Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/32/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813010476
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8813010476.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy
Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.10.2014, v trestnej veci
proti obžalovanému S. E. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T 204/13

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného S. E..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. S. E. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 23.06.2013, asi o 04.00 hod., viedol motorové vozidlo značky Fiat Doblo, evidenčného čísla PO
693 ED po štátnej ceste medzi obcami C. a E., okr. R. F. Q. smerom na U. F. Q. a pri prejazde obcou
C. v miernej ľavotočivej zákrute sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nedostatočne sledoval situáciu v
cestnej premávke, pri brzdení vozidla sa motorové vozidlo dostalo do šmyku, a zišlo z vozovky vpravo
do priekopy, pričom pri dopravnej nehode spolujazdkyňa sediaca na prednom sedadle JUDr. E. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Ul. H. XXXX/X, H., utrpela zranenia s dobou liečenia do 42 dní, spolucestujúci D.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom UL. P. XXXX/X, H., sediaci na zadnom sedadle, utrpel zranenie s dobou
liečenia do 7 dní, spolucestujúci E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. P. č. XXXX/XX, H., utrpel zranenia
s dobou liečenia do 42 dní a majiteľovi motorového vozidla Ing. S. H. poškodením motorového vozidla
vznikla škoda vo výške asi 12.000,- eur.

Za to mu podľa § 158 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/, Tr. zák., § 56 ods. 1, 2
Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere 300,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad zmarenia výkonu uloženého peňažného trestu ustanovil náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov po dobu 1 roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených JUDr. E. C., D. J., E. E., Ing. S. H., poisťovňu Dôvera ZP a.s.
Nitra, Sociálnu poisťovňu Prešov odkázal s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste, podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o
opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaný odvolanie, ktoré
následne prostredníctvom svojho obhajcu aj odôvodnil. V dôvodoch odvolania uvádza, že uložený trest
zákazu činnosti považuje za neprimerane prísny, priam likvidačný vzhľadom na výkon činnosti, ktorou
sa živí. Bolo nesporne preukázané, že dňa 23.6.2013 v skorých ranných hodinách došlo k dopravnej

nehode, pri ktorej došlo k zraneniam poškodených. Pri vyšetrovaní tejto nehody spolupracoval aktívne
s orgánmi činnými v trestnom konaní, priznal spáchanie prečinu, oľutoval ho a sám z vlastnej iniciatívy
navštívil poškodených, či im môže byť niečim nápomocný. Úprimne ho mrzí, čo sa stalo, žiaľ, to sa nedá
vrátiť späť. Dychová skúška na alkohol preukázala, že v čase dopravnej nehody nebol pod vplyvom
návykovej látky, príčinou dopravnej nehody to teda nebolo. S motorovým vozidlom nešiel neprimeranou
rýchlosťou, teda riskantne, avšak nadránom mohla byť v danom úseku vozovka mokrá, pričom inde
mokrá nebola, nepredpokladal, že na nej môže byť lístie a tak v dôsledku toho dostal šmyk. To ho mrzí,
hoci od miestnych sa neskôr dozvedel, že na danom úseku cesty bývajú časté dopravné nehody, nebola
tam však výstražná dopravná značka, ktorá by na túto skutočnosť upozorňovala. Ako vodič vykonáva
prax už dlhšiu dobu, doposiaľ dopravnú nehodu nemal. Má síce v karte vodiča nejaké záznamy, no
zväčša išlo o menšie priestupky, pri ktorých nebolo nikomu ublížené, nikto nebol bezprostredne ohrozený
a nespôsobil nikomu ani majetkovú ujmu. Doposiaľ trestaný nebol, správal sa v rámci spoločensky
uznávaných noriem slušnosti. Motorové vozidlo je prostriedkom, prostredníctvom ktorého si zarába na
živobytie. Je známe, že s pracovnými miestami je to v tomto kraji obzvlášť ťažké a pokiaľ by nemohol
vykonávať činnosť šoféra, stratil by zamestnanie a tým aj príjem a na to, aby nahradil poškodeným škodu,
je nevyhnutné zarábať. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku a neuložil
mu trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo všetkých druhov. Už samotná negatívna skúsenosť,
ktorá sa mu prihodila, ako aj samotné konanie pred súdom mali na neho dostatočný vplyv, aby bol pri
šoférovaní opatrnejší, tieto okolnosti teda naňho mali dostatočný prevýchovný účinok.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317
ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V predmetnej veci bolo odvolanie podané len proti výroku o treste a krajský súd, keďže nezistil žiadne
také odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.,
preskúmaval len uvedený výrok rozsudku.

Napokon vo vzťahu k výroku o vine je potrebné uviesť, že v tomto smere nebolo v konaní pred súdom
prvého stupňa ani dokazovanie vykonávané, keďže obžalovaný po poučení o možnosti urobiť niektoré
z vyhlásení uvedených v § 267 ods. 1 Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu
za vinu a po tom, čo kladne zodpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por.,
prvostupňový súd uznesením rozhodol, že jeho vyhlásenie o vine prijíma a dokazovanie v rozsahu, v
ktorom priznal obžalovaný spáchanie skutku nevykoná, vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a náhrade škody.

Pri rozhodovaní o treste, ako to z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, vychádzal prvostupňový súd
zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zák., konkrétne pri určovaní druhu a výmery trestu
prihliadal v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť
nápravy.

Prihliadal na samotnú osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol trestaný, svoje pracovné povinnosti,
ako to vyplýva z jeho hodnotenia, si plní zodpovedne, negatívne poznatky o jeho osobe nie sú ani
z miesta bydliska. Rovnako ako súd prvého stupňa, ani krajský súd v danom prípade nezistil žiadnu
okolnosť, ktorá je uvedená ako okolnosť priťažujúca v § 37 Tr. zák. Z poľahčujúcich okolností uvedených
v § 36 Tr. zák. prvostupňový súd priznal obžalovanému poľahčujúce okolnosti uvedené v § 37 písm. j/
Tr. zák., teda že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život v § 36 písm. l/ Tr. zák., teda že sa k
spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval.

U obžalovaného teda v danom prípade prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad okolnosťami
priťažujúcimi a okresný súd tak správne aplikoval pri rozhodovaní o treste ust. § 38 ods. 3.

S prihliadnutím na tieto okolnosti, okolnosti samotnej dopravnej nehody aj spôsobený následok, je
uložený peňažný trest vo výmere 300,- eur a náhradný trest, ktorý mu okresný súd pre prípad

úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu stanovil vo výmere 2 mesiacov, potrebné považovať za
trest skôr mierny. Rozhodne nejde o trest, ktorý by bolo možné ešte meniť v prospech obžalovaného,
keďže dolná hranica peňažného trestu, ktorý je možné uložiť, je zákonom stanovená na 160,- eur.

Pokiaľ ide o samotný trest zákazu činnosti, ktorý bol obžalovanému uložený v minimálnej možnej výmere,
teda vo výmere 1 roka a vo vzťahu ku ktorému vlastne len odvolacie námietky obžalovaného smerovali,
je potrebné uviesť, že obžalovaný sa prečinu, pre ktorý bol uznaný za vinného, dopustil v súvislosti s
vedením motorového vozidla a uznaným bol za vinného z dôvodu, že porušil dôležitú povinnosť uloženú
mu podľa zákona. Už táto skutočnosť sama osebe zvyčajne vyvoláva potrebu ukladania trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

Samozrejme, aj pri ukladaní trestu zákazu činnosti je potrebné vychádzať z kritérií uvedených v § 34 Tr.
zák., osobitne sa pritom riadiť zásadou upravenou v § 34 ods. 1 Tr. zák. a v tejto súvislosti skúmať, či
účel trestu možno uložením zákazu činnosti v konkrétnom prípade dosiahnuť.

Uloženie trestu zákazu činnosti okresný súd zrejme mimo skutočnosti, že obžalovaný sa trestného činu
dopustil v dôsledku porušenia dôležitej povinnosti uloženej mu ako vodičovi zákonom, odôvodnil aj
poukazom na spôsobený následok, teda ublíženie na zdraví trom osobám a poukazom na evidenčnú
kartu vodiča, v ktorej mal obžalovaný v čase rozhodovania prvostupňového súdu 4 záznamy.

Zo samotnej evidenčnej karty je možné zistiť, že to boli záznamy pre priestupky, ktorých sa dopustil dňa
13.7.2011 prekročením rýchlosti jazdy, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10,- eur, 3.3.2012 takisto
pre prekročenie rýchlosti, za čo mal uloženú pokutu vo výške 30,- eur, 25.7.2012 pre porušenie ust. §
3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 85/2009 Z.z., teda nerešpektovanie dopravnej značky, za čo mu bola uložená
pokuta vo výške 10,- eur a dňa 22.6.2013 (čiže len deň pred spáchaním súdeného prečinu) takisto pre
prekročenie rýchlosti, za čo mal uloženú pokutu vo výške 50,- eur.

Z uvedeného je teda zrejmé, že nie je možné v danom prípade urobiť záver o tom, že by v osobe
obžalovaného išlo o celkom disciplinovaného vodiča, aj keď naozaj výška uložených pokút, až na tú
poslednú, nesvedčí, že by bola rýchlosť jazdy prekračovaná nejako výrazne.

S ohľadom na uvedené skutočnosti považoval krajský súd súdom prvého stupňa uložený trest zákazu
činnosti za uložený dôvodne.

Evidenčnú kartu vodiča si však pre potreby odvolacieho konania vyžiadal aj krajský súd a z nej zistil, že
mimo uvedených 4 záznamov pribudli obžalovanému ďalšie 2 za priestupky spáchané takisto porušením
ust. § 16 ods. 4, resp. § 16 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., čiže prekročením maximálnej dovolenej rýchlosti
a to v dňoch 22.8.2013 a 2.10.2014, za čo mal uložené pokuty vo výške 20,- eur, resp. 30,- eur.

Už aj vzhľadom na tieto skutočnosti, teda skutočnosť, že obžalovaný v čase, keď sa svojim odvolaním
domáhal neuloženia trestu zákazu činnosti, ako vodič nerešpektoval dopravné predpisy, nebolo možné
jeho odvolaniu vyhovieť a trest zákazu činnosti mu neuložiť.

Odvolanie obžalovaného teda nemožno považovať za dôvodné a ako také ho krajský súd v zmysle ust.
§ 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.