Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/358/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512207749
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2512207749.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: SLOVPLUS-TEL s.r.o., Winterova 62, Piešťany,
IČO: 36 245 631, zastúpený: JUDr. Milanom Rojčekom - advokátom, so sídlom Bottova 7, Žilina,
proti odporkyni: Ing. X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, zastúpená: JUDr. Júliusom Šefčíkom -
advokátom, so sídlom Ulica 9. mája 15, Trnava, o vydanie motorového vozidla, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 21. marca 2013, č. k. 5C/96/2012-46, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa o vydanie
motorového vozidla a určil mu povinnosť nahradiť odporkyni k rukám jej advokáta trovy právneho
zastúpenia vo výške 258,45 eur a iné trovy konania vo výške 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ návrhom podaným na súd prvého

stupňa sa domáhal vydania motorového vozidla zn. KIA SPORTAGE, farby čiernej metalízy, EVČ:
PN-097 CF spolu s jeho príslušenstvom, ktoré tvoria 2 ks kľúčov s diaľkovým ovládaním od vozidla,
technický preukaz, servisná knižka a 4 ks zimných pneumatík z dôvodu, že navrhovateľ je výlučným
vlastníkom predmetného motorového vozidla, odporkyňa ho však bez jeho súhlasu zadržiava a užíva
pre svoju potrebu. Vozidlo mu neodovzdala ani na základe písomnej výzvy, na ktorú vôbec nereagovala.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že navrhovateľ nepredložil žiaden preberací protokol vozidla

uzavretý s ňou ani iný relevantný doklad preukazujúci, že by mala motorové vozidlo používať. S
predmetným vozidlom nemá nič spoločné, nemá k nemu žiadny vzťah a nevie ani, či je firemné alebo
súkromné. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom motorového
vozidla zn. KIA SPORTAGE, EVČ: PN-097 CF, farby čiernej metalízy, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou
od spol. JARTEL s.r.o., so sídlom R. Štefánika 20, Hlohovec. Vozidlo pôvodne zakúpila ako nové v roku
2008 firma JARTEL s.r.o., ktorá patrila manželovi odporkyne V. K.. Na súde prvého stupňa prebieha pod

sp.zn.9P/11/2012konanieorozvodmanželstvaV.K.aodporkyneaúpravuprávapovinnostíkmaloletej
dcére K.. Navrhovateľ poukázal na uznesenie ORPZ Hlohovec, ČVS: ORP-1913/HC-T-2012 zo dňa
09.08.2012, z obsahu ktorého vyplýva, že otec odporkyne X. O. dňa 05.08.2012 pred vyšetrovateľom
uviedol, že predmetné vozidlo doposiaľ naďalej využíva jeho dcéra Ing. X. K. a že vozidlo navrhovateľovi
nevráti. Odporkyňa potvrdila, že 03.08.2011 bola spolukonateľkou spol. JARTEL s.r.o.. Od 04.08.2011
však mala s touto spoločnosťou právny vzťah a to dohodu o vykonaní práce, ktorá skončila niekedy

v máji 2012. Na tomto aute pokiaľ vykonávala prácu na základe dohody o vykonaní práce jazdila do
práce, posledný deň myslí si, že 10.05.2012 sa na tomto aute doviezla z práce a odovzdala kľúče aj
technický preukaz svojmu otcovi. Viac auto nepoužívala a sa oňho nestarala. Pokiaľ vie, otec na tomto
aute nejazdil má ho v garáži. Odovzdala mu ho z dôvodu, že jej otec požičal jej manželovi finančný obnos
6.705,- eur na kúpu tohto vozidla, zvyšná časť kúpnej ceny bola hradená z peňazí spol. JARTEL s.r.o. Po
splatení lízingu motorového vozidla, uplynutí odpisov bola medzi účastníkmi dohoda, že vozidlo bude

prevedené bezplatne do vlastníctva jej otca. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 123, § 126
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade navrhovateľ preukázal vlastníctvo k veci, vozidlobolo zakúpené firmou JARTEL s.r.o., ktorá vozidlo po kúpe odovzdala do dlhodobého bezplatného
užívania X. O. s prísľubom, že ako protihodnotu poskytnutého peňažného príspevku od X. O. na kúpu
vozidla mu firma po uplynutí dohodnutého času splatenia lízingu a skončenia odpisov predmetné vozidlo

prevedie do vlastníctva. Je pravdou, že vozidlo okrem X. O. užívala tiež aj odporkyňa, od cca júla 2012
však vozidlo neužíva. Odporkyňa uviedla, že výzvu na vydanie vozidla prevzala až po jej návrate z
cudziny t.j. po 11.09.2012, kedy však už vozidlo nepoužívala. Súd tak dospel k záveru, že navrhovateľ
síce preukázal vlastníctvo k veci, neuniesol však dôkazné bremeno pokiaľ ide o tvrdenie, že vozidlo
odporkyňa neoprávnene užíva, pričom z dokazovania vyplynulo, že vozidlo zadržiava X. O., čo aj on

sám priznal a to z dôvodu nevyrovnaných záväzkov medzi ním a konateľom navrhovateľa. Vychádzajúc
z uvedeného súd návrh zamietol ako nedôvodný, pretože odporkyňa nie je v tomto smere pasívne
legitimovaná. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ.
Uviedol, že preukázal, že odporkyňa predmetnú vec neprávom zadržiava, predmetné motorové vozidlo

používa a odmieta toto vozidlo vydať a to najmä listinným dôkazom uznesením OO PZ Hlohovec, kde
dňa 05.08.2012 X. O. - otec odporkyne po poučení o trestno-právnych následkoch krivej výpovede
jednoznačne a jasne uviedol a potvrdil, že predmetné vozidlo využívala a doposiaľ naďalej využíva jeho
dcéra, teda odporkyňa, ktorá sa aj s vozidlom zdržiava na neznámom mieste. Nikdy nedal vozidlo po
kúpe X. O. do bezplatného užívania, nikdy nedal a nikdy sním ani neuzavrel žiadnu ústnu dohodu,

či prísľub. Ak by aj X. O. poskytol finančné plnenie za 200.000,- Sk mohol získať majetok v hodnote
800.000,- Sk, čo je nemysliteľné a nepravdepodobné. Odporkyňa a jej otec ako svedok prekvapivo
rozporne tvrdili úplne iné a protichodné skutočnosti ako predtým odporkyňa vo svojej výpovedi a X. O.
pred vyšetrovateľom. Ich tvrdenia sa rozchádzajú a je zrejmé, že tvrdenia odporkyne ako aj svedka,
jej otca sú nepravdivé, zavádzajúce a účelové v snahe zneistiť postavenie navrhovateľa. Súd oprel

dôvody svojho rozhodnutia a to výlučne len na takýchto protichodných výpovediach odporkyne a jej
otca - svedka, ktorého ani nepredvolával, ale dostavil sa sám dobrovoľne. Súd doposiaľ však nevypočul
k týmto závažným a rozporným tvrdeniam navrhovateľa, ktorý bol osobne prítomný na pojednávaní
dňa 11.03.2013, čím porušil ústavné právo účastníka konať pred súdom. Súd navrhovateľovi neumožnil
po výsluchu odporkyne a svedka k týmto výpovediam a skutočnostiam sa vyjadriť, čo je v rozpore s

ust. § 123 O.s.p.. Rovnako mu súd neumožnil ani pred skončením pojednávania, aby sa navrhovateľ
vyjadril k dokazovaniu, čo je v rozpore s ust. § 118 ods. 4 O.s.p.. Ďalšie podstatné pochybenie súd
vidí v tom, že navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 15.10.2012 za účelom preukázania používania
vozidla odporkyňou navrhol v konaní vypočuť štyroch svedkov, ktorých mená a adresy riadne uviedol.
Navrhovaní svedkovia však neboli zo strany súdu doposiaľ predvolaní ani v konaní vypočutí. Súd

vykonal len výsluch svedka, ktorý však vôbec nebol na pojednávanie predvolaný. Samosudca pritom v
rozpore s § 118 ods. 2 O.s.p. vôbec neuviedol, ktoré dôkazy súd nevykoná aj keď ich účastníci navrhli
a k týmto skutočnostiam nezaujal ani žiadne relevantné stanovisko v dôvodoch svojho rozhodnutia. Z
týchto dôvodov má navrhovateľ rozhodnutie súdu za predčasne vydané a za to, že uvedený rozsudok
spočíva na neúplne zistenom skutkovom stave veci. Rozsudok nie je riadne odôvodnený, odôvodnenie

je rozporuplné, rozhodnutie trpí závažnými procesnými pochybeniami a je tiež nepreskúmateľné. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je ani možné sa dozvedieť, ktoré z vykonaných dôkazov
slúžili súdu ako doklad pre rozhodnutie. Výsledkom dokazovania súdu premietnutým v zdôvodnení jeho
rozhodnutia je však len súbor rozporuplných indícií, ktoré by mali nasvedčovať správnosti prijatého
právneho záveru súdu o nedôvodnosti návrhu bez toho, aby napadnuté rozhodnutie bolo náležitým

spôsobom právne zdôvodnené, poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/88/1999
Z.z.. Rozsudok považuje navrhovateľ za nepreskúmateľný, náležite neodôvodnený, odôvodnenie
rozhodnutia dovoľuje účastníkovi konania posúdiť ako súd v jeho veci vyložil a aplikoval príslušné
právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci. Súd by nemal byť vo
svojej argumetácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné

a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver, čo z daného nemožno vyvodiť. Všeobecný súd je pri
hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci a teda nie je prípustný aklektický a neopodstatnený
výber z dôkazov smerujúcich k jednostranným záverom. V závere odvolania uviedol, že nesúhlasí s
priznaním náhrady trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 99,50 eur, keď tento
poplatok by mal byť za odpor proti platobnému rozkazu, za ktorý sa však poplatok neplatí. Bolo preto

namieste aplikovať ust. § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a neprenášať na navrhovateľa
bremeno chybného postupu tak odporkyne ako aj pochybenie konajúceho súdu. Navrhol preto rozsudok
súduprvéhostupňazrušiť,vecmuvrátiťnaďalšiekonaniezdôvodujehopredčasnéhovydania,riadneho
nezdôvodnenia a jeho rozporuplnosti a rozporu s prvotnými právnymi predpismi.Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za
vecne správny. Odporca sa vo svojom návrhu tak ako aj v odvolaní proti rozsudku zaoberal inou

skutočnosťou ako bolo podstatné a ako i zistil súd i riadne zdôvodnil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že bolo podané včas oprávnenou osobou - účastníkom
konania odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedkov prípustný, preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

214 ods. 2 O.s.p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, že v danom prípade nie sú podmienky pre potvrdenie ani zmenu napadnutého rozsudku.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/96/2012 je vydanie motorového
vozidla zn. KIA SPORTAGE, EVČ: PN-097 CF, odporkyňou navrhovateľovi.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh zamietnutý z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporkyne.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd prvého stupňa
dňa 21.06.2012 domáhal na odporkyni vydania motorového vozidla zn. KIA SPORTAGE, EVČ: PN-097

CF.Súdprvéhostupňavovecivydaldňa28.08.2012rozkaznaplnenievsúladesnávrhomnavrhovateľa.
Proti tomuto rozkazu na plnenie podala v zákonom určenej lehote odpor odporkyňa. Navrhovateľ v
písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 15.10.2012 navrhol za účelom preukázania používania vozidla
odporkyňou vypočuť štyroch svedkov, ktorých riadne označil menom, priezviskom, bydliskom. Následne
súd prvého stupňa vytýčil v predmetnej veci pojednávanie na deň 11.03.2013. Spolu s predvolaním

na termín pojednávania zaslal poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov, kde boli
účastníci okrem iného poučení a v súlade s § 115 O.s.p., § 120 ods. 1, 120 ods. 4, § 101 ods.1,§ 123
a § 119 O.s.p., kde boli poučení o možnosti uplatniť námietku zaujatosti, požiadať o oslobodenie od
súdnych poplatkov a iné. Na pojednávaní dňa 11.03.2013 sa dostavili predvolaní účastníci a ich právni
zástupcovia. Na pojednávanie sa bez predvolania dostavil X. O. - otec odporkyne, ktorého výsluch

navrhla navrhovateľka a ktorý bol ako svedok na pojednávaní vypočutý. Po jeho výsluchu súd poučil
účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastníci zhodne uviedli, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na
vykonanie dokazovania, boli vyzvaní na záverečné reči, ktoré predniesli a súd uznesením vyhlásil
dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 21.03.2013,
na ktorom bez prítomnosti účastníkov bol vyhlásený rozsudok napadnutý odvolaním. Navrhovateľ v

odvolaní namieta procesné pochybenie súdu a to skutočnosť, že súd nepostupoval v súlade s ust. §
118 ods. 2 O.s.p.

Z procesného hľadiska je potrebné dodať, že súd prvého stupňa nevyužil dostatočný nástroj obsiahnutý
v Občiansko-súdnom poriadku a to najmä ust. § 118 ods. 2, čo viedlo následne k vadám v

konaní, ktoré mali za následok zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. V zápisnici z pojednávania
predchádzajúceho vyhláseniu rozsudku neuvádza, že účastníkom bolo dané poučenie podľa ust. §
118 a z obsahu zápisnice nevyplýva, že by súd postupoval podľa ods. 2 cit. ust., podľa ktorého po
vykonaní úkonov podľa ods. 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania
uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré

právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a
ktoré dôkazy súd nevykonáva, aj keď ich účastníci navrhli. Pritom je žiadúce účastníkov oboznamovať
(prirodzene bez náznaku zjavnej prejudikácie) o úvahách, ktorými sa súd pri posudzovaní veci zaoberá
tak, aby mali možnosť sa k nim vyjadriť, navrhnúť prípadné dôkazy a uvedomiť si svoju procesnú
pozíciu, čo je v záujme predvídateľnosti postupu súdu a tým aj posilnenie práva na spravodlivý proces.

Súd ex lege má uloženú povinnosť po začatí každého pojednávania uviesť účastníkom (vychádzajúc
z dokazovania vykonaného do daného času), ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov
je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré
z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
Zo zápisnice z pojednávania splnenie tejto povinnosti musí vyplývať, čo v prejednávanej veci súd

prvého stupňa opomenul. Súd prvého stupňa opomenul aplikáciu ust. § 118 ods. 2O.s.p., pričom takýto
nesprávny postup súdu určený zákonom sa prejavil v priebehu konania a následne pri rozhodovaní o
uplatnenom nároku tým, že účastníkom bola odňatá možnosť zaujať postoj k úvahám súdu navrhnúťrelevantné dôkazy a konať tak, aby boli zachované základné princípy korektného procesu, čím bola
účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže predmetné konanie trpí procesnou vadou odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil, vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Po vrátení veci súd prvého stupňa vo veci bude konať na základe podaného návrhu, konanie
povedie spôsobom zodpovedajúcim dôslednej aplikácii ust. § 118 O.s.p., kde sa súd dôsledne bude
zaoberať rozpormi vo výpovediach svedka X. O. a odporkyne, tiež sa opätovne bude zaoberať návrhom

navrhovateľa na výsluch svedkov, v prípade že týchto nevypočuje bude potrebné odôvodniť, na základe
akých úvah a skutočností týchto svedkov nevypočul. Po vykonaní príslušných procesných rozhodnutí a
prípadnom dokazovaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie i náležite odôvodní v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Zároveň rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Uvedené uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.