Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211216010
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7211216010.2

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvexekučnejvecioprávneného:GENERALFACTORING,a.s.,sosídlomKošická
56, Bratislava, IČO: XXX XXX XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS, s.r.o., so
sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti povinnej: Ing. X. Š., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. E., X. Č.. XX, v konaní o vymoženie 35.769,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 48Er/1497/11-77 zo dňa 11. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie o d m i e t a.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť poverenému
súdnemuexekútoroviJUDr.RudolfoviKrutému,sosídlomvBratislave,Záhradníckač.60,trovyexekúcie

vo výške 64,78 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného, ktorý bol súdnemu
exekútorovi doručený dňa 17.05.2011 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. XXXX XXXXXX* vydaného
Okresným súdom Košice II dňa 08.08.2011, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý.
Dňa 12.10.2012 doručil súdny exekútor súdu podanie, v ktorom oznámil, že v zmysle ust. § 48 zákona č.

7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona z dôvodu vyhlásenia
konkurzu na majetok povinného a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie na sumu 65,16 Eur. ďalej uviedol,
že pôvodne v danom prípade o trovách exekúcie rozhodovala vyššia súdna úradníčka uznesením zo
dňa 15.11.2012 č. k.: 48Er/1497/2011-63 tak, že oprávneného zaviazala na náhradu trov exekúcie vo
výške 64,78 Eur, avšak podaním odvolania v zákonom stanovenej lehote sa predmetné uznesenie ,
proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, zrušilo ex lege a opätovne o trovách exekúcie rozhodoval

zákonný sudca. Poukázal na ustanovenie § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
ako aj na ustanovenia § 196, § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a ustanovenia
§ 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov,
pričom súdnemu exekútorovi priznal odmenu určenú paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti podľa ustanovenia § 14 ods. 2 vyhlášky vykonané v zmysle taxatívneho výpočtu v ustanovení
§ 15 ods. 1 písm. a), b), c), d), g), i) citovanej vyhlášky vo výške 33,19 Eur a 20% DPH vo výške 6,63

Eur. Zároveň súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 15,80 Eur a 20 % DPH
vo výške 3,16 Eur za telekomunikačné náhrady vo výške 5,- Eur a 20 % DPH vo výške 1 Euro v zmysle
ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky. Celkovo priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 64,78 Eur.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že súd uložil oprávnenému zaplatiť
trovy exekúcie v nadväznosti na ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého v

prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné
trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ichvýške. Zdôraznil, že ustanovenie § 203 ods. 3 bolo do Exekučného poriadku zavedené až novelou
- zákonom č. 348/2011 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2012. Predmetné exekučné konanie sa začalo
doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 17.05.2011, teda pred účinnosťou

ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, preto toto ustanovenie nemožno v tomto exekučnom
konaní aplikovať. Oprávnený je toho názoru, že súdny exekútor si svoju pohľadávku musí prihlásiť
do konkurzu vyhláseného na majetok povinného - úpadcu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR č. III. ÚS 432/08 zo dňa 16.12.2008, v zmysle ktorého vyhlásením konkurzu už
exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného

poriadku, ale jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí súdny exekútor
prihlásiťdokonkurzu.Tentovýkladzákonnýchustanovenívšeobecnéhosúdujepodľanázoruústavného
súdu ústavne konformný. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací [§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok (ďalej len "O.s.p.")] skôr, než pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania, zaoberal
sa prípustnosťou podania odvolania.

Oprávnený napadol uznesenie súdu prvého stupňa, ktorý rozhodoval o náhrade trov exekúcie. V
tomto prípade však odvolací súd napadnuté rozhodnutie pre zmenu právnej normy nie je oprávnený

preskúmavať.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením
konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu

majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa
stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je
oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí
veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol
vyhlásený.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
"Exekučný poriadok") exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V prejednávanom prípade bola exekúcia zastavená ex lege a to na základe ustanovení § 48 zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s ustanovením § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z dôvodu zmeny právnej úpravy v posudzovanom prípade nemožno založiť prípustnosť odvolania ani

analogickou aplikáciou ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, keďže s účinnosťou od 1. novembra 2013
došlo k zmene tohto ustanovenia tak, že proti výroku o trovách zastavenej exekúcie už odvolanie nie
je prípustné.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o náhrade trov exekúcie

odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením§142ods.1O.s.p.tak,žeúčastníkomnáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,pretože
oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania

nevznikli.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0
(ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely
uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.