Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoE/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8208204601
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8208204601.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného J., s.r.o., J. XX, L., A.: XX XXX XXX, právne
zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému E.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J. XX, XXX XX L., za účasti vedľajšieho účastníka B. na ochranu
občana spotrebiteľa P., Y. XX, J., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom,
advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o vymoženie 432,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 4Er/455/2008-14 zo dňa 15.12.2010 v
spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Bardejov č.k. 4Er/455/2008-26 zo dňa 3.8.2012 a
uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 4Er 455/2008 - 55 zo dňa 22.10.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie č.k. 4Er/455/2008-14 zo dňa 15.12.2010 v spojení s dopĺňacím uznesením
č.k. 4Er/455/2008-26 zo dňa 3.8.2012.

P o t v r d z u j e uznesenie č.k. 4Er/455/2008-55 zo dňa 22.10.2013.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením č.k. 4Er/455/2008-14 zo dňa 15.12.2010 v spojení s
dopĺňacím uznesením č.k. 4Er/455/2008-26 zo dňa 3.8.2012 zastavil exekúciu v časti prevyšujúcej sumu
246,96 Eur a úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 246,96 Eur od 7.10.2007 do zaplatenia
ako aj v časti vymoženia trov konania vo výške 273,65 Eur.

Svoje uznesenie citujúc ustanovenia §§ 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §§ 2 písm.
a), b), 4 ods. 2 písm. j), 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, §§ 52 ods. 1,2, 53 ods. 1, 53 ods. 4 písm. k), 53 ods. 5, 54 ods. 1, 517 ods.
1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, §§ 45 ods. 1-3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní, odôvodnil tým, že exekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok. Zmluva o
úvere, ktorú oprávnený s povinným uzatvorili je svojou povahou spotrebiteľským úverom, ktorý spadá
do pôsobnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože na jej základe došlom k
dočasnému poskytnutiu peňažných prostriedkov vo forme úveru. Na vzťah účastníkov sa preto budú
vzťahovať aj predpisy občianskeho práva, vrátane predpisov upravujúcich výšku úrokov z omeškania. V
predmetnej zmluve chýba údaj o RPMN, ktorý je povinnou náležitosťou zmluvy a jeho absenciu zákon

sankcionuje tým, že úver je bez poplatkov a bez úrokov. Z uvedeného dôvodu exekučný súd považoval
rozhodnutie rozhodcovského súdu v časti týkajúcej sa priznania poplatku za poskytnutie úveru, poplatkuza upomienku a tiež v časti úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) za rozhodnutie,
ktoré je v rozpore so zákonom a tiež priečiace sa dobrým mravom. Z úverovej zmluvy a odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že povinný uhradil oprávnenému ku dňu vydania exekučného titulu sumu vo výške

2.560,-Sk (15.360,-Sk - 12.800,-Sk). Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, táto suma
sa započíta na sumu poskytnutého úveru z čoho vyplýva, že povinný mal voči oprávnenému ku dňu
vydania rozhodcovského rozsudku záväzok vo výške 7.440,-Sk (10.000,-Sk - 2.560,-Sk). V súlade s
tým exekučný súd zastavil exekúciu v časti prevyšujúcej istinu vo výške 246,96 Eur ako aj úrokov z
omeškania určených podľa občianskoprávnych predpisov. Náklady spojené s právnym zastúpením v

rozhodcovskom konaní a zaplatením poplatku za toto konanie predstavujú príslušenstvo pohľadávky
(§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Oprávnený podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
návrh na začatie rozhodcovského konania aj o nedovolené poplatky a úroky, ktoré mu rozhodca priznal.
Z tohto dôvodu je otázka odmeny rozhodcu a právneho zástupcu otázkou vzťahu medzi týmito osobami
a povinný by preto nemal doplácať na nezákonnosť ich postupu, preto exekučný súd zastavil exekúciu
aj v časti vymoženia trov rozhodcovského konania.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Mal za to, že súd nemal pri posudzovaní nároku zo
zmluvy o úvere vychádzať z právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ale z právnej úpravy Obchodného
zákonníka. Vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného nie je možné, aby oprávnený
poskytoval úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí

do pôsobnosti tohto zákona. Pokiaľ ide o tvrdenia prvostupňového súdu o neprimerane vysokých
úrokoch z omeškania mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti je nedostatočné a
nepresvedčivé. Na základe uvedeného žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.

Uznesením č.k. 4Er/455/2008-55 zo dňa 22.10.2013 prvostupňový súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a zastavil ju. Zároveň vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení
exekúcie samostatným uznesením. Po poukaze na ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, §§ 2 písm. a), b), 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii

v znení neskorších predpisov, §§ 52 ods. 1, 2, 53 ods. 1, 53 ods. 4 písm. r), 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
a rozsudky Súdneho dvora (ES) vo veciach C-240/98 zo dňa 27.6.2000, C-168/05 zo dňa 26.10.2006,
C-40/08 zo dňa 6.10.2009 uviedol, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi zmluvnými stranami, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť

rozhodovaniepredštátnymsúdomakdodávateľeštepredspotrebiteľomosobitnenevyjednalanemalna
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Spotrebiteľ mohol zmluvu ako
celok buď odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Uvedená podmienka nebola individuálne dohodnutá a
je nekalou Keďže neexistuje spôsobilý exekučný titul, na poklade ktorého by bolo možné viesť proti

povinnému exekúciu, vedená exekúcia je neprípustná a ako taká musela byť exekučným súdom podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavená.

Aj uvedené uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný,
súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav,
lebo nevykonal náležite dokazovanie a nesprávne právne vec posúdil. Dôvody odvolania bližšie
konkretizoval. Tiež uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust.

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa ust. §109 ods. l písm. b)
Občianskeho súdneho poriadku prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh
na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy
Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých
subjektov práva v právny poriadok. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenia i konanie, ktoré im predchádzalo bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pričom sa riadil zásadami vyplývajúcimi z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p..Dospel pritom k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie
napadnutých uznesení súdu prvého stupňa.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Právomoc exekučného súdu preskúmavať existenciu rozhodcovskej
zmluvy bola konštatovaná Najvyšším súdom SR vo viacerých rozhodnutiach. Vo veci vedenej pod
sp. zn. 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a

zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde

najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“
Obdobne porovnaj aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach 2Cdo 245/2010,
6Cdo 143/2011, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS
60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Odvolateľom namietané prekročenie právomoci exekučného súdu nebolo opodstatnené. Súd prvého
stupňa správne posúdil rozpor exekučného titulu so zákonom v súlade s ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Oprávnenosť exekučného súdu preskúmavať
exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, vyplýva z ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z .o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd je oprávnený ex

offo konanie zastaviť, pokiaľ rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené,
v rozpore so zákonom. Na túto skutočnosť súd prvého stupňa správne poukázal, a preto odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa. Ustanovenie § 45 ZRK v odseku 2 dáva nie
možnosť ale ukladá dokonca povinnosť zastaviť exekučné konanie, a to práve to, ktoré začalo na
základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje

materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci.
Pre oprávneného
zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá prekážka res
iudicatae na uplatnenie práva na súde.

Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu, keďže poverenie v exekučnom konaní vydané bolo,
vymáha sa plnenie, na ktoré oprávnený nemá právo a na splnenie podmienok exekúcie je treba
prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn.
3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude

exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“).

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,

pretože podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ,,OZ“) je neprijateľná
zmluvná podmienka neplatná a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy
niet.

Predmetná rozhodcovská doložka tak ako vyplýva z čl. 17 všeobecných obchodných podmienok

poskytnutia úveru upravuje riešenie sporov buď v rozhodcovskom konaní alebo pred všeobecným
súdom.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na spoločného stanovisko občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná podmienka

v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučnýmtitulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“. Na odklon od tohto stanoviska nie je dôvod ani v tomto prípade.

Keďže ust. § 53 Obč. zák. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Obč. zák.),

išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať
z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie
exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd
totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade
sust.§3zákonač.244/2002Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovuzatvorenáplatnározhodcovskázmluva

o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy, majúcej buď
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.
v znení neskorších predpisov), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné
konanie.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho
dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/08 -C-241/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08

Asturcom ).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenia súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219
ods. 1, 2 O.s.p.).

V rámci odvolania oprávnený navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie aj prejudiciálnu

otázku v nasledujúcom znení:

1, Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom

rozhodcovských súdov?

2, V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora Európskej únie na prvú otázku, je možné ustanovenia
písm.q)ods.1prílohysmerniceRady93/13/EHDz5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že

„všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené
a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho
rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,ak žalujúca strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo
však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej

je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu?

3, Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/

EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Podľa ust. § 251 ods. 3 O. s. p. ak osobitný predpis38) neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno
prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh
na obnovu výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

K návrhu na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že Exekučný poriadok ako osobitný právny
predpisneobsahujeustanoveniatýkajúcesaprerušeniaexekučnéhokonania.V tejtosúvislostiodvolací

súd poukazuje na ust. § 251 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konania
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. I napriek citovaným ust. o možnosti prerušiť konanie v prípade, ak súd požiada
Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke a úprave vyplývajúcej z Exekučného
poriadku, súd s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a uplatnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady

93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, nemá aplikovať a prihliadať na
také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a
zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenými smernicou Rady 93/13/EHS
(rozhodnutie Cofidis C - 470/00).

Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08:
„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo
veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1
smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Odvolací súd nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za
opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Právna úprava
vnútroštátneho práva dostatočným spôsobom umožňuje aplikáciu smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Návrh na prerušenie konania bol preto ako nedôvodný

zamietnutý.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo

medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Súčasťou podaného odvolania bol návrh oprávneného, aby bolo konanie prerušené a vec predložená
Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá

Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva a právny poriadok.

Odvolací súd nepovažoval návrh na prerušenie konania za opodstatnený. Súd prvého stupňa pri
posudzovaní zákonnosti vedenej exekúcie na daný prípad neaplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku vôbec. Exekúcia bola zastavená postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods.
1 Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému
súdu Slovenskej republiky nebol dôvodný.O trovách prvostupňového i odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, ktorý doteraz o trovách
nerozhodol (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.