Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/238/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212234226
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212234226.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky MUDr. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v F. na
S. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom
v Košiciach na Floriánskej ul. č. 16 proti odporcovi Ing. E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v F. na S.
ul. č. XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
H.S. Y.C.L., nar. XX.XX.XXXX a V. Y.C.L., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného
súdu Košice II č.k. 41P 317/2012-270 zo dňa 21.03.2014 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách štátu tak, že štátu náhradu
trov konania od navrhovateľky nepriznáva a odporcovi ukladá povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo
výške 135,68 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 421,36
Eur na účet Okresného súdu Košice II, ktoré mu povolil uhradiť v mesačných splátkach po 40 Eur vždy
do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia pod stratou výhody splátok.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 30.11.2012 domáhala, aby súd rozviedol
manželstvo účastníkov a upravil práva a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode tak,

že maloleté deti zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a odporcu zaviaže prispievať na
výživu maloletého H. sumou 155 Eur a na výživu maloletého V. sumou vo výške 135 Eur a jej vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom neurčí.

Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva navrhovateľky písomne nevyjadril.

Ďalej súd uviedol, že uznesením č.k. 41P 317/2012-67 zo dňa 14.01.2013 bolo navrhovateľke priznané
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie a vypracovaním
znaleckého posudku poveril znalkyňu PhDr. V. D., ktorá súdu predložila znalecký posudok č. 3/2014 zo

dňa 31.01.2014. Uznesením č.k. 41P 317/2012-239 zo dňa 10.02.2014 súd priznal ustanovenej znalkyni
odmenu vo výške 571,36 Eur, ktorá jej bola vyplatená zo zálohy zloženej odporcom vo výške 150 Eur
a z finančných prostriedkov štátu.

Podaním zo dňa 14.03.2014 vzala navrhovateľka svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť
a žiadala konanie zastaviť.Súd poukázal na ust. § 96 Občianskeho súdneho poriadku a konanie pre späťvzatie návrhu zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že
navrhovateľkebolopriznané oslobodenieodplateniasúdnychpoplatkov,pretonanáhradutrovvovýške
421,36 Eur zaviazal odporcu, ktorému uložil povinnosť nahradiť štátu trovy v pravidelných mesačných
splátkach po 40 Eur pod hrozbou straty výhody splátok.

V zákonom stanovenej lehote podal odporca odvolanie proti výroku o trovách štátu. Namietal, že k
zastaveniu konania došlo zavinením navrhovateľky, ktorá účelovo vzala svoj návrh späť, keďže závery

znaleckého posudku neboli v jej prospech. Z tohto dôvodu nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný na
náhradu trov štátu v celej výške. Zastával názor, že priznanie oslobodenia od platenia súdnych
poplatkov neznamená, že navrhovateľke nemusí byť uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania,
ktoré vznikli nariadením znaleckého dokazovania v prospech oboch maloletých detí. Poukázal na
zavádzajúcekonštatovaniesúduvodôvodnenínapadnutéhouznesenia,podľaktoréhoodporcapožiadal

o poskytnutie splátkového kalendára, čo sa však nezakladá na pravde. Uviedol, že len v prípade, ak by
ho súd zaviazal na náhradu trov štátu požiadal o udelenie výhody splátok, nakoľko jeho finančná situácia
mu neumožňovala nahradiť trovy jednorázovo. Navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť resp. zmeniť
tak, že štát nemá právo na náhradu trov konania od účastníkov resp. aby súd zaviazal na náhradu trov
štátu každého z účastníkov v jednej polovici.

Navrhovateľka, kolízny opatrovník ani štát zastúpený predsedom Okresného súdu Košice II sa k
odvolaniu odporcu nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlenO.s.p.),vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky navrhovateľa je dôvodné.

Výroky uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení konania a o trovách konania medzi účastníkmi neboli
odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (ust. §
206 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 220 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Citovanéustanovenie§148ods.1O.s.p.zakotvujeprávoštátunanáhradutrovkonaniaprotiúčastníkovi
konania, ktoré štát za neho platil v priebehu konania. Pre záver súdu, ktorý z účastníkov konania je
povinný nahradiť štátu trovy konania je rozhodujúci výsledok konania. Uvedený zákonný predpoklad
však nie je totožný so zákonným predpokladom úspechu vo veci ako v § 142 ods. 1 alebo v § 143 O.s.p..
Ustanovenie § 148 O.s.p. platí nielen pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do

úvahy náhrada nákladov konania podľa ust. § 142 až 145 O.s.p., teda v tzv. sporovom konaní, ale aj pre
konanievostatnýchveciach,vktorýchvzhľadomkpovahenemožnohovoriťoúspechualeboneúspechu
účastníka vo veci, t.j. v nesporových konaniach. Štát má preto podľa výsledku konania proti účastníkom
právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenienavrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov, alebo
v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania,
ktoré platil štát nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy

štátu bolo opodstatnené.

Z uvedeného vyplýva, že v konaniach nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo
neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania proti každému z
účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak musí u každého z nich skúmať, či nespĺňa predpoklady na
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle ust. § 138 O.s.p.. V prípade, ak súd zistí, že na

straneúčastníkasúsplnenépredpokladynaoslobodenie,trovy,ktorébybolinakpovinnýnahradiť,znáša
štát. Uvedenú povinnosť pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania. Ak by bol účastník
konania oslobodený od platenia súdnych poplatkov len sčasti alebo ak by súd dospel k záveru, že u tohto
účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie len sčasti, náhrada trov sa proti tomu účastníkovi
zníži o rozsah oslobodenia.

Preskúmaním skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie

odporcu je dôvodné. Vzhľadom na to, že v danom prípade bolo znalecké dokazovanie nariadené tak
v záujme navrhovateľky ako aj v záujme odporcu resp. v záujme oboch maloletých detí, postihuje
povinnosť nahradiť štátu vzniknuté trovy konania oboch účastníkov v rovnakom rozsahu t.j. každého v
jednej polovici. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením č.k. 41P 317/2012-239 zo dňa 10.02.2014 súd
priznal znalkyni PhDr. V. D. odmenu v celkovej výške 571,36 Eur za vypracovanie znaleckého posudku

č. 3/2014. Navrhovateľka aj odporca by preto boli povinní nahradiť štátu vzniknuté trovy konania každý
vo výške 285,68 Eur, avšak uznesením č.k. 41P 317/2012-67 zo dňa 14.01.2013 bola navrhovateľka
oslobodená od platenia súdnych poplatkov, preto tieto trovy na strane navrhovateľky v sume 285,68
Eur znáša štát. Odvolací skúmal taktiež pomery na strane odporcu a dospel k rovnakému právnemu
záveru ako súd prvého stupňa, že odporca nespĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od platenia

súdnych poplatkov, preto ho odvolací súd zaviazal nahradiť štátu trovy konania vo výške 135,68 Eur,
nakoľko odporca dňa 25.11.2013 zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 150 Eur
(285,68 - 150), (záznam o zložení v spise na č.l. 238). Vzhľadom na výšku trov štátu a majetkové pomery
odporcu, odvolací súd nepovažoval za dôvodné povoliť odporcovi zaplatenie trov štátu v splátkach
podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p.. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v

napadnutom výroku o trovách štátu podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že štátu nepriznal náhradu trov konania
od navrhovateľky a odporcu zaviazal nahradiť štátu trovy konania vo výške 135,68 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.