Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/1624/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111216615
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriána Magdolenová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6111216615.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta
8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 01 Banská
Bystrica, proti povinnému: M. O., D.. XX. XX. XXXX, N. J. XX, XXX XX N. N., Š. P. Z., podnikajúci
pod obchodným menom Jozef Marko PRIMAL, s miestom výkonu činnosti Wolkerova 15, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 30 562 988, na vymoženie pohľadávky vo výške 581,40 Eur s príslušenstvom,

vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom
Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 1706/2011, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,99 Eur a to v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
581,40 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom
Bratislava, pobočka Banská Bystrica č.k. 700-2110124011-GC04/11 zo dňa 09. 02. 2011.

Poverením č. 5601 075401 * zo dňa 28. 07. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Horná
23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod sp. zn. EX 1706/2011.

JUDr. Tomáš Boľoš, súdny exekútor so sídlom Exekútorského úradu: Horná 23, 974 01 Banská Bystrica,

bol rozhodnutím ministerky spravodlivosti odvolaný z funkcie súdneho exekútora na vlastnú žiadosť.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 12. januára 2012. Za jeho náhradníka určila Slovenská
komora exekútorov Mgr. Jozefa Deáka, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu: Horná 23,
974 01 Banská Bystrica. V súčasnosti vedie predmetnú exekúciu Mgr. Jozef Deák, Exekútorský úrad
Banská Bystrica, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 1706/2011.

Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie dňa 04. 11. 2013 z dôvodu,

že povinný je nemajetný a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie a súdu zároveň predložil
aj negatívne stanovisko oprávneného s návrhom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Súd po preštudovaní exekučného spisu EX 1706/2011 vrátil súdnemu exekútorovi spis a oznámil mu,
že nebude rozhodovať o jeho žiadosti na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, nakoľko nemajetnosť
povinného z predloženého exekučného spisu nevyplývala. Dňa 27. 08. 2014 súdny exekútor opätovne
podal návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného a súdu zároveň predložil aj vyčíslenietrov spolu s exekučným spisom EX 1706/2011, elektronickú lustráciu bánk, motorových vozidiel, katastra
nehnuteľností a Sociálnej poisťovne.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Súd zo súdneho spisu a z predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 1706/2011 mal preukázané,
že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou

podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal
exekúcii. Súdny exekútor zisťoval účty povinného, majetok povinného súčinnosťou Sociálnej poisťovne,
vyhľadávaním prostredníctvom internetovej stránky Katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky, lustráciou v evidencii motorových vozidiel. V dôsledku uvedených
skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63

ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej
exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že povinný nevlastní žiaden
hnuteľný a nehnuteľný majetok, t.j. je nemajetný a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov

exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 47,99 Eur, z toho odmena 33,19 Eur, náhrada
hotových výdavkov 6,80 Eur a 20 % DPH, t.j. 8,00 Eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste

aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému
uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúciealebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa§23ods.1vyhláškynáhradazastratučasupatrísúdnemuexekútorovipriúkonochvykonávaných

v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Po preštudovaní špecifikácie trov exekúcie predloženej súdnym exekútorom a obsahu exekučného
spisu súd konštatuje, že trovy si súdny exekútor vyčíslil v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky

a Exekučného poriadku a preto uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie v takej výške, v akej si ich súdny exekútor uplatnil.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§
171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už
neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na

rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a
datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.