nie je prípustné.
Ak subjekt, ktorý mal záujem o vstup do konania ako vedľajší účastník, sa vedľajším účastníkom nestal,
nie je ani subjektívne legitimovaný na podanie odvolania.
Z uvedeného dôvodu bolo potrebné odvolanie Združenia v zmysle ust. § 218 ods. 1
písm. b) O.s.p. odmietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.