Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 6, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/237/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609207763
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2609207763.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti
povinnej: E. U., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, so
sídlom Bratislava, Záhradnícka 62, pod sp. zn. EX 4314/09u, o vymoženie 393,95 eur s príslušenstvom
a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Senica z 31. júla 2012 č. k.

4Er/673/2009-15, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zastavil exekučné konanie a súdnemu exekútorovi nepriznal právo na náhradu trov
exekúcie, čo odôvodnil § 57 ods. 2 a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 a ods. 2

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 2 z. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“) a smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských. Skutkovo
zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že exekučným titulom je vykonateľný rozsudok Rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. EP 21285/2009 z 25.6.2009. Primárny
právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o pôžičke č. 7007029 z 22.7.2005, na

základe ktorej veriteľ poskytol finančné prostriedky povinnej a povinná sa zaviazala poskytnuté finančné
prostriedky splatiť. Predmetnú zmluvu súd prvého stupňa posúdil ako spotrebiteľskú, nakoľko právna
predchodkyňa oprávnenej pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu podnikateľskej činnosti a
povinná nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Jej súčasťou
boli obchodné podmienky, v ktorých bola v bode IX. písm. j) rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej,
všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené rozhodcovským

súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom. Prvostupňový súd dospel k záveru, že
taktokoncipovanározhodcovskádoložkajeneprijateľnáaneplatná,nakoľkospôsobujehrubýnepomerv
právachapovinnostiachmedzidodávateľomaspotrebiteľomvneprospechspotrebiteľa.Doložkanebola
so spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Nakoľko
neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom, súd exekučné konanie zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedla, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavajúcej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok. Poukázala na § 35 ZoRK a § 159 O. s. p., z ktorých vyplýva, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho
vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Ďalej poukázala na ustanovenie § 45 ods.1 a 2 ZoRK a z tejto úpravy vyplýva, že súd vo veci exekúcie koná iba ako exekučný súd. Ak by
exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade
s hmotným právom pôsobil by exekučný súd ako súd tretej inštancie, čo je neprípustné. Tento stav

by bol zjavne v rozpore s platným zákonom ako aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva i
Ústavného súdu. Poukázala na I. US 5/02, US SR, tiež na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
vo veci Hutten-Czapska proti Poľsku, § 168. Exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je
príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu. Dôvodom na zastavenie exekučného
konania v zmysle § 45 ods. 1 ZoRK by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal za povinnosť

niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre
zastaveniejepritompriamozistiteľnázvýrokurozhodcovskéhorozsudku(rozhodnutieNajvyššiehosúdu
Českejrepublikyz30.10.2009sp.zn.33Cdo/2675/2007).TiežpoukázalanarozhodnutieSúdnehodvora
C-40/08,akoajnarozsudkyz30.09.2003K?bler,C224/01,Zb.sI-10239,bod38;zo16.3.2006Kapferer,
C-234/04, Zb. s I-2585, bod 20; z 3.9.2009 Fallimento Olimpiclub, C-2/08, bod 22. Ochrana garantovaná
spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania

musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných
rozhodnutí. Nemožno teda vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa
ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa,
ktorý síce vedel o svojich právach no neuplatnil si ich. Ďalej namietala, že do 31.12.2007 sa vzťahovali
ustanovenia § 52 až 54 OZ, len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v ôsmej

časti OZ, ako aj zmluvy podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v
zákone o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala
povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením §
52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych
vzťahov vzniknutých pred 01.01.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva

o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa
ustanovenia § 52 až § 54 OZ. Právne vzťahy o zmluve o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade
s ustanovením § 261 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka spravujú Obchodným zákonníkom bez
ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň dala do pozornosti dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods.
4 písm. r) OZ, že cieľom úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, ak

by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá
za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3M Cdo/11/2010 z 26.9.2011, z ktorého vyplýva, že preskúmanie správnosti rozsudku
exekučným súdom podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK sa vzťahuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, pričom nie každá skutočnosť hodnotená ako
neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Oprávnená preto navrhla aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O. s. p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§

204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p. a § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p. a § 45 ods.
3 ZoRK), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212
ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k

záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Exekučné konanie predstavuje postup súdu, súdneho exekútora, účastníkov konania pri nútenom

výkonejudikovanéhoprávavyjadrenéhoexekučnýmtitulom,ktoréhopovahaurčujerozsahmateriálneho
preskúmania exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu ako to vyplýva z ustanovenia§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd sa v rámci materiálneho preskúmania exekučného
titulu zameriava na skúmanie hmotno-právnych predpokladov exekučného titulu ako sú dovolenosť,
možnosť plnenia a jeho súlad s dobrými mravmi a teda skúma, či je na jeho základe možné exekúciu

vykonať,tedačituniesútakézákonnéustanovenia,ktorébybránilivykonaniuexekúcienazákladetohto
exekučného titulu. Ustanovenie § 45 ZoRK umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na
to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský
rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré

trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok
odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku
vykonania exekúcie na jeho základe. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť
na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle
§ 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej

správnosti.

Zo zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 7007029 z 22.7.2005, ktorej kópia je pripojená v spise,
uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou oprávnenej (SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a. s.) a povinnou
vyplynulo, že právna predchodkyňa oprávnenej ako veriteľ a povinná ako dlžník uzavreli zmluvu, na
základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver 10.000 Sk, ktorý mala splatiť v 12 mesačných splátkach

po 989 Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej
spoločnosťou, v ktorých bod IX. Záverečné ustanovenia, písm. j) obsahuje rozhodcovskú doložku,
v zmysle ktorej, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené dohodou
zmluvných strán. V prípade, ak nepríde k dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom konaní jediným
rozhodcompredrozhodcovskýmsúdomSlovenskejhospodárskejkomory.Takétorozhodnutiejepreobe

strany konečné, záväzné a vykonateľné. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnená nadobudla
pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok.

Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mala
právna predchodkyňa oprávnenej už pripravený a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa
povinnej, pričom povinná obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť ani

neovplyvnila.

Podľa znenia § 52 ods. 1 OZ v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej
zmluvy, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa §
52 OZ nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a z.
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretie zmluvy, keďže ide o zmluvu

uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých
prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva
uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou
zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. OZ nie je možné vyvodiť, že 5. hlava OZ sa vzťahuje len a výlučne
na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1 OZ, odvolací súd je toho názoru, že

všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ je nevyhnutné aplikovať i
na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

Keďže právna predchodkyňa oprávnenej bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy
vystupovala v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a

je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že povinná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 OZ
v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 3 ods. 2 z. č.
258/2001 Z. z. Vzhľadom na to, že zmluvou sa zaviazala poskytnúť právna predchodkyňa oprávnenej

ako dodávateľ povinnej ako spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a povinná ako
spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňazákladné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) z. č. 258/2001 Z. z., keď zároveň
nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v
§ 1 ods. 2 z. č. 258/2001 Z. z., a preto nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou je
nevyhnutné posudzovať podľa z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je z.

č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i § 52 a nasl. OZ, má prednosť pred všeobecnou,
ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať
podľa citovaných ustanovení OZ a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Na
základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú doložku a tu dospel k záveru,
že predmetná rozhodcovská doložka, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V zmysle § 53 ods. 1 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje

iba na predmet plnenia, alebo na cenu plnenia (ods. 2). V ods. 3 OZ demonštratívne vymenúva niektoré
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. V ods. 4 zakotvuje, že neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Článok 1 písm. q) prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, účinnej od 21.4.1993, o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú

zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS, na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú
zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred

a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti a predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.

Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od nariadenia pritom nemá priamu právnu
záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby
súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich zásady
neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

ESĽP v rozsudku z 27.6.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil, že národný súd

je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu
než uvedená smernica (93/13/EHS) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia aúčelu smernice. Požiadavka o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad,
ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej
podmienky.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto
prípadejerozhodcovskázmluvavyjadrenáibavpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnými
zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam
rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,

právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez
vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským
súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej
veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola

dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej
zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej

ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej
podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 1 OZ, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá.

V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil
názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu

štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná
a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp.
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 52 a nasl. OZ za použitia ich
výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný
výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi zmluvy je v priamom rozpore s § 53
ods. 4 písm. r) OZ v aktuálnom znení. Keďže ale v čase uzavretia predmetnej zmluvy OZ citované
ustanovenie, ktoré bolo zavedené až novelou účinnou od 1.1.2008 neobsahoval a v zmysle § 879j OZ
vznik právnych vzťahov a nároky vzniknuté pred 1.1.2008 je potrebné posudzovať podľa doterajších
predpisov,neprijateľnosťpredmetnejzmluvnejpodmienkyodvolacísúdvyslovilspoužitím§53ods.1OZ

za použitia jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú smernicu, závery Súdneho
dvora EÚ i Ústavného súdu SR.

Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 OZ a preto je neplatná. Keďže medzi zmluvnými stranami
nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasl. ZoRK, nebola tak založená ani

právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý
bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky
a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na
jeho podklade je neprípustný (pozri rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3 M Cdo/20/2008). Ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval

z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 OZ, § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK), súd
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku zamietne. V neskoršom štádiu exekúcie po vydaní poverenia je to dôvod na
zastavenie exekúcie súdom aj bez návrhu v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK, resp. podľa § 57 ods.
1 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom

rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva. Dôvod zastavenia exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zahŕňa i prípad, kedy sa exekúcia nemala vôbec začať,keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné a v čase rozhodovania o zastavení exekúcie stále vykonateľné
nie je.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

z dôvodu vecnej správnosti v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. mala v odvolacom konaní úspešná povinná
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto si neuplatnila a ani jej žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa jej náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.