Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010403
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113010403.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Františka Moznera na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.9.2014, v
trestnej veci obžalovaného Z. S. a spol. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných Z. D., Z. S., Z. D. a krajského

prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T 29/13 zo dňa 21.3.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných Z. D., Z. S., Z. D. a krajského prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaných Z. S., Z. D., Z. D. a K. Z. vinnými zo
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

-od presne nezisteného dňa až do 21.7.2012 do 21.10 hod. v obci F., v K., v C., v O., ako aj
vo K., si nepravidelne vo viacerých prípadoch neoprávnene zadovažovali, nakupovali, upravovali a
prechovávali tieto psychotropné látky, a to pervitín, ktorý je podľa zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do 2. skupiny
psychotropných látok obsahujúci metamfetamín a K. Z. aj rastliny konope (Cannabis), ktoré sú podľa
zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších

predpisov zaradené do 1. skupiny omamných látok obsahujúce účinnú látku tetrahydrokanabinol (THC),
pričom Z. S. a Z. D. si najmenej v piatich prípadoch nechali prepraviť psychotropné látky prostredníctvom
S. U. zo K., kde mali ich dodávku vopred dohodnutú, a to v mesiacoch september 2011, november 2011
a február 2012 vždy jednu striekačku pervitínu, v januári 2012 presne nestotožnené množstvo pervitínu a
napokon dňa 4.4.2012 dve striekačky pervitínu o čistej hmotnosti 14,42 g s 77,3% obsahom účinnej látky
metamfetamín, z ktorého by bolo možné pripraviť od 279 do 1115 obvykle jednorázových dávok a tieto

psychotropné látky prechovávali v miestach svojho bydliska, pričom dňa 21.7.2012, po predchádzajúcej
telefonickej objednávke bol Z. S. zadržaný v osobnom motorovom vozidle zn. Š-Fábia, EČ: SP 959 AF
v obci F., okr. K. a Z. D. a K. Z. zadržaní pred týmto vozidlom pri odovzdávaní a preberaní pervitínu v
celkovom množstve 10 cm3 v plastovej striekačke o hmotnosti 7g, z ktorého by bolo možné pripraviť od
130 do 518 obvykle jednorazových dávok v hodnote 1.300,- € až 6.734,- € a po následnej výzve ešte
K. Z. vydal ďalšie 4 plastové striekačky s pervitínom o množstve 39 cm3 a hmotnosti 27,72 g, z ktorých

by celkovo bolo možné pripraviť od 547 do 2190 obvykle jednorázových dávok v hodnote 5.470,- € až
28.470,- € a igelitové vrecko s 350 mg sušenej rastliny konope siatej s 12,6 % obsahom THC, z ktorej
by bolo možné vyrobiť od 2 do 4 obvykle jednorázových dávok.

Za to im uložil:

1. Obžalovanému Z. S.Podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyroch) rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu uložil aj trest

prepadnutia veci a to sumy 250,66 Eur, ako aj mu podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., uložil ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

2. Obžalovanej Z. D.

Podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyroch) rokov, pre výkon ktorého ju podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej uložil aj trest
prepadnutia veci a to sumy 97,80 Eur, ako aj jej podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., uložil ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

3. Obžalovanému Z. D.

Podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j) Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere
3 (troch) rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu uložil aj trest prepadnutia veci,

a to mobilného telefónu značky Samsung SGH U 600.

4. Obžalovanému K. Z.

Podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j), n) Tr. zákona, trest odňatia slobody

vo výmere 3 (troch) rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu uložil aj trest
prepadnutia veci, a to kovového sitka, ako aj mu podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., uložil ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Zároveňprvostupňovýsúdrozhodolpodľa§60ods.5Tr.zák.ovrátenínotebookuPCzn.MSIsivočiernej

farby, výrobné číslo CMII ID: 2006DJ2341, nabíjačky a tašky R. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. č.
XX, okr. K..

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie krajský prokurátor, ako aj
obžalovaní Z. D., Z. S. a Z. D..

Krajský prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania podaného vo výroku o vine a treste v
neprospech obžalovaných S., D., D. a Z. uvádzal, že sa nestotožňuje s právnou kvalifikáciou skutku
súdom prvého stupňa, pokiaľ tento súd nekvalifikoval konanie obžalovaných ako organizovanú skupinu
v zmysle § 129 ods. 2 Tr. zákona, ktoré je závažnejším spôsobom spáchania trestného činu s poukazom

na ust. § 138 písm. i/ Tr. zák. Vyjadril názor, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k
páchaniu trestnej činnosti dochádzalo koordinovane po tom, čo každý z obžalovaných plnil svoju úlohu
tak, ako vyplýva zo skutkovej vety obžalobného návrhu. S poukazom na odôvodnenie napadnutého
rozsudku vyslovil názor, že organizovaná skupina páchateľov tak, ako ju definuje ustanovenie § 129
ods. 2 Tr. zákona nevyžaduje vertikálnu ani horizontálnu štruktúru, takáto štruktúrovanosť sa vyžaduje

až v páchaní trestnej činnosti zločineckou skupinou v zmysle ust. § 129 ods.4 Tr. zák. Obžalovaní si
vo viacerých prípadoch zadovažovali pervitín, pričom vždy sa tak dialo rovnakým spôsobom okrem
prípadov, kedy bol zadovážený prostredníctvom S. U.. Organizovaná skupina nemusí mať podľa neho
trvalejší charakter, ani sa nevyžaduje jej existencia po dlhší čas, touto formou je možné spáchať aj
jednotlivý skutok, rovnako sa nevyžaduje výslovné, formalizované prijatie za člena skupiny, postačí

faktické začlenenie do skupiny. Napokon o tom, že zadovažovanie a nákup pervitínu bol vopred
koordinovaný a bol dohodnutý aj spôsob a úlohy jednotlivých obžalovaných, svedčí aj množstvo
dovezeného pervitínu. Vzhľadom na závažnejší spôsob konania obžalovaných vo forme organizovanej
skupiny potom prichádza do úvahy aj uloženie prísnejších trestov odňatia slobody ako boli uložené
súdom prvého stupňa. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa

§ 321 ods.1 písm. b/, d/, e/ Tr. por. zrušil, a to vo výroku o vine a treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
sám vo veci rozhodol.
Obžalovaní Z. D. a Z. S. v písomných dôvodoch odvolania podaného len proti výroku o treste
prostredníctvom spoločného obhajcu uvádzali, že ochrana spoločnosti a náprava obžalovaných boladocielená už výkon väzby od 21.7.2012. X. D. ďalej uviedla, že viedla riadny život, pokiaľ neprišla
pracovať do C., kde jej bolo diagnostikované onkologické ochorenie a cítila sa bezradná a stratená, preto
v tejto ťaživej atmosfére podľahla ponuke drogy na zmiernenie bolestí ako aj strachu, následne sa u nej

prejaviliajprejavyroztrúsenejsklerózy.RovnakotakobžalovanýS.poukázalnato,ževiedolriadnyživot,
zlom v jeho živote nastal, keď sa v dôsledku ľudskej nedbanlivosti a ľahostajnosti v okamihu zmenil jeho
život úspešného športovca na človeka bojujúceho o život, avšak ťažké zranenia natrvalo poznačili nielen
jeho telo, ale aj dušu, stratil priateľov, s ktorými ho spájali spoločné záujmy a stal sa zakomplexovaným a
depresívnym, v takejto situácii podľahol drogám, pobytom v zahraničí chcel skoncovať s drogami, čo sa

mu aj sčasti podarilo, pretože vtedy drogy neužíval. V závere obaja obžalovaní vyjadrili presvedčenie,
že pobyt vo väzbe na nich mal taký silný vplyv, že viac sa k užívaniu návykových látok nevrátia. Navrhli
preto, aby krajský súd vzal do úvahy všetky uvedené skutočnosti a aby im uložil trest miernejší, prípadne
aj s použitím § 39 ods.1 Tr. zák. a uložil im trest odňatia slobody s podmienečným odkladom pre jeho
výkon s dlhšou skúšobnou dobou, so súčasným uložením povinností a obmedzení.

Obžalovaný Z. D. v odvolaní podanom prostredníctvom zvolenej obhajkyne namietal, že spolu s
ostatnými obžalovanými bol súdom prvého stupňa odsúdený, aj keď im nebolo vznesené obvinenie
a to de facto i de jure, keďže uznesenie OR PZ Svidník zo dňa 22.7.2012 pojednáva, podľa názoru
obhajoby, o stíhaní Z. D. a ostaných obvinených, obvinenie mu ale vznesené nebolo. Trestný poriadok
slovné spojenie, ktoré použil vyšetrovateľ v tomto uznesení nepozná a toto je aj obsahovo aj slovne a aj

významovo v rozpore s § 206 ods. 1 Tr. por. Obhajoba vyjadrila názor, že pojem „vznášam obvinenie“
nemôže byť nahradený iným slovným spojením, a to najmä s ohľadom na prísne reštriktívny výklad
Trestného poriadku, na ktorom sa v trestnom práve kladie osobitný dôraz. Toto procesné pochybenie
nebolo žiadnym spôsobom odstránené, preto je podľa jej názoru nezákonné celé doterajšie trestné
konanie, čím bola porušená základná zásada trestného konania, podľa ktorej nik nemôže byť stíhaný

inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý stanovuje zákon, preto bol porušený nielen čl.
17 Ústavy SR, ale aj čl. 6 ods.1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
kedy táto nezákonnosť a protiústavnosť zakladá dôvod na zastavenie trestného konania v celistvosti.
Prvostupňový súd sa s týmto vo svojom rozhodnutí nezaoberal ani nijako nevysporiadal, čo činí jeho
rozhodnutie nepreskúmateľným. Ak by odvolací súd zaujal iný právny názor, uviedla, že i keď sa na

jednej strane stotožňuje s právnou kvalifikáciou skutku, za ktorý bol súdom prvého stupňa obžalovaný
D. uznaný vinným, nestotožňuje sa s výmerou trestu, ktorý mu bol uložený. Vyjadrila názor, že v danom
prípade sa nejednalo o organizovanú skupinu a už vôbec nie ich štyroch osôb, paradoxne odposluchy
realizované v konaní preukazujú nielen absolútnu chaotičnosť úkonov obžalovaných, ale preukazujú
stav, kedy si obžalovaný S. a D. zháňali drogy pre svoju potrebu od viacerých subjektov, obžalovaný

D. bol len jedným z nich. Po prvýkrát bol obžalovaný D. vo veci obstarania drog oslovený vo februári
2012 Z. D. a vlastne vždy to bola iba ona, ktorá po ňom chcela pomoc pri obstaraní pervitínu a ktorej
jedinejonpervitínobstaral.Svojužiadosťodôvodňovalatým,žejeťažkochorá,márakovinu,trpíveľkými
bolesťami a pervitín je to jediné, čo jej uľaví od bolesti a čo jej pomáha, Z. mal rád, v tom čase bol
študentom strednej školy a chcel jej pomôcť, vôbec si neuvedomoval závažnosť svojho konania a ani

jeho protiprávnosť. Počas takmer dvojročného výkonu väzby si uvedomil závažnosť svojho skutku, ktorý
spáchal z mladíckej nerozvážnosti vo veku blízkom veku mladistvému, nikdy predtým žiadnu protiprávnu
činnosť nespáchal, nebol nikdy trestne stíhaný, ide o jeho prvé prekročenie zákona, čo od prvej chvíle
ľutuje. Chce žiť riadnym spôsobom života, zamestnať sa a vyhýbať sa všetkému, čo je nad rámec
dovoleného. Trest uložený súdom prvého stupňa považuje za neprimerane prísny. Navrhla, aby krajský

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods.1 písm. a), b), d) Tr. por. zrušil a podľa §
322 ods.3 Tr. por. v spojení s ust. § 215 ods.1 písm. d) a § 9 ods.1 písm. g) Tr. por. trestné konanie
zastavil, eventuálne aby v zmysle § 321 ods.1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý výrok rozsudku a uložil
obžalovanému primeraný trest s podmienečným odkladom a prípadným probačným dohľadom.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom
rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.Krajský súd však ešte považoval za potrebné prečítať zápisnicu o výsluchu svedka Z. M. ako aj lekárske
správy, posudok KEÚ ČS PPZ-PÚ-KE-EXP-2012/1140, a preto dokazovanie v tomto smere na verejnom
zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaných a krajského prokurátora doplnil.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovaným kladie za vinu, tak ako ho súd prvého stupňa ustálil, sa
stal a že ho spáchali práve obžalovaní.

Naúvodkodvolacejnámietketýkajúcejsanezákonnostiuznesenia,ktorýmboloobžalovanýmvznesené
obvinenie (uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Svidník, odbor kriminálnej polície ČVS:ORP-112/OVK-
SK-2012 zo dňa 22.7.2012) krajský súd konštatuje, že obsahové náležitosti uznesenia o vznesení
obvinenia upravuje ustanovenie § 206 ods. 3 Tr. por., ktoré neukladá príslušnému orgánu činnému v
trestnom konaní použiť slovné spojenie “vznášam obvinenie“, napokon skutočnosť, že týmto uznesením
došlo k vzneseniu obvinenia obvineným, plynie aj z citácie ust. § 206 ods.1 Tr. por. v uvedenom uznesení

vyšetrovateľa.

Potrebu preskúmať výrok o vine vyvolalo odvolanie prokurátora, ktorý tento výrok napadol z pohľadu,
či konanie obžalovaných S., D., D. a Z. napĺňa aj znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu, teda či sa stíhaného konania dopustili obžalovaní ako členovia organizovanej skupiny.

Prokurátor krajskej prokuratúry v podanej obžalobe kládol obžalovaným za vinu, že od presne
nezisteného dňa, najneskôr od mesiaca november 2011 sa na území okresov K. a K. vytvorila a začala
vyvíjať činnosť organizovaná skupina osôb v zložení Z. S., ktorý túto skupinu financoval, organizoval
a zabezpečoval dodávateľa a odberateľov psychotropných látok, Z. D., ktorá psychotropné látky

upravovala a ďalej distribuovala, Z. D., ktorý jej dodával psychotropné látky a tieto aj ďalej distribuoval
svojim odberateľom a K. Z., ktorý najmenej v troch prípadoch tieto psychotropné látky doviezol Z. D. na
pokyn Z. D., pričom členovia tejto skupiny až do 21.7.2012 do 21.10 hod. v obci F., v K., C., O. a vo K.
si nepravidelne vo viacerých prípadoch zadovažovali, nakupovali, upravovali a prechovávali a následne
distribuovali viacerým vopred dohodnutým odberateľom pervitín a obv. K. Z. aj rastlinu konope, pričom

Z. S. a Z. D. si najmenej v piatich prípadoch nechali prepraviť psychotropné látky prostredníctvom S.
U. zo K., kde mali ich dodávku vopred dohodnutú, a to v mesiacoch september 2011, november 2011 a
február 2012 vždy jednu striekačku pervitínu, v januári 2012 presne nestotožnené množstvo pervitínu a
napokon dňa 4.4.2012 dve striekačky pervitínu o čistej hmotnosti 14,42 g s 77,3% obsahom účinnej látky
metamfetamín, z ktorého by bolo možné pripraviť od 279 do 1115 obvykle jednorázových dávok a tieto

psychotropné látky prechovávali v miestach svojho bydliska, pričom dňa 21.7.2012, po predchádzajúcej
telefonickej objednávke bol Z. S. zadržaný v osobnom motorovom vozidle zn. Š- Fábia, EČ: SP 959 AF
v obci F., okr. K. a Z. D. a K. Z. zadržaní pred týmto vozidlom pri odovzdávaní a preberaní pervitínu v
celkovom množstve 10 cm3 v plastovej striekačke o hmotnosti 7g, z ktorého by bolo možné pripraviť od
130 do 518 obvykle jednorazových dávok v hodnote 1.300,- € až 6.734,- € a po následnej výzve ešte

K. Z. vydal ďalšie 4 plastové striekačky s pervitínom o množstve 39 cm3 a hmotnosti 27,72 g, z ktorých
by celkovo bolo možné pripraviť od 547 do 2190 obvykle jednorázových dávok v hodnote 5.470,- € až
28.470,- € a igelitové vrecko s 350 mg sušenej rastliny konope siatej s 12,6 % obsahom THC, z ktorej by
bolo možné vyrobiť od 2 do 4 obvykle jednorázových dávok, pričom prokurátor konanie obžalovaných
kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. a/, b/, c/, d/, ods.2 písm.
c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, i/ Tr. zák.

Na základe vykonaného dokazovania plynie, že obžalovaní sú zo spáchania uvedeného zločinu
usvedčovaní predovšetkým svojimi vlastnými výpoveďami. Obžalovaný Z. S. na hlavnom pojednávaní

odoprel vypovedať, v prípravnom konaní uviedol, že od októbra 2010 užíval pervitín, ktorým si riešil
svoje psychické problémy, ktorými trpel po úraze zo dňa 4.4.2003, kedy si poranil slezinu, pankreas a
žalúdok, keď si jeho rodičia všimli, že užíva návykové látky, poslali ho do N. k bratovi, čo mu pomohlo a
až do októbra 2011 pervitín neužíval, potom začal chodiť s obžalovanou Z. D. a keďže u neho pretrvávali
psychické problémy, začali spolu užívať pervitín, potom od konca októbra 2011 do 21.11.2011 bol opäť

vo N., kde pervitín neužíval. Po návrate z N. pervitín užíval s obžalovanou D. sporadicky, tento mu
ponúkala ona, nezaujímalo ho, odkiaľ ho ona mala, niekedy v máji 2012 bol vybrať zo schránky v F.,
kde bol u obž. D. zásielku pervitínu, jemu niekto na mobil telefonoval, že zásielka je tam, keď to obž.
D. otestovala, zistila, že je to zmes cukru, soli a múky a ona sa mu priznala, že peniaze 450,- eur, ktoréjej on dal, použila na nákup pervitínu. S Z. D. telefonoval len ohľadne vrátenia týchto peňazí, zoznámila
ich obž. D., ktorá s D. riešila eurofondy. Obž. Z. videl dvakrát, raz keď sa prišiel povoziť do F. s obž.
D., druhýkrát ho videl, keď ich zadržala polícia. Výpoveď svedka U. označil sčasti za nepravdivú, keď

uviedol, že nevie o tom, aby bola obž. D. niekedy v K., na pokyn obžalovanej D., ktorá mu povedala, že
svedok U. jej dlhuje 1.700 eur,-, odovzdal v apríli 2012 tomuto svedkovi 500,- eur, za ktoré objednal u
svedka nákup pervitínu za 900,- eur s tým, že sa s D. dohodli, že zvyšok sumy U. nedoplatia a tým si
kompenzujú nesplatený dlh U., obžalovaný U. niekoľkokrát v ten deň, keď mal svedok doviezť pervitín
volal, ale svedok mal vypnutý telefón, potom sa dozvedel, že ho s pervitínom zadržala polícia. Motívom

výpovede svedka U. bolo to, že mal záujem o jeho priateľku, obž. D.. Priznal, že telefonicky rozprával s
Z. C., B. D. a Z. C. prezývaným B., od ktorých chcel pervitín, ale nikdy mu nikto z nich pervitín nepriniesol
ani nepredal, rovnako tak on nezohnal pervitín Z. C.. Nebol členom žiadnej organizovanej skupiny, bol
len konzumentom pervitínu, a snažil sa s tým prestať.

Z výpovede obžalovanej Z. D. z prípravného konania vyplýva, že táto už v roku 2008 užívala pervitín,

v roku 2011 sa zoznámila s taxikárom S. U., ktorému v lete 2011 požičala 1.700,- eur, ktoré jej však v
dohodnutom termíne nevrátil, keď zistila, že ide o obchod s pervitínom, začala mať nutkanie na pervitín,
v októbri 2011 jej U. dal dve dávky pervitínu ako kompenzáciu za požičané peniaze a tento pervitín
spoločne užili s obž. S., s ktorým už v tom čase chodila, rovnako jej U. dal pervitín aj na Silvestra 2011,
ktorý taktiež spolu užili. U. ju zoznámil s Z. D., s ktorým komunikovali ohľadom eurofondov, potom v

apríli 2012 požiadala obž. S., aby odovzdal U. 500,- eur na nákup pervitínu v hodnote 900,- eur, ktoré
by mu potom nezaplatila. Keďže bol U. zadržaný, v máji 2012 si od obž. S. požičala 450,- eur, nato
jej do schránky doviezli pervitín, ktorý bol však chybný, preto sa dohodli na novej dodávke 10 kubíkov
pervitínu s tým, žeby zaplatili len za 3 kubíky a tých 7 kubíkov by bola náhrada za tú predchádzajúcu zlú
dodávku, ktorú vybral zo schránky obž. S.. So svedkom U. v K. nikdy nebola a žiadny pervitín si u neho

neobjednávala, nebola členkou organizovanej skupiny a ani jej nikdy D., C. ani C. pervitín nezohnali,
ak keď ho u nich zháňala.

Obžalovaný Z. D. je zo spáchania skutku, tak ako ho súd prvého stupňa ustálil, usvedčovaný sčasti
svojouvýpoveďou,keďpriznal,žeZ.D.dodalpervitínzdôvodu,žetátosamuvofebruári2012zdôverila,

že má rakovinu, pervitín zabezpečil Z. F., on dostal vopred 450,- eur, potom čo dal pervitín do schránky,
zobral druhú polovicu peňazí a tú odovzdal F., ďalšie dve dodávky boli v apríli alebo máji 2012, potom
tretia dodávka bola 25.6.2012, kde išlo o chybnú dodávku, opravná dodávka bola 21.7.2012, kde on sa
na nej nezúčastnil. Keď bol niekoľko dní pred zadržaním v K., mal tam strážiť sestru Z. F., obžalovaný Z.
vtedy odmietol pre neho prísť a odmietol mu poslať peniaze na cestu, ktoré mu nakoniec poslal svedok

Z. M., Z. ale peniaze na nákup pervitínu na K. mal, v K. žiadnych dodávateľov nezháňal, okrem D.,
nikomu inému on pervitín nepredal.

Z výpovede obžalovaného K. Z. plynie, že tento sa od základnej školy poznal s obžalovaným D. a cez
neho sa spoznal s obžalovanou D. a obžalovaným S., na pokyn D. odniesol do obce F. balík, v ktorom

bol pervitín, následne riešil na požiadanie D. s D. chybnú dodávku, kde Z. D. mu ukázala striekačku, v
ktorej bola múka, soľ a cukor, čo on zahodil do koša, D. žiadala vrátiť peniaze alebo opravenú dodávku,
potom mu deň pred zadržaním doniesol Z. F. 5 striekačiek, teda 50 kubíkov pervitínu, pričom F. tam
vtedy došiel aj so sestrou, deň predtým sa stretol s obžalovaným D., ktorý ho požiadal, aby prevzal tú
dodávku, lebo on išiel na M., na stretnutí s D. sa rozprávali, že odnesie 10 kubíkov pervitínu D., sedem

kubíkov bude opravná dodávka a tri kubíky budú pre Z., mala to byť posledná dodávka D.. Vtedy ho
kontaktoval ohľadom tejto dodávky aj Z. F., ktorý mu povedal, že má dať D. 10 kubíkov.

Svedok S. U. potvrdil, že na žiadosť obžalovaného Z. S. vykonal v septembri alebo októbri 2011, vo
februári2012apotomaj4.4.2012,kedybolzadržanýpolíciou,cestuzoK.doK.,kdenazákladekontaktu

ktorý mu poskytol obžalovaný Z. S. sa stretol s neznámymi osobami, ktorým odovzdal peniaze, ktoré
mu dal S. a tieto osoby mu odovzdali pervitín, následne bol svedok v K. spolu s obžalovanou Z. D., a
to v novembri alebo decembri 2011 a potom v januári 2012, kde táto rovnako kupovala pervitín, ktorý aj
cestou užila. Svoju výpoveď svedok zopakoval aj pri konfrontáciách s obžalovanými S. a D. v prípravnom
konaní.

Svedok Ing. Z. C. uviedol, že cez svoju priateľku B. sa zoznámil s obžalovaným S. a D., stretávali sa ako
priatelia, nevie o tom, aby S. užíval pervitín, vie o tom, že S. si pichal inzulín, svedok užíval pervitín, ale
iba sám, pripustil že mohol žiadať obžalovaného S. ako aj obžalovanú D. o zadováženie pervitínu, alek tomu nikdy nedošlo, oni nikdy nemali pervitín, kedy on chcel, pripustil, že mohol aj jeho S. požiadať
o zadováženie pervitínu, ale k žiadnej dodávke nedošlo, len ho chcel odbiť, pripustil, že sa mohol s S.
rozprávať aj o tom, že vyšlú nejakého človeka, ale v podstate chcel len vylákať od obžalovaného S.

peniaze na automaty. V prípravnom konaní priznal, že ho priatelia prezývajú E.. V prípravnom konaní k
telefonickému hovoru č. 956 uviedol, že Z. C. mal ísť na západné K., asi do K. kúpiť pervitín, ale mal len
270,- eur, svedok vtedy nemal peniaze, preto povedal obžalovanému S., aby si to s ním vybavil sám, v
hovore č. 1593 išlo o to, že obžalovaný S. za ním stále chodil a chcel od neho pervitín, ale on mu nič
nezohnal, aj keď mu hovoril, že večer bude.

Svedkyňa B. D. uviedla, že v tom čase používala telefónne číslo XXXX XXX XXX, v prípravnom konaní
uviedla, že asi dva až trikrát do bytu, kde žila s C., prišli obžalovaní S. a D. a doniesli pervitín, ktorý
potom spolu užili. Niekedy u nich bol aj Z. C.. N., že S. a D. s drogami robia, ale čo a ako, to nevedela.

Svedok Z. C. uviedol, že pozná obžalovaných Z. S. a Z. D., on má prezývku B., on nezabezpečoval

žiadne omamné látky, v minulosti používal telefónne číslo XXXX XXX XXX, k hovorom číslo XXX, XXX,
XXX, XXXX, XXXX si nespomína, nespomína si ani, aby niekedy telefonoval s Z. S., nevedel, prečo v
telefonickom hovore je uvedené, čau B., pozná E. aj jeho priateľku B., nevie čo znamená slovné spojenie
„napáliť CD-čko“.

Svedok Ing. S. U. v prípravnom konaní potvrdil, že s obžalovanou D. v minulosti chodil asi mesiac v lete
2011, potom si telefonovali z dôvodu, že obžalovaná potrebovala jeho odborné vedomosti ako geodeta
a on vedel, že obžalovaná mohla zohnať pervitín, ktorý chcel svedok osobne pre seba, ale nikdy sa
to nezrealizovalo, v hovoroch pervitín označovali ako zmluvy, v hovore číslo 1040 mu obžalovaná D.
uviedla, že zohnala nejaký zdroj pervitínu, ale 260,- eur, ktoré ona zato žiadala, bolo preňho veľa, k

hovoru č. 1413 uviedol, že vtedy klamal D., že niečo má, lebo to ona chcela počuť.

Svedok Z. F., ktorého výpoveď z prípravného konania bola súdom prvého stupňa iba prečítaná, síce
poprel, aby on mal vedomosť o zadovažovaní pervitínu obžalovanej D., prípadne iným osobám, keď
uviedol, že jediné, čo má s touto vecou spoločné je to, že požičal svoje motorové vozidlo Z. M., ktorý bol

potom spolu s obžalovanými Z., S. a D. zadržaný dňa 21.7.2012 o 21.10 hod. v obci F. pri odovzdávaní
pervitínu. Uviedol aj, že v K. bol spolu s obžalovaným D. iba pre auto, ktoré mala v užívaní jeho sestra
A. F., pričom D. tam ešte zostal pri jeho sestre a vrátil sa do C. až o štyri dni, poprel aby on alebo jeho
sestra odovzdali niekomu nejaké drogy, on len na požiadanie D. zavolal nejakej žene a povedal jej že
jej peniaze vráti, aby sa nebála, hovoril podľa inštrukcií obžalovaného D., rovnako tak blamoval aj pri

telefonickom rozhovore s obžalovanou D. dňa 21.7.2012 o 19.55 hod., kde už vedel, o čo ide a aj keď
bol obžalovaný D. nedostupný a nebol v tom čase s ním, vedel čo má povedať. Obžalovaného Z. pozná
len z videnia, stretli sa len dvakrát.

Krajský súd doplnil dokazovanie prečítaním výpovede svedka Z. M., ktorého výpoveď ako dôkaz síce

súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, avšak tento dôkaz na hlavnom
pojednávaní nevykonal. Z výpovede tohto svedka plynie, že do F. dňa 21.7.2012 išiel po tom, čo ho o to
telefonicky požiadal Z. F., čo vyvracia výpoveď svedka F., že o tejto ceste nevedel.

Svedok Mgr. Q. S., vyšetrovateľ uviedol, že v prípravnom konaní zapisoval len to, čo vypočúvané osoby

uviedli, navyše výsluchy boli vykonané v prítomnosti obhajcov, nikto v prípravnom konaní nenamietal
znenie zápisnice a túto dotknuté osoby aj podpísali.

Na základe uvedených dôkazov ako aj ďalších dôkazov bližšie uvedených v písomných dôvodoch
napadnutého rozsudku, dospel krajský súd k záveru, že súd prvého stupňa skutkový stav ustálil v

podstate správne, keď obžalovaní S. a D. sa ku spáchaniu trestnej činnosti čiastočne priznali, keď
uviedli, že po spoločnej dohode dal obžalovaný S. svedkovi U. sumu 500,- eur na nákup pervitínu v
K., k jeho odovzdaniu však nedošlo ako aj sú usvedčovaný výpoveďou svedka S. U., ktorý túto svoju
výpoveď zopakoval aj pri konfrontácii s obžalovaným S. v prípravnom konaní a z výpisov telefonických
hovorov svedka U. plynie, že v inkriminovanom čase telefonoval s obžalovanými. Rovnako sa svedkyňa

D. priznala, že za peniaze obžalovaného S. si od obžalovaného D. objednala dodanie pervitínu,
napokon v konečnom dôsledku, boli obžalovaní S. ako aj obžalovaná D. prichytení pri preberaní
pervitínudňa21.7.2012,pričomdojednávanietejtododávkyplynieajztelefonickýchrozhovorov,uoboch
obžalovaných boli nájdené finančné prostriedky zodpovedajúce telefonicky vopred dohodnutej sume sobžalovaným Z. ako doplatok za 3 cm3 pervitínu. Rovnako tak bol pri páchaní trestného činu zadržaný aj
obžalovaný Z.. Obžalovaný D. sa taktiež priznal k tomu, že opakovane sprostredkoval dodávku pervitínu
pre obžalovanú D.. Skutočnosť, že aj na poslednej dodávke pervitínu dňa 21.7.2012 pre obžalovanú

D. sa podieľal aj obžalovaný D. však plynie nielen z výpovede obžalovaného Z., ale aj z telefonických
rozhovorov (hovor č. 2834 zo dňa 18.7.2012 o 13.32 hod., hovor č. 3103 zo dňa 20.7.2012 o 16.28
hod., hovor č. 3200 zo dňa 21.7.2012 o 02.36 hod., hovor č. 2505 zo dňa 15.7.2012 o 16.54 hod., hovor
č.2661 zo dňa 18.7.2012 o 13.29 hod.).

Obžalovaní sa teda konaním popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku nepochybne dopustili
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. zákona. Sporným bolo, či sa obžalovaní
dopustili aj obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods.2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138
písm. i/ Tr. zák.

Odhliadnuc od toho, že všetci obžalovaní zhodne popreli, aby boli členmi organizovanej skupiny, podľa
názoru krajského súdu ani prepisy zaznamenanej telekomunikačnej prevádzky nenasvedčujú tomu, že
medzi nimi došlo k takej deľbe určených úloh, v dôsledku ktorej by sa ich činnosť vyznačovala takou
plánovitosťou a koordinovanosťou, ktorá by zvýšila pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného
činu kladeného im za vinu (§ 129 ods. 2 Tr. zákona).

Prepisy zaznamenanej telekomunikačnej prevádzky totižto naznačujú, že obžalovaní S. a D. si ako
užívatelia drog mali tieto zabezpečovať prioritne pre seba, nezriedka navzájom, bez toho, aby medzi
nimi existovala akákoľvek deľba konkrétnych úloh a spravidla až potom, čo najprv spoločne získali
dostatok finančných prostriedkov na ich kúpu. Vykonaným dokazovaním pritom nebolo preukázané,

aby každý nákup financoval výlučne obžalovaný S.. Je síce pravdou, že podľa prepisov zaznamenanej
telekomunikačnej prevádzky mali byť podmienky kúpy a predaja drog (najmä pokiaľ ide množstvo,
cenu a miesto ich odovzdania) v jednotlivých prípadoch vopred telefonicky dohodnuté a následne tiež
koordinované, takýto spôsob činu je ale pre trestný čin podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona typický, sám o
sebe nezvyšuje pravdepodobnosť jeho úspešného spáchania a tým ani jeho škodlivosť a závažnosť

do takej miery, ktorá by automaticky odôvodňovala sprísnený trestný postih páchateľa. Predovšetkým
z prepisov telefonických hovorov plynie, že tak obžalovaný S. ako aj obžalovaná D. sa snažili pervitín
zadovážiť z rôznych zdrojov, jedným z nich bol svedok S. U., v inom prípade oslovili obžalovaného D., či
obžalovanéhoZ.,avšakoslovovaliajinéosoby,zatýmúčelomsaajstretávali,pričomzprepisovhovorov
plynie, že časť komunikácie prebiehala prostredníctvom emailovej komunikácie, sociálnej siete ako aj

osobne, pričom znaleckým dokazovaním z odvetvia výpočtovej techniky a počítačových programov po
preskúmaní zaistených počítačov neboli získané žiadne dôkazy.

Pri posudzovaní napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa ukladania trestov prihliadal potom krajský súd
najmä na jednotlivé hľadiska ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust.
§ 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život ako aj odradenie
iných od páchania trestných činov.

Obžalovaný Z. S. bol v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, v odpise registra trestov má
obžalovaný jeden záznam, no hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený, preto na tento záznam, ako
na priťažujúcu okolnosť, nie je možné prihliadať. Obžalovaná Z. D. bola v mieste bydliska hodnotená
všeobecne,doposiaľnebolasúdnetrestaná.Pokiaľobhajobanamietala,žeobžalovaníS.aD.sapriznali

a spáchanie trestného činu oľutovali, a preto je potrebné u nich vzhliadnuť poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l/ Tr. zák., k tomu je potrebné uviesť, že títo obžalovaní sa k spáchaniu skutku, z ktorého boli
uznaní vinnými nepriznali v celom rozsahu tak, ako bol skutok súdom prvého stupňa ustálený, rovnako
to platí aj pre obžalovaných D. a Z.. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. c) Tr. zák., teda
že obžalovaní S. a D. spáchali trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, ani na

túto okolnosť nebolo možné prihliadať, keďže bolesť či depresiu je možné riešiť legálnymi prostriedkami.
Rovnako tak aj obžalovaní Z. D., ako aj K. Z. boli v mieste bydliska hodnotení všeobecne, obžalovaný
D. doposiaľ nemal žiaden záznam v registri trestov, obžalovaný Z. sa do rozporu so zákonom dostal,
aj keď je treba uviesť, že vzhľadom na to, že u neho bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené aobžalovaný sa osvedčil v skúšobnej dobe, nemožno na túto skutočnosť prihliadať ako na priťažujúcu
okolnosť. Správne potom súd prvého stupňa ustálil u obžalovaných prevahu poľahčujúcich okolností,
keď u všetkých obžalovaných zistil, poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., obžalovanému

Z. navyše poľahčovalo, že napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, keďže po svojom zadržaní
vydal aj pervitín, ktorý mal uložený u priateľa (§ 36 písm. n/ Tr. zák.). Priťažujúce okolnosti ani krajský
súd u obžalovaných nezistil.
Trestný zákon v ust. § 172 ods. 1 umožňuje uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody od troch do
desiatich rokov, pri prevahe poľahčujúcich okolností pri aplikácii ust. § 38 ods.3 Tr. zák. je možné uložiť

páchateľovi trest odňatia slobody od troch rokov do siedmich rokov a ôsmich mesiacov. Aj krajský súd
dospel k záveru, že vzhľadom na uvedené je možné obžalovaným D. a Z. uložiť trest odňatia slobody
na dolnej hranici trestnej sadzby, keďže ide o osoby doposiaľ netrestané, u obžalovaných S. a D., keďže
aj krajský súd mal za preukázané, že okrem dodávky od obžalovaného D. a Z. sa pokúsili zadovážiť aj
pervitín od svedka U., bude trestom primeraným trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov, ktorý
aj krajský súd považoval za trest tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, teda tak na

nápravu obžalovaných ako aj ochranu spoločnosti, primeraný. Vzhľadom na to, že obžalovaní doposiaľ
neboli vo výkone trestu odňatia slobody, pre výkon uloženého trestu ich krajský súd, v súlade s ust.
§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a
keďže trestný čin spáchali obžalovaní S., D. a Z. v súvislosti s užívaním návykovej látky, teda pervitínu,
podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. im uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie, podľa odporúčania

znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie, ambulantnou formou u obžalovaných S. a Z. a
ústavnou formou u obžalovanej D.. Vzhľadom na to, že u obžalovaných boli zaistené predmety, ktoré
boli použité na spáchanie žalovaného trestného činu, boli obžalovaným podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. uložené aj tresty prepadnutia vecí uvedených vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Pokiaľ sa
obžalovaní S., D. a D. domáhali uloženia trestu miernejšieho, nespojeného s jeho výkonom, je treba

povedať, že vzhľadom na spoločensky vysoko nebezpečný charakter stíhanej trestnej činnosti, kedy
obžalovaní opakovane prechovávali či zadovažovali tzv. tvrdú drogu, na mimoriadne závažný dopad
zneužívania takýchto látok na život jednotlivcov, ale aj celej spoločnosti, nebolo možné o uložení trestu
odňatia slobody nespojeného s výkonom trestu ani uvažovať.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia s tým, že nezistiac dôvod, pre ktorý by bolo možné odvolaniam obžalovaných Z.
S., Z. D. a Z. D., ako aj krajského prokurátora vyhovieť, tieto ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný