Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/86/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113230600
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113230600.2

Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36
Bratislava 1, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, advokátkou, so sídlom
Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin proti žalovanému: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XX, o
návrhu žalovaného o obnovu konania vo veci Okresného súdu Prešov 7Ro/60/2011 a prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Prešov č.k 7Ro/60/2011 - 13 zo
dňa 24.03.2011 zamieta.

Návrh na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7Ro/60/2011
zamieta.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia vo výške vo výške 142,78 Eur k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Heleny Strachotovej
do 3 dní od dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný návrhom doručeným súdu dňa 18.10.2013 podal návrh na obnovu konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 7Ro/60/2011.

V návrhu uviedol, že podľa jeho názoru existuje dôvod obnovy konania podľa § 228 ods.1 písm.a) a e)
O.s.p., preto lebo v pôvodnom konaní nebolo vôbec uplatnené spotrebiteľské právo.

Ďalej uviedol, že iba minulý mesiac sa dozvedel o rozhodnutiach slovenských súdov a Európskeho
súdneho dvora vo veciach ochrany spotrebiteľov. Konkrétne poukázal na rozsudok ESD zo dňa
27.06.2000 zn. C - 240/98 Océano Grupo Editorial SA a rozsudok vo veci Cofidis SA.

Žalobca namietal neprípustnosť podaného návrhu, čo zdôvodnil tým, že žalovaný v pôvodnom konaní
nepodal odpor voči platobnému rozkazu a preto povolenie obnovy konania prichádza do úvahy
len výnimočne pri splnení zákonných predpokladov, čo v danom prípade absentuje. Poukázal na
to, že žalovaným označené rozsudky Európskeho súdneho dvora nemajú žiadny vzťah k pôvodne
prejednávanej veci.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca dňa 28.02.2011 podal na tunajší súd návrh na vydanie
platobného rozkazu voči žalovanému na sumu 812,44 Eur spolu s 9% ročným úrokom s omeškania od
01.10.2009 do zaplatenia. Nárok voči žalovanému uplatnil na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo

dňa 07.05.2007, ktorou mu poskytol úver vo výške 814,87 Eur. Súd dňa 24.03.2011 vydal v tejto veci
platobný rozkaz, ktorý bol doručený žalovanému do vlastných rúk dňa 08.04.2011 a keďže žalovaný
odpor voči nemu nepodal, nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2011.

Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak

a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

e/ je v rozpore s rozhodnutím súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu európskych
spoločenstiev.

Podľa § 228 ods. 2 O.s.p. návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie,
ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za
ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie,
zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného v

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

c) § 228 ods. 1 písm. c),

d) § 228 ods. 1 písm. d),

e) § 228 ods. 1 písm. e).

Pri posudzovaní návrhu na obnovu konania je potrebné vychádzať zo zásady záväznosti a
nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, čo je zárukou princípu právnej istoty ako jedného zo
základných princípov právneho štátu. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom
dvojinštančnom postupe formou riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú
mimoriadne opravné prostriedky, medzi ktoré patrí aj obnova konania z taxatívne vymedzených dôvodov
uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p.

Návrhom na obnovu konania sa preto nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom
posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na nápravu týchto nesprávností slúžia iné
opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého návrhom na obnovu konania nie je
dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR 3Cdo 98/11 zo dňa 11.8.2011). Tento uhol pohľadu je pre posúdenie návrhu na
obnovu konania smerodajný.

Žalovaný návrh na obnovu konania odôvodnil ustanovením § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Za dôvod pre
obnovu konania pritom považoval súdne rozhodnutia v iných sporoch, kde zmluva, na základe ktorej
bol žalobca zaviazaný plniť, bola určená za neplatnú. Išlo teda o rozhodnutia vydané po právoplatnosti
vyššie uvedeného platobného rozkazu.

Zákonodarca však takéto rozhodnutia či skutočnosti nepovažuje za dôvod pre obnovu konania. Záver,
že neskôr prijaté rozhodnutie v inej právnej veci samo o sebe nie je dôvodom pre povolenie obnovy
konania bol už v minulosti prijatý v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR z
8.9.1982 uverejnenom pod R 2/1983 a súdna prax aj v súčasnosti z neho vychádza (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu ČR 29Cdo 269/08 zo dňa 31.1.2008, 32Cdo 540/11 zo dňa 27.10.2011, 20Cdo 328/98
zo dňa 28.1.2009). Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu ČR, ktorý zreteľne deklaroval,
že zmena právneho názoru nemôže byť podkladom pre obnovu konania vo veci právoplatne skončenej
(napr. uznesenie Ústavného súdu II. ÚS 111/98 zo dňa 7.5.1998, IV.US 410/00 zo dňa 2.10.2000).

Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva aj to, že relevantnými rozhodnutiami v zmysle § 228 ods. 1
písm. a/ O.s.p. zákonodarca mienil tie, ak súd v pôvodnom konaní vyriešil predbežnú otázku odchylne
než o nej rozhodol príslušný orgán alebo išlo o prípad, ak súd bol viazaný podľa § 135 ods. 1 O.s.p.
rozhodnutím iného orgánu alebo z neho vychádzal (§ 135 ods. 2) a neskôr príslušný orgán vyriešil
rovnaké skutkové okolnosti inak. Jednoznačne možno uzavrieť, že skutočnosť, že iný súd v inom konaní
posúdil vymedzenú (rovnakú) právnu otázku inak, nemôže zapríčiniť povolenie obnovy konania podľa §
228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR R 48/2000). Takýto záver je logický, keďže
existuje množstvo právoplatne rozhodnutých vecí s rozdielnym právnym posúdením a ak by sa takéto
iné súdne rozhodnutie malo považovať za dôvod pre obnovu konania nepochybne by došlo k narušeniu
už spomenutého princípu právnej istoty. Navyše by bolo ťažko možno posúdiť, ktoré z rozdielnych
rozhodnutí by malo byť to správne. Preto uplatnený dôvod pre obnovu konania neobstojí.

Žalovaný poukázala aj na rozpor s európskou judikatúrou a citoval dve rozhodnutia. Pokiaľ ide o
rozhodnutia SD EÚ Océano Grupo Editorial a Cofidis, tieto len všeobecne zdôrazňujú nutnosť skúmať
ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, čo je napokon implementované aj do našej legislatívy, či
už v hmotnom práve prostredníctvom § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka alebo v procesnom práve v
§ 153 ods. 3 O.s.p. alebo § 172 ods. 9 O.s.p. V zmysle § 172 ods. 9 O.s.p. je teda na posúdení súdu
ako vyhodnotí návrh na vydanie platobného rozkazu a platobný rozkaz vydá vtedy ak má za to, že
nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je to to isté, ako by súd rozsudkom žalobe vyhovel,
pretože nedospel by k záveru, že prisúdené plnenie vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Tento
záver potom logicky vedie k ustálenej judikatúre spomínanej v predchádzajúcej časti rozsudku, že iné
právne posúdenie tej istej otázky nepredstavuje dôvod na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/.

Pre úplnosť súd poukazuje na podobné rozhodnutie vo veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
4C/90/2011 zo dňa 25.11.2011, ktorým návrh na obnovu bol taktiež zamietnutý a toto uznesenie potvrdil
Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 5Co/12/2012 zo dňa 28.03.2012. Rovnakým spôsobom bol návrh
na obnovu konania zamietnutý aj rozhodnutím OS Prešov sp. zn 14C/276/2011, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím KS v Prešove sp. zn. 10Co/66/2013.

Súd teda dospel k záveru, že nebol naplnený ani jeden z uplatnených dôvodov pre obnovu konania,
pričom prvý dôvod ani v danom prípade neprichádzal do úvahy. Pri druhom dôvode (§ 228 ods. 1 psím.
e/) súd uvádza, že navyše návrh bol podaný po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 416/2004 Z.z. o úradnom vestníku Európskej únie o všetkom, čo bolo v
úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;
domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie
je nevyvrátiteľná.

V úradnom vestníku EÚ sa zverejňujú aj rozsudky ESD, preto platí v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia fikcia o tom, že ich zverejnením sa o nich dozvedela aj žalobca. Rozsudky sú z rokov
2000 a 2002, návrh na obnovu konania bol podaný nepochybne dávno po ich zverejnení. Je pritom
irelevantné, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa a že by citované ustanovenie pre neho nemalo
platiť, keďže zákon žiadnu výnimku v prospech spotrebiteľov neupravuje. Napokon je logické, že
postavenie spotrebiteľa nemôže byť zneužívané do takej miery, že by mohol v podstate bez ohľadu na
subjektívnu prekluzívnu lehotu úspešne sa domáhať obnovy konania z dôvodu, že by pre posúdenie

zachovania tejto lehoty postačovalo len jeho tvrdenie o tom, kedy sa o príslušných rozhodnutiach
dozvedel.

Súd má teda za to, že žalobca nepreukázal, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez
svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo
veci a zároveň nepreukázal, že napádaný platobný rozkaz je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora
Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.

Procesný súd teda uzatvára, že inštitút obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku
nemôže nahrádzať nečinnosť účastníka konania pri podaní riadneho opravného prostriedku.

Vyššie uvedené závery nie sú žiadnym spôsobom dotknuté ani tým, že žalovaný mal v pôvodnom
konaní postavenie spotrebiteľa, pretože toto postavenie žiadnym spôsobom nederoguje vyššie uvedené
zákonné predpisy a ustálenú súdnu judikatúru v tom smere, že by pre účastníka konania - spotrebiteľa
zabezpečovalo privilegované postavenie.

Vzhľadom na právny názor súdu, niet potom dôvodu ani na postup podľa § 233 O.s.p. (Ak je
pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti
rozhodnutia o veci.).

V konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (Súd
totiž nezistil žiadny dôvod pre použitie výnimočného ustanovenia na nepriznanie náhrady úspešnému
účastníkovi v zmysle § 150 ods.1 O.s.p.) predstavujúca trovy právneho zastúpenia vo výške 142,78 Eur,
teda menej ako ich uplatnil žalobca (160 Eur + DPH).

Vykonané boli dva úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie k
žalobe, pričom tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a
to aj s poukazom na § 14 ods. 1 písm. d/ činí 51,45 Eur (počítané z hodnoty pôvodného sporu 812,44
Eur). Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x 8,04 Eur a 20% DPH podľa § 18
ods. 3 vyhlášky vo výške 23,80 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.