Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8805200761
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8805200761.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598 zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, proti povinnej I. K., bytom I. č. XXX, o vymoženie sumy 860,39 EUR s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6Er/34/2005 - 25 zo dňa 10.
októbra 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú a
exekúciu v celom rozsahu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie vylúčil na samostatné rozhodnutie
po právoplatnosti rozhodnutia. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 8.2.2005

bola podaná na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice č. N 3501/2004, NZ 76261/2004 zo dňa
16.10.2004. Notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou osvedčovala vyhlásenie
o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a súhlas s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, ktorú v mene povinnej spísal Mgr. Tomáš Kušnír na základe
splnomocnenia, ktoré tvorilo súčasť Zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou zo dňa

18.3.2004. S odkazom na § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku, § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37 ods. 1, § 39, § 574 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, splniac si povinnosť stanovenú Exekučným poriadkom, exekučný súd opakovane preskúmal
predložený exekučný titul a podmienky, za ktorých je možné viesť exekúciu a dospel k záveru, že
predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c/
Exekučného poriadku. Exekúcia je preto neprípustná. Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej

zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba,
ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovanej osoby, povinnej. Plnomocenstvo udelené Mgr.
Tomášovi Kušnírovi priamo v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom pre zjavný rozpor záujmov
splnomocneného zástupcu a zastúpeného. Prejav vôle povinnej bol obmedzený formulárovou zmluvou
s vopred určenou osobou zástupcu. Je tak spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci,
t.j. že splnomocnenec bude chrániť záujmy zastúpenej osoby, povinnej. Plnomocenstvo udelené bez

zrejmého prejavu slobodnej vôle zo strany splnomocniteľa, pre konflikt záujmov je považované za
absolútne neplatný právny úkon s odkazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Súd tiež poukázal na to,
že povinná osoba sa udelením plnomocenstva vzdala práva uznať svoj dlh, práva, ktoré vznikne až v
budúcnosti, t.j. existuje rozpor s § 574 Občianskeho zákonníka. Neistý záväzok povinnej do budúcnosti
nebol v čase udelenia plnomocenstva dostatočne určitý a určiteľný, nebolo ani zrejmé, či omeškanie
vôbec nastane. Ak v čase udelenia plnomocenstva neexistoval dlh a nebola známa jeho výška, nemohlapovinná realizovať svoje právo dlh uznať a rovnako nemohla na takýto úkon splnomocniť inú osobu. Z
uvedených dôvodov exekučný súd exekúciu voči povinnej vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, pričom navrhol

napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité
dokazovanie a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem iného
uviedol,žeexekučnýsúdniejeoprávnenýposudzovaťvecnúsprávnosťpredloženéhoexekučnéhotitulu

a nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah predloženej notárskej zápisnice. Uviedol, že postupom
exekučného súdu a následne vydaným rozhodnutím došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu a
práva na spravodlivý súdny proces oprávneného a k porušeniu zásady kontradiktórnosti a práva na
rozhodovanie podľa relevantných právnych noriem. Poukázal na to, že exekučný súd vo veci nevykonal
dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu.
Podľa oprávneného je opakovaná revízia exekučného titulu vykonaná po vydanom poverení a jeho

vyhlásenie za neplatný právny úkon bez zmeny skutkového stavu v rozpore s princípom právnej istoty a
princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok a tento postup porušuje základné
práva účastníkov exekučného konania. Taktiež poukázal na postavenie notára v právnom poriadku
Slovenskejrepublikyanacharakterjehočinnosti,ktorápredpokladáprezumpciusprávnostiazákonnosti
jeho úkonov. Oprávnený namietal tiež tvrdenia o vadnosti udeleného plnomocenstva a je toho názoru,

že plnomocenstvo nemôže byť už zo svojej podstaty považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Zároveň s podaným odvolaním oprávnený navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, pričom súdu predložil prejudiciálne otázky.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru,

že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

K odvolacej námietke oprávneného vo vzťahu k udeleniu plnomocenstva, ktoré malo byť súdom
posúdené ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka odvolací
súd uvádza, že vo svetle tejto námietky sa javí nedostatok náležitej starostlivosti oprávneného pri
oboznamovaní sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, keďže súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v

žiadnom smere neopieral o problematiku neprijateľných zmluvných podmienok a vôbec neposudzoval
plnomocenstvo ako zmluvnú podmienku a neplatnosť udeleného plnomocenstva neodôvodňoval § 53
Občianskeho zákonníka, či smernicou Rady č. 93/13/EHS.

K námietke oprávneného spočívajúcej v tom, že otázku platnosti notárskej zápisnice ako exekučného
titulu už súd raz skúmal, a to pri vydaní poverenia postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

je potrebné uviesť, že tento argument nie je právne významný.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe
ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok,
ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že

všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané
dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok
exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie. Porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27.1.1997, sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a

rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavkynespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená.“ Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 425/2011

zo dňa 29.9.2011).

Exekučný súd je teda povinný kedykoľvek v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, o.i. tiež existenciu relevantného
exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.

Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Je však nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na

základe notárskej zápisnice najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou
mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.
Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca kládol hlavný dôraz na výslovný súhlas
povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice
verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd vzhľadom na zistené skutkové okolnosti a uvedenú právnu argumentáciu v prvom

rade konštatuje, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k závažnému
porušeniu zákona, keďže za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom
rozpore so záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený
zahrnul plnomocenstvo pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra do formulárovej zmluvy o úvere, z čoho je
bezpochybyzrejmé,ženemohloísťoslobodnývýberzástupcuzostranypovinnej.Výbersplnomocnenej

osoby bol výlučne na strane oprávneného, čo spochybňuje predpoklad, že takto určený zástupca bol
v postavení, kedy by hájil výlučne záujmy povinnej ako splnomocniteľa. Zmluvná voľnosť povinnej pri
uzatváraní zmluvy vo vzťahu k možnosti odmietnuť plnomocenstvo udeliť je otázna a vzniká pochybnosť,
či došlo k slobodnému a vážnemu prejavu vôle povinnej osoby v tejto časti uzavretej zmluvy. Konanie
oprávneného preto možno bezpochyby považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39

Občianskeho zákonníka.

Z obsahu spisu sa javí byť nepochybné, že povinná nemala možnosť výberu zástupcu, resp. nemala
možnosť plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Uzavretie zmluvy o úvere medzi
oprávneným a povinnou a poskytnutie peňažných prostriedkov bolo vzhľadom na charakter zmluvy o
úvere podmienené udelením plnomocenstva. Nemožno teda konštatovať, že šlo o prejav slobodnej vôle

pri výbere osoby zástupcu, resp. vôbec o prejav slobodnej vôle zvoliť si vo veci zástupcu s uvedomením
si všetkých právnych dôsledkov tohto úkonu.

Skutočnosť, že išlo o vopred určeného splnomocnenca zo strany oprávneného, poskytovateľa úveru,
odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskehozákonníka, keďže vzniká dôvodná pochybnosť, či záujmy splnomocniteľa sú v tejto veci v zhode so
záujmami splnomocnenej osoby.

Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi

Kušnírovi ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere zo dňa 18.3.2004 je neplatné. Z toho dôvodu nemôže
byť platná ani notárska zápisnica z 16.10.2004, ktorú na základe neplatného plnomocenstva spísala
notárka JUDr. Jarmila Kováčová. Notárska zápisnica predložená ako exekučný titul tak nemá vlastnosť
materiálnej vykonateľnosti, čím nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.

Knámietkeoprávnenéhotýkajúcejsaporušeniajehoprávanakontradiktórnekonanieamožnosťvyjadriť
sa, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvého stupňa nebol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti. Z

príslušných ustanovení Exekučného poriadku (§ 58 ods. 2) nevyplýva výslovná povinnosť exekučného
súdu nariadiť pojednávanie. Pri rozhodovaní súdu o zastavení exekúcie zákon stanovuje len možnosť
pojednávanie nariadiť, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Obsah listín predložených oprávneným
bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu.
Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom.

Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky
a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého stupňa, ku ktorým súdu dospel
z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak možno
bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia zásady kontradiktórnosti (pozri tiež nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého
stupňa, ktorým súd exekúciu zastavil, ako vecne správne potvrdil.

V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd preto pri vyslovení neplatnosti udeleného plnomocenstva a stým spojenou neplatnosťou spísanej
notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 105 ods. 1 písm. c/ O.s.p. je potrebné poukázať

predovšetkým na to, že v predmetnej veci nebola aplikovaná európska právna úprava. Navyše, je vecou
výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci daný dôvod na podanie prejudiciálnej otázky.
Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup
závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže
byť automaticky vyvolaný podnetom či návrhom účastníka. Odvolací súd preto návrh oprávneného na

prerušenie konania podľa § 105 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.