Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/342/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206703
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812206703.3

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5,
Bratislava, IČO: 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti
žalovaným: 1. M. C., P.. Č., K. Z. Ž., X. M. W., K. O. XXX/XX, Z., X. T. K., K. K. XXXX/XX, Z. G. E., X.
Š. Č., K. L. XXX/XX, Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom,

advokátom, AK Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1 017,88 eur s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

Žalovaným v 1. až 4. rade právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 212,14 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka JUDr. Igora Šafranka a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalobcovi sa v r a c i a súdny poplatok krátený o sumu 6,70 eur a to v celkovej výške 54,30 eur.

Daňový úrad Bratislava sa z a v ä z u j e, aby po právoplatnosti tohto uznesenia zaslal žalobcovi
sumu 54,30 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.7.2012 domáhal voči pôvodne žalovaným M. Č.,
G.. X.X.XXXX, J.. XX.X.XXXX Q. B. Č., G.. XX.X.XXXX, zomr. 28.9.2012 zaplatenia sumy 1.017,88 eur
spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 439,06 eur od 21. 01. 2011 do zaplatenia a na

náhrady trov konania.

Podaním doručeným súdu dňa 23.4.2013, ešte pre pojednávaním vo veci samej, žalobca zobral svoju
žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu a žiadal konanie zastaviť. Zároveň žiadal, aby súd
vedľajšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca zároveň požiadal o
vrátenie súdneho poplatku.

Tunajšísúduznesenímč.k.10C/342/2012-61zodňa23.4.2013konaniezastavil,vyslovilpodľa§96ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 psím. c) Občianskeho

súdneho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pokiaľ sa jedná
o trovy konania vedľajšieho účastníka tak svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vedľajší účastník siuplatnil nárok na náhradu trov konania v oznámení o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, v ďalších
podaniach si trovy konania nevyčíslil. Ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako
vedľajší účastník, súd musí skúmať, či prípadne uplatnené trovy vynaložené vedľajším účastníkom boli

účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. V zmysle ustanovenia § 93 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Cieľom združení na ochranu spotrebiteľa, ktorým je aj vedľajší účastník v danej právnej veci,
je presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje

oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov. Je všeobecne známe, že
vedľajší účastník vstúpil, resp. vstupuje do mnohých prebiehajúcich súdnych konaní bez ohľadu na
stav týchto konaní, vôľu spotrebiteľov či účelnosť tohto vstupu a bez znalosti skutkového stavu sporov
a za účelom realizácie svojich cieľov rozposiela na súdy oznámenia o vstupe do konaní a vyjadrenia
- vznesenia námietky premlčania. Predmetné podania vedľajšieho účastníka sú identické typizované
úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť generované aj automatizovane. Tak tomu bolo aj v danej právnej veci,

keď vedľajší účastník prvotne doručil súdu oznámenie o vstupe do konania a následne v doručenom
vyjadrení, ktorého štruktúra a obsah je vo väčšej miere totožná s podaniami v obdobných veciach,
vzniesol námietku premlčania a vyčíslil si trovy konania. Predmetné podanie vedľajšieho účastníka
bolo súdu doručené dňa 21. 09. 2012 a nebolo doručované ostatným účastníkom konania a teda ani
žalobcovi. Napriek tomu žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ihneď po otvorení pojednávania

bez oboznámenia akýchkoľvek vyjadrení zobral žalobu späť a keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr než
sa začalo pojednávanie, aj prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím by nebol účinný a konania by
v dôsledku tohto dispozičného úkonu žalobcu muselo byť v konečnom dôsledku zastavené a takto by
bolo možné trovy konania vedľajšieho účastníka považovať v danom konaní za neúčelne vynaložené.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu a to proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote

odvolanie vedľajší účastník konania. Namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa a
neúplné zistenie skutkového stavu. Zároveň poukázal na to, že nie je mu zrejmý dôvod, pre ktorý
by nemohol používať typizovaný vzor podaní a pri vznášaní totožných námietok využívať stále iné,
inovované formulácie. K právu vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania odkázal na veľké
množstvo rozhodnutí odvolacích súdov. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a

priznaťnáhradutrovkonania.Zároveňsiuplatnilnáhradutrovodvolaciehokonania.Žalobcavovyjadrení
k podanému odvolaniu uviedol, že vedľajší účastník zo svojej podstaty musí byť schopný poskytnúť
právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Z uvedeného dôvodu je podľa jeho
názoru právne zastúpenie vedľajšieho účastníka neúčelné a nadbytočné.

Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 15Co/46/2013-89 zo dňa 16.4.2014 zrušil uznesenie tunajšieho

súdu č.k. 10C/342/2012-61 zo dňa 23.4.2013 v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vydané vo veci, ktorá sa týka v
úvodnej časti označených účastníkov konania - M. Č. Q. B. Č.N.. Z úradného záznamu Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 4.7.2013 na č.l. 80 spisu vyplýva, že žalovaný v 2. rade B. Č.
zomrel dňa 28.9.2012 a žalovaná v 1. rade dňa 23.5.2013, pričom dedičské konania sú vedené na

notárskom úrade JUDr. Miriam Imrich Breznoščákovej (konanie po zomrelej M. Č. vedené pod sp. zn.
5D/51/2013) a JUDr. Dariny Breznoščákovej (konanie po zomrelom B. Č. pod sp. zn. 8D/252/2012).
Odvolací súd zistil, že dedičské konania doposiaľ skončené neboli. Každopádne však bez akýchkoľvek
pochybností zo spisu vyplýva, že po začatí konania a pred rozhodnutím prvostupňového súdu došlo
k zániku právnej subjektivity pôvodného žalovaného v 2. rade. Podmienkou toho, aby niekto mohol

byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť
účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné
právo priznáva účastníkom konania. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení
§ 19. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú
všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu

subjektivitu, ktorá je vo vzťahu k fyzickým osobám upravená v § 7 Občianskeho zákonníka. Ak účastník
po začatí súdneho konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, postup súdu upravuje § 107
O.s.p. V civilnom sporovom konaní pri smrti účastníka konania pokračuje súd s dedičmi v zmysle ust.
§ 107 ods. 3 O.s.p.. Občiansky súdny poriadok dokonca pri univerzálnej sukcesii nevyžaduje, aby súd
rozhodol o pripustení zmeny účastníkov konania. Zmena procesno-právneho postavenia nastáva zo

zákona v súlade s § 107 O.s.p.. Súd na zmenu účastníka prihliada z úradnej povinnosti, bez ohľadu nato, či to účastníci oznámia. K zániku právnej subjektivity došlo smrťou fyzickej osoby. V úvodnej časti
tohto rozhodnutia označený žalovaný v 2. rade B. Č. zomrel dňa 28.9.2012, teda stratil spôsobilosť byť
účastníkom tohto konania (§ 19 O.s.p.). Keďže došlo k zániku spôsobilosti byť účastníkom konania na

strane žalovaného v 2. rade, neboli splnené podmienky konania s takýmto účastníkom. Súd je povinný
kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§103
O.s.p.). Pri smrti účastníka je pre ďalší postup vo veci určujúcim zistenie, či došlo k prechodu práv a
povinnosti z pôvodného povinného na jeho dediča. Bez toho, aby bol v súdnom konaní dodržaný postup
v zmysle § 107 O.s.p., prvostupňový súd konal s pôvodným žalovaným v 2. rade ako s účastníkom

konania a vo veci meritórne rozhodol, čím zaťažil konanie vadou v zmysle § 221 ods. 1 písm. b) O.s.p.,
ktorá má za následok zmätočnosť jeho rozhodnutia.

Z uvedeného dôvodu preto prvostupňový súd opätovne vec prejednal v súlade s pokynmi odvolacieho
súdu.

Podľa§107ods.1zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlenO.s.p.“),akúčastník
stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa

povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa § 107 ods.3 O.s.p., konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ
alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku
dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie
o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Z dedičského spisu sp. zn. 8D/252/2012 súd zistil, že pôvodne žalovaný v 2. rade B. Č.Q., G..
XX.X.XXXX zomrel dňa 28.9.2012. Uznesením č.k. 8D/252/2012-66 zo dňa 28.7.2014 bolo v zmysle §
175h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnuté, že sa vydáva nepatrný majetok tomu, kto sa

postaral o pohreb poručiteľa. Ako dedičia po nebohom prichádzali do úvahy jeho deti a to M. C., P.. Č.,
K. Z. Ž., M. W., K. O. XXX/XX, Z., T. K., K. K. XXXX/XX, Z. G. E., Š. Č., K. L. XXX/XX, Z. Q. M.N. M.
Č.. Uznesenia nadobudlo právoplatnosť dňa 20.8.2014.

Z dedičského spisu sp. zn. 5D/51/2013 súd zistil, že pôvodne žalovaná v 1. rade M. Č., G.. X.X.XXXX,
zomrela dňa 23.5.2013. Uznesením č.k. 5D/51/2013-61 zo dňa 13.8.2014 bolo v zmysle § 175h ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnuté, že sa vydáva nepatrný majetok tomu, kto sa postaral o
pohreb poručiteľa. Ako dedičia po nebohej prichádzali do úvahy jej deti a to M. C., P.. Č.Q., K. Z. Ž., M.
W., K. O. XXX/XX, Z., T. K., K. K. XXXX/XX, Z. G. E., Š. Č., K. L. XXX/XX, Z.. Uznesenia nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.9.2014.

V prípade ak dôjde k strate spôsobilosti byť účastníkom konania u fyzickej osoby a ak to povaha veci

umožňuje, súd v konaní po skončení dedičského konania pokračuje ako s účastníkmi konania s dedičmi
tejto osoby. Smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou skutočnosťou s ktorou sa spája
univerzálna sukcesia podľa § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Aj v danej právnej veci došlo univerzálnou sukcesiou k procesnému nástupníctvu na strane žalovaných,
keď práva a povinnosti pôvodne žalovaných ako účastníkov konania prešli po začatí súdneho konania

na ich dedičov. Univerzálna sukcesia v oblasti procesného práva má za následok procesné nástupníctvo
a súd je povinný k nej prihliadať z úradnej moci. Dedičia ako univerzálni právni nástupcovia vstupujú do
postavenia poručiteľa priamo zo zákona a súd o ich vstupe do konania nerozhoduje.Sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanovenia preto ďalej
ako s účastníkmi konania na strane pôvodne žalovaných konal s ich dedičmi.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu ( § 96 ods. 3 O.s.p.).

Keďže žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť pred začatím pojednávania vo veci samej, súd
konanie podľa citovaného ustanovenia zastavil.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov
právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom
prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Nakoľko žalobca zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a to bez uvedenia dôvodu, z
procesného hľadisko zavinil zastavenie konania. Žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý sa konania

zúčastnil na strane žalovaných, je preto žalobca podľa § 146 ods. 2 O.s.p. povinný nahradiť trovy
konania.

Nakoľko si žalovaným v 1. až 4. rade žiadne trovy konania nevznikli, súd im nárok na náhradu trov
konania nepriznal.Vedľajší účastníka trovy konania vyčíslil v písomnom podaní zo dňa 2.7.2013 - odvolanie,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 212,14
eur.

Čo sa týka priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd uvádza, že ak je cieľom združení
na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a
presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa
súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší
účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu

oprávnených záujmov spotrebiteľa (Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 04. 2012,
sp. zn. 17Co/91/2012).

Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť
svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu
mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s
tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho

účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom (uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28. marca
2012, sp. zn. 7Co/34/2012).

V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať
„právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane

spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 Občianskeho
súdnehoporiadku.Keďžeustanovenie§93ods.4Občianskehosúdnehoporiadkuvýslovneupravuje,že
vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden
záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu
pomocpredsúdmi,čojezákladnéústavnéprávo(článok47ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky),ktorésa

v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie
splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania,
kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku bez akýchkoľvek pochybností patrí
i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada
trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania

vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval (uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 25. apríla 2012, sp. zn. 17Co/87/2012).

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka bol doručený
žalobný návrh spolu s prílohami a to dňa 28.3.2013. Na tomto základe, po preštudovaní zaslaného
materiálu podal právny zástupca vedľajšieho účastníka dňa 22.4.2013 vyjadrenie vo veci, ktoré

obsahovalo právny rozbor prejednávanej veci, kde okrem iného tento účastník vzniesol námietku
premlčania, poukázal na použitú nekalú obchodnú praktiku, poukázal na judikatúru súdov v obdobných
veciach a uviedol ďalšie skutočnosti. Teda ak pri posudzovaní jednotlivých úkonov právnej služby
vedľajšieho účastníka sa posudzuje ich účelnosť ako vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa, súd je
toho názoru, že tento úkon právnej služby bol účelný. Cieľom konania vedľajšieho účastníka bola pomoc

žalovaným ako spotrebiteľom na zlepšenie jeho procesného postavenia v spore, a to najmä ako už
bolo uvedené, vznesením námietky premlčania uplatnenej pohľadávky, prípadne poukázaním na ďalšie
skutočnosti, ktoré môžu mať za následok úspech žalovaného - spotrebiteľa v spore.

Súd poukazuje na obdobný názor vyslovený napríklad v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 13Co/253/2012 zo dňa 25.9.2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/69/2012 zo dňa

05.12.2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/94/2012 zo dňa 28.06.2012, Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 3Cob/226/2012 zo dňa 20.11.2012, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/194/2012 zo
dňa 31.08.2012, Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/58/2013-121 zo dňa 17.9.2013, Krajského súdu
v Prešove č.k. 17Co/58/2013-113 zo dňa 7.5.2013.O výške trov konania právneho zastúpenia súd rozhodoval podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v
súlade s prechodnými ustanoveniami, v zmysle ktorých za úkony právnych služieb patrí advokátovi

odmena podľa doterajších predpisov, teda predpisov účinných v čase vykonania úkonu.

Súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka žalobcu nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 212,14 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 184,24 eur s DPH podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a) a b) , § 14 ods.
3 písm. b) vyhlášky a to za nasledovné úkony :

- prevzatie a príprava zastupovania dňa 18.9.2012 ..................................61,41 eur

- písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe zo dňa 22.4.2013 .................. 61,41 eur

- odvolanie proti výroku o trovách konania zo dňa 2.7.2013 ........................30,71 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 27,90 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - režijný paušál rok
2012 - 1 x 7,63 eur, rok 2013 - 2 x 7,81.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Zo súdneho spisu je zrejmé, že žalobca zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume
61,- eur.

Podľa § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ( ďalej len ,,Zákon“), poplatok
splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie
zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo
dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo
rozkaznaplnenie.Aksanávrhnazačatiekonaniaorozvodemanželstvavzalspäťpoprvompojednávaní

na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní
rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred
prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne
zastúpený.Okrempoplatkuvrozvodovomkonaníapoplatku,ktorýsavraciapodľaodseku1,sapoplatok
alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal

späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 Zákona, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej
správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán
štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti

podľa osobitného zákona. Finančný úrad vráti poplatok alebo preplatok poplatku do 30 dní odo dňa
doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia alebo písomného upovedomenia.

Keďže žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť ešte pred prvým pojednávaním vo veci, vzniklo
žalobcovi po vykonanom krátení o sumu 6,70 eur právo na vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku
vo výške 54,30 eur a preto súd rozhodol aj o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove, podaním na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.