Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 18Rob/200/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614208922
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Komanický
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1614208922.1

Uznesenie

Okresný súd Malacky, v právnej veci navrhovateľa Ladislav Gunič, IČO: 32 575 602, so sídlom Lok,
Pialská 310, zastúpený Mgr. Henrietou Slavkovskou, so sídlom Levice, Ľ.Štúra 19, proti odporcovi
LogDay, s.r.o., IČO: 62 025 317, so sídlom J. želivského 2200/2, Žižkov, Česká republika o vydanie
platobného rozkazu, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Súd v y h l a s u j e, že súd Slovenskej republiky nemá právomoc konať vo veci.

Žiaden z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.

Navrhovateľovi súd v r a c i a súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 16,50 Eur po
nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom Daňového úradu Nitra.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ doručil Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania, ktorým sa domáha vydania
platobného rozkazu voči odporcovi. Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom

ako dopravcom a odporcom ako odberateľom vznikol zmluvný vzťah na základe Dohovoru o prepravnej
zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), keď na základe prijatej objednávky odporcu
navrhovateľ pre odporcu vykonal prepravu v medzinárodnej cestnej doprave.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konaniezastaví.Akvecnespadádoprávomocisúdov,aleboakmápredchádzaťinékonanie,súdpostúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

V prípade, že v konaní vystupuje účastník, ktorý má sídlo resp. bydlisko mimo územia Slovenskej
republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom
musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu
môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi

predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na
konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem. Súd preto skúmal,či v predmetnom konaní o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci má právomoc súd Slovenskej
republiky alebo súd Talianskej republiky.

Po pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie sa začalo na území Slovenskej republiky

uplatňovať nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 16. 1. 2001, s. 1 - 23, mimoriadne
vydanie v slovenskom jazyku: Kapitola 19 Zväzok 04 S. 42 - 64); ďalej len „nariadenie Brusel I“.

Súd sa preto zaoberal otázkou, či právomoc súdu na konanie o vydanie platobného rozkazu možno
založiť na ustanoveniach nariadenia Brusel I.

Pre vyriešenie otázky, či daná vec patrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, je potrebné sa zaoberať

otázkou, z akého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje ním uplatňovaný nárok (predmet súdneho
konania) a že účastníci konania nemajú bydlisko resp. sídlo v tom istom členskom štáte. Z obsahu spisu
vyplýva, že predmetom konania je navrhovateľom uplatnený nárok na odplatu za vykonanú prepravu
pre odporcu.

Podľa Oddielu 1. článku 2 bod 1 nariadenia Brusel I, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby

s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu.

Podľa Oddielu 1. článku 3 bod 1 nariadenia Brusel I, osoby s bydliskom na území členského štátu možno
žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto
kapitoly.

Podľa článku 60 bod 1 nariadenia Brusel I, na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná
právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má a)
registrované sídlo alebo b) ústrednú správu alebo c) hlavnú prevádzkareň.

Podľa článku 59 bod 2 nariadenia Brusel I, ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom
vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije

právny poriadok tohto členského štátu.

Podľa článku 17 nariadenia Brusel I, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej
podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu
iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

K samotnej aplikácii nariadenia Brusel I je nutné uviesť, že systém pravidiel na určovanie právomoci

v nariadení je koncipovaný tak, že všeobecné pravidlo uvedené v článku 2 ods. 1 ustanovuje, že v
zásade má právomoc súd štátu, kde má odporca bydlisko (sídlo) a ak odporca nemá bydlisko na území
členského štátu, právomoc sa určuje v zásade podľa vnútroštátnych pravidiel. Súd v každom štádiu
konania musí skúmať svoju právomoc, a to i podľa nariadenia Brusel I, a to v tom smere, či jeho
právomoci odporuje výlučná právomoc iného súdu. Keď súd zistí, že existuje takýto iný súd, konanie

zastaví. Zo základného pravidla (bydlisko / sídlo odporcu) nariadenie Brusel I pripúšťa relatívne veľké
množstvo komplikovaných a pestrých výnimiek. Pri istej miere zjednodušenia možno typy právomocí
podľa tohto nariadenia rozdeliť takto: všeobecná, osobitná, výlučná a určená dohodou účastníkov
právneho vzťahu. Súdny dvor trvá na tom, že všeobecné určenie právomoci je základom systému a
že osobitné právomoci sa uplatnia len ako odchýlky od základnej zásady, a teda sa musia vykladať

reštriktívne, t.j. len v rozsahu výslovne zakotvených možností. Súdny dvor vo svojich rozhodnutiach
zároveň zdôraznil, že nariadenie Brusel I smeruje predovšetkým k zachovaniu práva odporcu účinne
sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo odporcu byť žalovaný pred
vhodným súdom. Tým je v zmysle čl. 2 nariadenia Brusel I súd štátu, v ktorom má odporca bydliskoresp. sídlo. V režime nariadenia Brusel I má právo odporcu v konaní sa účinne brániť prednosť pred
právom navrhovateľa na súdnu ochranu (napr. ESD C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C - 474/93,
C - 166/80).

Súd na posúdenie právomoci súdu na konanie aplikoval všeobecné ustanovenia nariadenia Brusel
I o právomoci (založené na zásade bydliska resp. sídla odporcu - zásady actor sequitur forum rei -
žalobca sleduje miesto súdu žalovaného), keď pri právnom posúdení zároveň vylúčil osobitnú právomoc
upravenú v článku 5, 6 a 7 nariadenia Brusel I, ktoré sa na uplatnený určovací nárok navrhovateľa
nevzťahujú, keď určenie vlastníctva k hnuteľnej veci - motorovému vozidlu nemožno posúdiť ako nárok

na náhradu škody alebo navrátenie do pôvodného stavu. S ohľadom na uvedené mal súd za to, že v
danej veci existuje iný súd (v Českej republike), ktorý má právomoc vo veci konať.

Nedostatok právomoci súdu na konanie je prekážkou neodstrániteľnou, preto súd konanie zastavil a
zároveňvyhlásil,žesúdSlovenskejrepublikynemáprávomockonaťvovecivydaniaplatobnéhorozkazu

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď konanie bolo zastavené.

Podľa § 11 ods. 1 druhá veta a ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov vrátil súd navrhovateľovi súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 16,50 €.
Realizáciu vrátenia tohto súdneho poplatku vykoná po právoplatnosti tohto uznesenia príslušný daňový
úrad.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. )

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu

podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca (§ 374 ods. 3 O.s.p.).