Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114203238
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2114203238.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. F., nar. X.XX.XXXX, F. F., nar.
XX.XX.XXXX, M. F., nar. XX.X.XXXX, všetky deti bytom G. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, deti rodičov - matky: N. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX,
t.č. T., U.. E.. G. X, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS spol. s r.o., so
sídlom Hlohovec, Nám. Sv. Michala 30/27, IČO: 36 862 347 a otca: Mgr. C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G.

XXX, zastúpeného spoločnosťou: REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o. so sídlom Bratislava Tichá 45,
IČO: 36 783 188, v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom,
o návrhu otca i matky na nariadenie predbežných opatrení, na odvolanie matky maloletých detí proti
uzneseniuOkresnéhosúduTrnavazodňa3.4.2014č.k.19P/9/2014-38vspojenísopravnýmuznesením
č.k. 19P/9/2014-45 zo dňa 22.4.2014 a dopĺňacím uznesením zo dňa 22.4.2014 č.k. 19P/9/2014-43 a
na odvolanie otca maloletých proti dopĺňaciemu uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.6.2014

č.k. 19P/9/2014-73, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 19P/9/2014-38 v spojení s opravným
uznesením č.k. 19P/9/2014-45 v časti výroku o dočasnom výchovnom prostredí maloletej M. m e n
í tak, že znie:

Súd nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým sa maloletá M. dočasne p o n e c h á v
a v osobnej starostlivosti otca.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 19P/9/2014-38 v spojení s opravným uznesením č.k.
19P/9/2014-45 v časti výroku o úprave styku matky s maloletou M. z r u š u j e.

Napadnuté dopĺňacie uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 19P/9/2014-43 p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté dopĺňacie uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 19P/9/2014-73 m e n í tak,
že znie:

Súd nariaďuje predbežné opatrenie v nasledovnom znení:

Matka j e p o v i n n á platiť výživné na maloletú M. vo výške 40 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v

mesiaci vopred k rukám otca, od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutýmuznesenímč.k.19P/9/2014-38vspojenísopravnýmuznesenímč.k.19P/9/2014-45zodňa
22.4.2014 a dopĺňacím uznesením č.k. 19P/9/2014-43 (ďalej tiež aj „prvé uznesenie“) súd prvého stupňa
nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého maloletú M. dočasne zveril do osobnej starostlivosti

otca a matke dočasne upravil styk s maloletou tak, že je oprávnená stretávať sa s ňou každú párnu
sobotu a nedeľu v roku v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každú stredu v týždni v čase od od 16.00
hod. do 18.00 hod s tým, že maloletú si prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska
otca. Otca zaviazal k povinnosti maloletú na styk riadne pripravenú matke v stanovenom mieste a čase
odovzdať, keď matka je oprávnená v stanovenom mieste a čase maloletú od otca prevziať a po ukončení

styku je povinná v stanovenom mieste a čase je otcovi vrátiť. Oboch rodičov zaviazal k povinnosti
nemožnosť uskutočnenia styku vhodným spôsobom bezodkladne si oznámiť. Návrh matky a otca na
nariadenie predbežného opatrenia voči maloletej M. o určenie výživného zamietol.

Prvé uznesenie prvostupňový súd odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 6 a
8 veta prvá a § 77 ods. 1 O.s.p. a zároveň § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1 a 4, § 25 ods.
1, 2. 3 a 4 a § 43 ods. 1 Zákona o rodine, vecne tým, že otec maloletých detí neuviedol v návrhu

žiadny dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia, nepreukázal hroziace nebezpečenstvo, alebo
zhoršovanie sa postavenia maloletých detí, čo je podmienkou jeho nariadenia. Otec sa nariadením
predbežného opatrenia v podstate dožadoval len potvrdenia existujúceho stavu, keď všetky maloleté
deti sú v jeho starostlivosti, nepreukázal, že by mu v tom matka maloletých detí bránila, naopak uvádza,
že matka v súčasnosti nejaví záujem o maloletého N. a maloletú F., a čo sa týka maloletej M., otec

nepreukázal, že by sa matka dožadovala bez jeho súhlasu starostlivosti o ňu, resp. nepreukázal ani
neschopnosť matky o maloletú sa postarať. Ani matka návrhom žiadnym spôsobom neosvedčila potrebu
nariadenia predbežného opatrenia spôsobom, akým ho navrhovala, teda zveriť maloletého N. a maloletú
F. do striedavej osobnej starostlivosti a maloletú M. do jej starostlivosti, keď ničím nepreukázala, že by
bezprostredne hrozila ujma maloletým deťom, resp. že by jej bolo bránené vo výkone rodičovských práv

voči maloletému N. a F., keď nebolo preukázané, že by otec bránil N. a F. v stretávaní sa s matkou,
maloletá F. a N. sú schopní vzhľadom na svoj vek vyjadriť svoj názor, maloletá F. pred súdom uviedla,
že sa nechce s matku stretávať a maloletý N. sa vyjadril, že nikto mu v stretávaní s matkou nebráni,
chce sa s ňou stretávať podľa vlastného uváženia. Maloletý N. a maloletá F., ktoré sú v súčasnosti u
otca sa vyjadrili, že u otca chcú i zostať. Súd s poukazom na skutočnosť, že pri rozhodovaní je prvoradý

záujem maloletého dieťaťa je názoru, že práva maloletých detí nie sú ničím porušované ani ohrozované
a nie je porušovaní ani právo matky kontaktovať sa s nimi. Napriek tomu, že dôvody, ktoré uviedli rodičia
maloletých detí neodôvodňovali potrebu nariadenia predbežného opatrenia, súd na základe zistených
skutočností sám dospel k záveru, že v danej veci je potrebné, aby do rozhodnutia vo veci samej boli
dočasne upravené práva a povinnosti rodičov k maloletej M., keď z vyjadrení oboch rodičov je zrejmé, že

vzťahy medzi nimi sú konfliktné, rodičia maloletej nie sú schopní dohodnúť sa na úprave rodičovských
práv a povinností, čoho dôsledkom je neumožňovanie pravidelného styku matky s maloletou, čo nemôže
byť v žiadnom prípade maloletej M. na prospech, pričom konanie vo veciach maloletých je konaním,
ktoré súd môže začať i bez návrhu, nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú M.
do osobnej starostlivosti otca a upravil styk matky s ňou. Hlavným dôvodom nariadenia predbežného

opatrenia súdom bolo zabezpečenie práva na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
styku maloletej s oboma rodičmi. Vzhľadom na to, že úprava styku predpokladá aj rozhodnutie o
zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, súd predbežným opatrením dočasne
zverilmaloletúM.dostarostlivostiotca,keďmaloletápoodchodematkyzospoločnejdomácnostizostala
s otcom, ktorý jej zabezpečuje starostlivosť, pričom súd nemal ničím spochybnené, že takáto úprava

by nebola v záujme maloletej, ktorá zostane v stabilnom výchovnom prostredí - vo svojom domove,
so svojim súrodencami. Dočasná úprava styku matky s maloletou nariadená predbežným opatrením
zabezpečí kontakt matky s dcérou, aby sa citové a rodinné puto medzi nimi neprerušilo, pričom nie je
vyriešením celého komplexu úpravy styku s maloletou do budúcna. Keďže súd opomenul vo výroku
svojho rozhodnutia zamietnuť návrh matky a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia voči

maloletému N. a F. dopĺňacím uznesením doplnil rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia, ktoré
doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť o výrok tak, že návrh matky a otca na nariadenie predbežného
opatrenia voči maloletému N. a maloletej F. zamietol, pričom pokiaľ ide o odôvodnenie tohto rozhodnutia
o zamietnutí návrhu matky a otca na nariadenie predbežného opatrenia, súd v plnom rozsahu odkázal
na odôvodnenie rozhodnutia č.k. 19P/9/2014-38 zo dňa 3.4.2014, ktorým rozhodol o návrhu matky a

návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia.Druhé uznesenie bolo právne odôvodnené rovnako ust. § 102 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 76 ods. 1 písm.
a), § 166 ods. 1 a 2 a § 167 ods. 2 O.s.p a vecne tým, že nakoľko rozhodnutím o nariadení predbežného
opatrenia vo vzťahu k maloletej M., ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, opomenul rozhodnúť

o návrhu matky a otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali určenia výživného
na maloletú M., týmto dopĺňacím uznesením ho doplnil tak, že návrhom rodičov nevyhovel, matkinmu z
dôvodu, že maloletá bola dočasne zverená do starostlivosti otca a otcovmu preto, že nebola osvedčená
vzhľadom na ním prezentovaný príjem v konaní, a to výsluhový dôchodok vo výške 390, 48 Eur mesačne
a vyplácanú mzdu 280 Eur, potreba predbežným opatrením určiť matke výživné na maloletú, napokon

jeho potrebu otec ani ničím neodôvodnil.

Proti obom týmto uzneseniam podali včas odvolanie matka (prvé uznesenie) i otec (druhé uznesene).

Prvé uznesenie (vychádzajúc z jeho obsahu) navrhla matka v odvolaní zmeniť nariadením predbežného
opatrenia,ktorýmsúddočasnezverímaloletúM.dojejosobnejstarostlivostistým,žejubudezastupovať
a spravovať jej majetok do času rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností k maloletej. Otcovi s ňou
upraví styk podľa jej návrhu na predbežné opatrenie a maloleté deti N. a F. predbežným opatrením zverí

do striedavej osobnej starostlivosti otca a matky do času rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností
k maloletým rovnako podľa jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Argumentovala tým, že
napadnuté rozhodnutie považuje v celom rozsahu za nesprávne s odkazom na § 205 ods. 1 písm.
a), f) a d) O.s.p. Poukázala na to, že predmetom rozhodovania súdu prvého stupňa boli návrhy na
nariadenie predbežného opatrenia jednak zo strany otca maloletých a jednak z jej strany. Súd prvého

stupňa správne skonštatoval v odôvodnení napadnutého uznesenia, že otec maloletých neuviedol
žiaden dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, nepreukázal hroziace nebezpečenstvo, alebo
zhoršovanie sa postavenia maloletých detí, pretože sa svojím návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia len domáhal potvrdenia skutočného stavu, keď v tejto dobe mal on sám všetky maloleté deti
u seba. Naproti tomu ona vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podrobne opísala

skutkový stav a dôvody, v čom vidí potrebu poskytnutia dočasnej ochrany jej rodičovských práv ako aj
práv maloletých detí. Predloženými listinnými dôkazmi osvedčila porušenie svojich rodičovských práv
a záujmov maloletých detí, pričom vzhľadom na skutočnosti ňou uvádzané v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, ako aj na skutočnosti vyplývajúce z predložených listín, rovnako z výsluchov
účastníkov konania a výsluchov dvoch starších detí na pojednávaní konanom dňa 26.3.2014 sa potreba

predbežnej úpravy práv a povinností ku všetkým trom maloletým deťom ešte zvýraznila. Poukázala aj
na to, že otec vzhľadom na svoju pracovnú dobu nemá možnosť sa o deti postarať celé popoludnie,
keď aj sám priznal, že mu pomáha s výchovou detí jeho matka a sestra. Napriek tomu súd predbežným
opatrením jej určil ako matke, že sa môže stretávať iba s jedným z maloletých detí dve hodiny týždenne
a na druhej strane je zrejmé, že o deti sa v čase, keď nie sú v škole, resp. nespia, bude od 12.00

hod. do 18.00 hod. starať stará matka a to namiesto ich biologickej matky. Otec sa svojím postupom
snaží dosiahnuť odcudzenie maloletých detí a to tým, že kým dôjde k znaleckému dokazovaniu, budú
deti u neho a počas tejto doby bude na ne pôsobiť tak, aby k matke cítili nenávisť. Práve jej návrh na
nariadenie predbežného opatrenia smeroval k tomu, aby sa vzťah všetkých maloletých detí k obom
rodičom zachoval a upevnil, čo v najväčšej miere, a aby počas prebiehajúceho konania nedochádzalo

ku konfliktu medzi rodičmi z dôvodu styku s maloletými deťmi. Súd napadnutým uznesením k dvom
starším maloletým deťom neupravil práva a povinnosti rodičov žiadnym spôsobom a ohľadne maloletej
M. v podstate potvrdil stav, aký bol pred vydaním predbežného opatrenia, čím iba prehĺbil odcudzenie
maloletýchdetísmatkoučopodstatnenarušídoterazdobrývzťahmaloletejM.knej.Napokonpoukázala
aj na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a na nezhodnotenie ňou predložených dôkazov,

preto z napadnutého uznesenia možno len dedukovať, že ich vyhodnotil nesprávne.

Otecakolíznyopatrovníkodvolacienávrhynepodali.Kdoručenémuodvolaniumatkysapísomnevyjadril
otec maloletých detí prostredníctvom právneho zastúpenia, ktorý napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa z dôvodu jeho vecnej a formálnej správnosti navrhol potvrdiť. Poukázal na to, že písomné
vyhotovenie napadnutého uznesenia vrátane dopĺňacieho uznesenia a opravného uznesenia obsahuje

všetky formálne náležitosti a zároveň je aj náležite odôvodnené. Súd podľa jeho názoru v predmetnej
vecipostupovalsprávne,keďzamietolnávrhumatkyajnávrhotcananariadeniepredbežnéhoopatrenia,
pričom vychádzal predovšetkým z vykonaného dokazovania a náležite prihliadol na vyjadrenia a
názory maloletých detí a to N. a F., ktorí sú už vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopní
vyjadriť samostatne svoj názor. Matka žiadnym spôsobom neosvedčila potrebu nariadenia predbežného

opatrenia, keď nebolo preukázané, že by bránil maloletému N. ako aj maloletej F. a M. v stretávanísa s matkou. Iné vyjadrenia matky, ktorá účelovo tvrdí, že jej bráni v styku s deťmi a snaží sa jej
deti vziať, sú nepravdivé. Matka sa snaží účelovo poukazovať na to, že počas obdobia, kedy sa on
zdržiava v zamestnaní sa o maloleté deti stará matka alebo krstná matka, pričom zdôrazňuje, že do

zamestnania chodí v čase od 11.30 hod. do 18.00 hod., pričom s výnimkou uvedenej pracovnej doby
riadne zabezpečuje starostlivosť, výchovu a výživu maloletých. Do zamestnania je nútený chodiť, keďže
matka v súčasnosti žiadnym spôsobom neprispieva na domácnosť ani výživu maloletých detí. Má za to,
že v prípade maloletých súrodencov je nežiaduce nevhodné a nie je v ich záujme, aby boli vychovávané
oddelene, keďže medzi maloletými v súčasnosti existujú veľmi silné citové väzby. Na záver zdôraznil je

to práve matka, ktorá o žiadnu dohodu nemá záujem, pričom jeho snahou bolo vždy, aby sa s matkou
dohodli na úprave styku s maloletými deťmi a to aj napríklad prostredníctvom mediátora.

Druhé uznesenie navrhol otec odvolaním zmeniť tak, že návrh matky na nariadenie predbežného
opatrenia o určenie výživného voči maloletej M. zamietne a nariadi matke, aby platila výživné na
maloletého N. vo výške 100,- Eur mesačne, na maloletú F. vo výške 100,- Eur mesačne a na maloletú
M. vo výške 150,- Eur mesačne, vždy do 10. dňa príslušného mesiaca k jeho rukám a to až do

právoplatného rozhodnutia v právnej veci o zverenie do výchovy a určenie výživného na maloleté
deti. Argumentoval tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., tým,
že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Poukázal na to, že napadnuté uznesenie považuje za neprekúmateľné a nezákonné, pretože nie
je jasné a zrozumiteľné, nie je náležite odôvodnené, keďže nezobral do úvahy skutočnosti uvedené v
návrhu, ani jeho tvrdenia na pojednávaní dňa 26.3.2014, z ktorých je zrejmé, že jeho výdavky na výživu
a výchovu maloletých detí presahujú jeho príjmy a že sám je jedinou osobou, ktorá si plní vyživovaciu
povinnosť voči maloletým deťom, matka si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, ani žiadnym spôsobom

neprispieva na domácnosť. Mal preto za to, že dostatočne osvedčil potrebu nariadenia predbežného
opatrenia, dočasná úprava plnenia vyživovacej povinnosti je nevyhnutná a je aj v záujme maloletých
detí. Zároveň odkázal na znenie ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine ako aj na ust. § 62, ktorými sa súd
prvého stupňa nezaoberal a absolútne ich nebral do úvahy a vôbec nezisťoval príjem matky a výdavky
matky,ktoránavýživumaloletýchdetíneprispieva,neprispievaaninadomácnosťaplnenievýživnéhona

všetkytrimaloletédetisúdponechalvýlučnenaňom.Zdôvodupotrebyzabezpečeniapotriebmaloletých
detí má preto za to, že je nevyhnutné, aby na výživu maloletých detí prispievali obaja rodičia aj napriek
tomu, že dopĺňacím uznesením č.k. 19P/9/2014-41 zo dňa 22.4.2014 súd rozhodol, že návrh matky a
návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia voči maloletému N. a maloletej F. zamieta, uvedené
uznesenie považuje za dôvodné len vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletým deťom, pričom

v predmetnom uznesení sa súd nezaoberal otázkou výživného.

Matka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu otca sa písomne
vyjadrila matka prostredníctvom právneho zastúpenia a poukázala na to, že nesúhlasí s odvolacou
argumentáciou obsiahnutou v odvolaní otca, ktorého považuje za neopodstatnené z dôvodov, ktoré
uviedla, vo svojom odvolaní zo dňa 15.4.2014. Sama v doterajšom súdnom konaní osvedčila porušenie

svojich rodičovských práv a záujmov maloletých detí a to predloženými listinnými dôkazmi. Napriek tomu
má za to, že ak by aj úplne hypoteticky boli všetky tri deti predbežným opatrením zverené otcovi, otec
nepreukázal hroziace nebezpečenstvo, ktoré by neupravením výšky výživného predbežným opatrením
vzniklo, keďže sám vyhlasuje, že je plne spôsobilý sa o deti postarať a má, na rozdiel od nej, dva zdroje
príjmov. Úplne absurdnou sa jej javí aj navrhovaná výška výživného na všetky tri maloleté deti 350,- Eur

mesačne. Takáto výška výživného nezodpovedá jej príjmom a majetkovým pomerom a z podania otca
ani nie je jasné, z čoho pri určení takejto výšky výživného vychádzal. Na záver matka dala do pozornosti
odvolaciemu súdu, že otec vo svojom vyjadrení k jej odvolaniu zo dňa 9.5.2014 uvádzal, že navrhuje
uznesenie o predbežnom opatrení potvrdiť, keďže je vecne aj formálne správne a zodpovedá výsledkom
dokazovania. V odvolaní, ku ktorému sa vyjadruje, už považuje uznesenie o predbežnom opatrení za

nesprávne a navrhuje ho zmeniť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolania boli podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiamproti ktorým je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal rozhodnutia bez ohľadu na rozsah
odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých detí proti prvému

uzneseniu nie je dôvodné, s potrebou jeho zmeny podľa § 220 O.s.p. v časti rozhodnutia o výchovnom
prostredí maloletej M. (formálnej), zrušenia podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. v časti o úprave styku
s maloletou M. a potvrdenia v časti zamietnutia predbežného opatrenia podľa návrhov oboch rodičov
vo vzťahu k maloletému N. a maloletej F. s použitím ust. § 219 O.s.p. V prípade druhého uznesenia
na dôvodné odvolanie otca bolo nevyhnutným rozhodnutie súdu prvého stupňa s použitím § 220 O.s.p.

rovnako zmeniť.

Otec maloletých detí sa podaným návrhom vo veci samej doručeným súdu dňa 5.2.2014 domáha
zverenia všetkých troch maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, matke uloženia povinnosti
prispievať na ich výživu a upravenia styku matky s maloletými deťmi. Návrh odôvodnil tým, že v januári
2014 matka maloletých detí opustila spoločnú domácnosť z dôvodu dlhodobých názorových nezhôd
a z dôvodu manželkinej pretrvávajúcej nevery. Dôsledkom nevyrovnaného emocionálneho prostredia

v domácnosti, bolo okrem iného zhoršenie zdravotného stavu maloletej F. a zhoršenie školských
výsledkov oboch starších detí, ktoré sa nedokázali sústrediť na školské povinnosti. Od opustenia
spoločnej domácnosti matkou sa o maloleté detí stará výlučne sám, matka na domácnosť, ani na výživu
maloletých neprispieva, nezaujíma sa ani o dianie v domácnosti, pričom je zamestnaná. Matka nejaví o
maloletého N. a F. záujem, odmieta akýkoľvek kontakt aj s ním. Keďže sa o výkone rodičovských práv

a povinností s matkou nedokážu dohodnúť, žiadal rozsudkom všetky tri maloleté deti zveriť do svojej
osobnej starostlivosti, matku zaviazať k povinnosti prispievať na maloleté deti spolu sumou 350,- Eur
mesačne a upraviť styk matky s maloletými deťmi na každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do
19.00 hod.

Podaním súdu doručeným dňa 5.3.2014 otec maloletých detí žiadal nariadiť predbežné opatrenie,

ktorým mu súd zverí všetky tri maloleté deti do osobnej starostlivosti a matke uloží povinnosť prispievať
na ich výživu sumou 350,- Eur na všetky tri deti. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil
dôvodmi samotného návrhu vo veci samej.

Podaním súdu doručeným dňa 12.3.2014 sa matka maloletých detí písomne vyjadrila k návrhu otca vo
veci samej a zároveň navrhla nariadiť predbežné opatrenie, ktorým žiadala dočasne zveriť maloletú M.

do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok do času rozhodnutia
súdu o úprave práv a povinností k maloletej a otcovi s ňou upraviť styk každý párny týždeň od nedele
od 9.00 hod. do pondelka do 16.00 hod., pričom ona je povinná maloletú riadne pripraviť a odovzdať
ju otcovi na adrese U.. E.. G. X v T., otec maloletej je povinný prispievať na jej výživu sumou 120,- Eur
mesačne a to vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Rovnako žiadala zveriť maloleté deti N. a F.

predbežným opatrením do striedavej osobnej starostlivosti rodičov do času rozhodnutia súdu o úprave
práv a povinností k maloletým tak, že maloleté deti budú v párny týždeň s otcom a nepárny týždeň s
ňou opakovane. Striedavá osobná starostlivosť o deti začne v pondelok o 16.00 hod. tým, že v tomto
čase začne styk detí s ňou. Vo veci práv a povinností rodičov súd určuje, že ten rodič, ktorý má práve
stanovený styk s deťmi nadobúda také práva a povinnosti ako keby mal deti v osobnej starostlivosti a

rodič, ktorý práve nemá stanovený styk s deťmi nadobúda také práva a povinnosti ako keby nemal deti v
osobnej starostlivosti. Deti budú mať trvalé bydlisko na adrese U.. E.. G. X, T.. Odovzdanie detí sa bude
konať vždy na adrese U.. E.. G. X, T., vždy v pondelok o 16.00 hod. Rodič, ktorému končí styk s deťmi,
je povinný deti riadne pripraviť a odovzdať ich druhému rodičovi. Dôvodila tým, že s otcom a maloletými
deťmi bývala v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve.

Dňa 27.1.2014 v čase, keď bola v práci jej otec maloletých detí pobalil niektoré osobné veci a odviezol
ich k jej matke do T. a prostredníctvom nej jej oznámil, že do spoločného domu sa už nemá vracať.
Večer sa napriek tomu do spoločného domu vrátila, odviezli ju tam jej rodičia, pričom otec maloletých
detí ju najskôr odmietal vpustiť, ale keďže maloletá M. plakala a dožadovala sa jej prítomnosti, tak ju
do domu vpustil. Po následných hádkach s otcom maloletých detí odišla k rodičom do T.. Večer jej otec

maloletú M. priviezol do T., keď neskôr si s maloletou našla samostatné bývanie v T.. Dňa 2.2.2014
ju otec maloletých detí požiadal, aby mu maloletú M. priviezla za účelom jeho styku s ním s tým, že
ju vráti 5.2.2014 po polročných prázdninách. V období od 5.2.2014 do 19.2.2014 tak bola maloletá M.
časť týždňa u nej a časť týždňa u otca. Maloletý N. a F. boli natoľko zmanipulované otcom, že odmietalibývať s ňou, pričom ju iba navštevovali. Dňa 19.2.2014 jej manžel priviezol maloletú M., pričom pri
odovzdávaní maloletej sa pohádali a otec nezmyselne zavolal políciu a záchranku s odôvodnením, že
ona chce spáchať samovraždu. V ten deň odviezol maloletú M. k sebe a odvtedy jej zmaril pokusy

stretnúť sa s deťmi.

V priebehu odvolacieho konania bola do spisu dňa 16.6.2014 doložená kolíznym opatrovníkom
psychologická správa z priebehu poradensko-psychologického procesu s rodičmi ako aj so samotnými
deťmi, z ktorej vyplýva, že v mesiacoch apríl až jún 2014 sa uskutočnili psychologické konzultácie s
rodičmi a maloletými deťmi. Rozhovory s deťmi boli zamerané na to ako zvládajú novú životnú situáciu,

aký to má vplyv na ich vzťah k obom rodičom a aké sú ich aktuálne potreby. Počas individuálnych
a spoločných rozhovorov s rodičmi sa snažili zistiť aká je ich vzájomná komunikácia a či sú schopní
ako rodičia dohodnúť sa na takom modeli starostlivosti, ktorý bude zohľadňovať individuálne potreby
každéhodieťaťa.Konzultáciesrodičmiukázali,žepodľamatkyjejniejeumožnenésasdeťmipravidelne
stretávaťaobviňovalaotcaztoho,žedetivočinejpopudzuje.Otecpoukazovalnato,žeto,žestaršiedeti
sa s matkou odmietajú stretávať je spôsobené jej správaním, nie je pravdou, že by im bránil v kontakte

s matkou. Staršie deti sa s ňou jednoducho nechcú po negatívnych zážitkoch stretávať, on ich názor iba
rešpektuje a k ničomu ich nechce nútiť. Maloletá F. počas rozhovoru bola komunikatívna, otvorene sa
vyjadrila, že sa za matku hanbí, má k nej nedôveru a nemá dôvod sa s ňou stretávať. Otca označila za
osobu, na ktorú sa v súčasnosti môže spoľahnúť a ktorá je pre ňu oporou. Maloletý N. bez problémov
nadviazal rozhovor, vo vyjadreniach voči matke bol oproti sestre zdržanlivejší. Vadila mu jej prítomnosť

v domácnosti a rovnako ako F. pre dôvody, kvôli ktorým ich opustila. Na základe udalostí, ktoré sa v
rodine odohrali, otvorene deklaroval, že v súčasnosti nevie zadefinovať svoj vzťah k matke a rovnako
i dôvody, kvôli ktorým by sa s ňou mal stretávať. Matka sa podľa neho o neho nezaujíma. Na druhej
strane je to otec, ktorý sa snaží o to, aby mal všetko, čo potrebuje a je pre neho oporou. Maloletá M.
mala v úvode stretnutia problém nadviazať kontakt. Vyžadovala si prítomnosť otca a očný kontakt s ním.

V priebehu niekoľkých minút rozhovor s dieťaťom prebiehal už bez prítomnosti otca. M. však nebola
spontánna. V jej vyjadreniach i napriek tomu sa objavila túžba po matke a kontakte s ňou. Podľa záverov
predloženej správy vyplýva, že vzťah F. a N. k matke je v súčasnosti narušený a obidvaja odmietajú sa
s ňou stretávať. Na druhej strane otca vnímajú ako rodiča, ktorý je citlivý na ich potreby, môžu sa na
neho spoľahnúť a je pre nich i najdôležitejšou vzťahovou osobou. Maloletá M. má vybudovanú vzťahovú

väzbu k obom rodičom, na neprítomnosť matky reaguje uzavretosťou, úzkostlivosťou a reakciami, na
ktoré rodičia doteraz neboli zvyknutí. Dieťa podvedome cíti, že medzi rodičmi niečo nie je v poriadku, no
nie je na takej vývinovej úrovni, aby bolo schopné porozumieť jednotlivým súvislostiam a posúdiť úroveň
výchovného prostredia vo vzťahu k jeho individuálnym potrebám. Z ich pohľadu je potrebné výchovné
prostredie stabilizovať a pri úprave styku brať do úvahy uvedené skutočnosti. Zo strany rodičov je taktiež

nevyhnutné, aby nezaťahovali deti do ich partnerského konfliktu a ako rodičia sa navzájom rešpektovali.
Rodičom navrhli v prípade maloletej M. striedavú starostlivosť s tým, že v párny týždeň v piatok o 16.00
hod. si ju vyzdvihne v škôlke matka a v nepárny týždeň otec. V prípade N. a F. bude matka s nimi v
kontakte každý párny týždeň v piatok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. Tento kontakt však zo strany
matky nesmie byť vynucovaný. S týmto návrhom počas spoločnej konzultácie súhlasili obaja rodičia.

Následne po tejto konzultácii sa s nimi kontaktoval otec maloletých detí, ktorý jasne deklaroval, že nie
je s takýmto modelom vnútorne stotožnený a nepovažuje ho za dobrý.

V zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.

V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného
opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd
môže nariadiť. Podľa písm. a) aby platil výživné v nevyhnutnej miere;b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd;
alebo do striedavej osobnej starostlivosti, c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie
pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec

do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal
alebo niečo znášal. g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku
ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. Keďže zákonodarca
v cit. ust. uvádza iba demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, je možné vydať

predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov a upraviť styk rodiča s dieťaťom.

V zmysle § 77 ods. 1 predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote návrh na
začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo
30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného

opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie

je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že
by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a zároveň, existencia bezprostredne hroziacej ujmy.
Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia

nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia podľa vyššie uvedeného je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda
nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie

bezprostredne hroziacej ujmy.

Podľa konštantnej súdnej judikatúry zásadne platí, že predbežné opatrenie nemôže obsahovať výrok,
ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej. Vydanie takého predbežného opatrenia, ktoré je zhodné s
obsahom navrhovanej konečnej úpravy je prípustné len vtedy, ak by akékoľvek oneskorenie spôsobilo
navrhovateľovi ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu. Oneskorenie a jeho naznačené

dôsledky musí pritom tvrdiť a osvedčovať navrhovateľ. Výnimky pripúšťa judikatúra a výslovne špeciálne
právne úpravy za veľmi striktných podmienok, na daný prípad sa však nevzťahujúce.

V každej veci týkajúcej sa maloletých detí však dominuje záujem maloletého dieťaťa. Dosiahnutie
účinnej ochrany záujmov maloletých detí je zabezpečené aj inštitútom predbežného opatrenia podľa
Občianskeho súdneho poriadku. Jedným z nevyhnutných predpokladov, za ktorých môže súd nariadiť

predbežné opatrenie ako už bolo konštatované, je v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade
konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej
úprave pomerov. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov predbežným opatrením v týchto
konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie predbežného opatrenia

v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti
potreby dočasnej úpravy. Uvedené akcentoval aj zákonodarca novelou Občianskeho súdneho poriadku
uskutočnenou zákonom č. 388/2011 Z. z. účinným od 1. 1. 2012, kde podľa Dôvodovej správy k
tomuto zákonu častým dôvodom nenariadenia predbežného opatrenia v konaniach starostlivosti súdu o
maloletých bola skutočnosť, že navrhovateľ nevedel odôvodniť bezprostredne hroziacu ujmu, hoci inak

navrhované opatrenie bolo v záujme maloletého dieťaťa. Preto pri nariaďovaní predbežného opatreniav týchto konaniach od 1. 1. 2012 nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. V konaniach
starostlivosti súdu o maloletých by preto súd mal pristúpiť k nariadeniu predbežného opatrenia nielen v

prípadoch, ak riešenie situácie neznesie odklad, ale aj v prípade, ak je úprava predbežným opatrením
v záujme maloletého dieťaťa.

V zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
(zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime) (ods. 3).

Podľa§75ods.1Zákonaorodinepriurčenívýživnéprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na tieto prihliadne súd aj vtedy, ak

sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať
vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,

aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s
procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s
najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú

možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom,
preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú. V zmysle citovaných
článkov Dohovoru aj maloleté dieťa má právo povedať svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú
a jeho názor musí byť braný vážne.

S prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ preukázané resp. osvedčené okolnosti prípadu, predovšetkým

s odkazom na podrobnú psychologickú správu kolízneho opatrovníka zo dňa 9.6.2014, odvolací súd
dospel k záveru, že obsahom spisu bolo dosiaľ dostatočným spôsobom pre potreby nariadenia
predbežného opatrenia osvedčené, že za daných okolností je skutočne vhodné, aby bol zachovaný
doterajšístatusquoaabymaloletédetiboliponechanévprostredí,vktoromjednakchcúpodľavlastného
uváženia zotrvať - tu maloleté deti N. a F., a v ktorom sa cítia dobre a bezpečne a ku ktorému si vytvoril

citový vzťah (všetky maloleté deti) a to za situácie, že v konaní nebolo dosiaľ ničím osvedčené, že
by toto výchovné prostredie (u otca) bolo po hocijakej stránke v rozpore so záujmami detí. Pre túto
skutočnosť svedčí aj okolnosť, že maloleté deti majú vzájomne silnú citovú a psychickú väzbu. Tu treba
tiež zdôrazniť, že je potrebné prihliadnuť aj na samotné rozhodnutie maloletého detí F. a N. zostať bývaťso svojim otcom, keď F. v súčasnosti matku odmieta, N. vzťah k matke nevie jednoznačne zadefinovať a
chce sa s ňou stretávať podľa toho ako sa rozhodne, keď obe deti sú vzhľadom na svoj vek dostatočne
vyspelé k tomu, aby si uvedomili, čo daná situácia a ich postoj k nej, pre nich znamená.

V prípade maloletej M. podľa obsahu spisu nebolo zatiaľ ničím osvedčené, že by otec starostlivosť o
maloletú akýmkoľvek spôsobom zanedbával, prípadne že by výchovné prostredie u otca spôsobovalo
maloletej akúkoľvek ujmu, prípadne bolo v rozpore s jej záujmami. V danom prípade teda nebolo
osvedčené splnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia podľa návrhu matky, ktorá
v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčila naplnenie základného predpokladu pre

nariadenie predbežného opatrenia a to existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy -
v danom prípade záujmu dieťaťa, dôvodom jeho podania boli jednak prezentované nezrovnalosti a
konflikty samotných rodičov, ktorý v súčasnosti nežijú spolu, tak i matkou tvrdené bránenie jej zo strany
otca stretávať sa s deťmi. Ako už súd konštatoval vyššie, ničím nebolo osvedčené, že by doterajšie
výchovné prostredie u otca maloletých bolo z nejakých dôvodov pre deti, teda aj pre maloletú M.
nevhodné, spôsobovalo by im ujmu alebo by inak akýmkoľvek spôsobom bolo v rozpore s ich záujmami.

V konaní nebolo preukázané, že by otec deťom neposkytoval dosiaľ riadnu starostlivosť. Z pohovoru
psychológa s maloletou vyplýva záver, že M. má vybudovanú vzťahovú väzbu k obom rodičom, čo
by mali obaja akceptovať a citlivo na reakcie maloletej reagovať, pričom je nevyhnutné, aby rodičia
nezaťahovali deti do ich partnerského konfliktu a navzájom sa ako rodičia rešpektovali. Je preto v
záujme zachovania stability výchovného prostredia maloletej, aby počas konania vo veci samej aj ona

zostala naďalej v starostlivosti otca spolu s ostatnými súrodencami. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa
jedná o dočasné opatrenie - toto predbežné opatrenie bude trvať len do doby, kým súd nerozhodne
vo veci samej ohľadne maloletej ako aj jej ostatných súrodencoch, v ktorom konaní majú všetci
účastníci, teda aj matka, právo predniesť svoje návrhy na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom, majú právo vyjadriť sa k predpokladom pre rozhodnutie aj k spôsobu dokazovania,

majú právo navrhovať dôkazy, majú tak zároveň právo, vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie
predbežných opatrení, navrhnúť zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti, ako aj do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov. Na preukázanie splnenia zákonných predpokladov v zmysle príslušných
ustanovení Zákona o rodine pre rozhodnutie vo veci samej a to aj vo vzťahu k možnému nariadeniu
osobnej starostlivosti jedného z rodičov, resp. striedavej osobnej starostlivosti rodičov ako jedných

z možných foriem osobnej starostlivosti, bude musieť súd vykonať dokazovanie. I z tohto dôvodu
sa javí ako nevhodným, predčasným a unáhleným, aby súd iba na základe návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, bez vykonania potrebného dokazovania, rozhodol o tak závážnej skutočnosti
akou je výchovné prostredie pre deti, resp. navrhovaná striedavá osobná starostlivosť.

Za danej situácie je preto odvolací súd názoru, že je vhodné všetky maloleté deti dočasne ponechať

v súčasnom výchovnom prostredí u otca. S poukazom na vyššie uvedené argumenty, nebolo potom
dôvodným, aby súd na návrh matky predbežným opatrením zveril F. a N. do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov a maloletú M. do jej osobnej starostlivosti s určením dočasného platenia
výživného a úpravy styku otca s ňou, ako sa toho návrhom na nariadenie predbežného opatrenia
domáhala, preto jej odvolanie voči napadnutému uzneseniu zo dňa 3.4.2014 č.k. 19P/9/2014-38 v

spojení s opravným uznesením č.k. 19P/9/2014-45 zo dňa 22.4.2014 a dopĺňacím uznesením zo dňa
22.4.2014 č.k. 19P/9/2014-43 nemohlo mať úspech. Otec maloletých detí odvolanie proti rozhodnutiu,
ktorým súd jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k maloletým deťom N. a F.,
ktorým sa domáhal ich zverenia do svojej osobnej starostlivosti a určenia dočasného výživného matke
zamietol, nepodal, zo strany odvolacieho súdu tak nemohlo dôjsť k reparácii pochybenia súdu prvého

stupňa, ktorý síce zamietnutím návrhu otca potvrdil súčasný stav jeho osobnej starostlivosti o obe deti,
avšak bez určenia predbežného výživného matke na ne, ktorý vzhľadom na nesporne preukázaný nárok
detí na výživné aj od matky, avšak v nevyhnutnej miere, vyplývajúci z cit. ust. § 62 Zákona o rodine.
Napokon súd prvého stupňa prekročil návrhy rodičov na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu
k maloletej M., ktorú na návrh otca síce zveril do jeho osobnej starostlivosti, avšak s úpravou styku

matky s ňou, čo však nebolo súčasťou ani jedného z návrhov, preto ak súd prvého stupňa považoval za
potrebné upraviť styk matky s maloletou, ktorý názor zdieľa aj odvolací súd, bolo jeho povinnosťou začať
si uznesením konanie o nariadenie tohto predbežného opatrenia bez návrhu, keďže v danom prípade
ide o konanie vo veciach maloletých, ktoré je konaním, ktoré súd môže začať aj bez návrhu (ust. § 81
ods. 1 O.s.p.). S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd napadnuté prvé uznesenie

súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. v časti rozhodnutia o výchovnom prostredí maloletej M.iba formálne tak, že nariadil predbežné opatrenie len o dočasnom ponechaní maloletej M. v osobnej
starostlivosti otca, v ktorej sa nachádza, zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. v časti o úprave styku
s maloletou M., keďže sa účinne nestala predmetom konania, keď predmetné rozhodnutie bolo v celom

rozsahu napadnuté odvolaním matky ako celku a potvrdil v časti zamietnutia predbežného opatrenia
podľa návrhov oboch rodičov vo vzťahu k maloletému N. a maloletej F. s použitím ust. § 219 O.s.p.

Prvostupňový súd ďalej napadnutým druhým uznesením, ktoré bolo dopĺňacím k napadnutému
uzneseniu č.k. 19P/9/2014-38 v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím uznesením č.k.
19P/9/2014-43 návrh otca a matky na nariadenie predbežného opatrenia voči maloletej M. o určenie

výživného zamietol. Odvolanie voči tomuto rozhodnutiu podal len otec, ktorý sa domáhal svojim
predbežným opatrením zaviazania matky predbežne platiť výživné na maloletú M. v sume 150 Eur
mesačne ako aj na ostatné deti (tu však k zamietnutiu jeho návrhu odvolanie nepodal, preto táto časť
rozhodnutia súdu prvého stupňa nemohla byť podrobená prieskumu odvolacím súdom, odvolací súdu
tu dáva na zváženie súdu prvého stupňa potrebu začatia konania bez návrhu, pokiaľ bude zistené v
konaní, že matka si vyživovaciu povinnosť k týmto deťom dobrovoľne neplní). Ako už bolo konštatované

vyššie vo vzťahu k maloletej F. a maloletému N., bolo dôvodným aby súd, pokiaľ zveril maloletú M.
dočasne do osobnej starostlivosti otca, zároveň nariadil matke maloletej platiť na ňu výživné, v zmysle
cit. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. v nevyhnutnej miere. Pojem „nevyhnutná miera“ pritom ale nie je možné
automaticky stotožniť s minimálnym výživným v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Za výživné v
nevyhnutnej miere je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať také výživné, ktoré umožní

uspokojiť všetky základné potreby dieťaťa nevyhnutné pre jeho zdravý vývoj.

V danom prípade bolo preukázané, že maloletá M. bude mať X rokov, zatiaľ navštevuje predškolské
zariadenie, z obsahu spisu vyplýva zdokladovanie mesačného príjmu otca 390, 48 Eur ako výsluhový
dôchodok a tvrdenie poberania mzdy 280 Eur mesačne, ktorý príjem vzhľadom na jeho starostlivosť
o tri maloleté deti ako aj na bežné náklady domácnosti a výdavky s bývaním, zakladá jeho nárok

na platenie výživného na maloletú M. (tým aj na ostatné deti) matkou, vzhľadom na nesporný nárok
dieťaťa aj na výživné od rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti. Preto argumentácia súdu prvého
stupňa, podľa ktorej nebola osvedčená potreba určenia predbežného výživného na maloletú M. matke,
skutočne neobstojí. Keďže, ako už bolo uvedené vyššie, pre potreby predbežného opatrenia vzhľadom
na jeho charakter a krátkosť času na jeho nariadenie, nie je potrebné a ani nie je možné zisťovať všetky

skutočnosti v takom rozsahu, ako je to potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci, nebolo
dôvodným skúmať dopodrobna majetkové pomery oboch rodičov ako aj všetky náklady maloletej.

Na druhej strane bolo ale nevyhnutným prihliadnuť na to, že predbežným opatrením možno uložiť
rodičovi,abyplatilvýživnéibavnevyhnutnejmiere(§76ods.1písm.a)O.s.p.).Zavýživnévnevyhnutnej
miere je potom potrebné považovať výživné vo výške, ktorá nevyhnutne postačuje na uspokojovanie

všetkých odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, avšak vždy s prihliadnutím na životnú úroveň jeho
rodičov, na ktorej, v zmysle cit. § 62 Zákona o rodine, má dieťa právo sa podieľať. Výšku tohto výživného
v nevyhnutnej miere preto nie je možné určiť paušálne, napríklad vo výške minimálneho výživného, ale
pri jeho výške je tiež nevyhnutné prihliadnuť k okolnostiam daného prípadu, s poukazom na ust. § 62
Zákona o rodine, a teda i na osvedčené schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov

ako i na osvedčené potreby detí.

Odvolací súd je potom toho názoru, že miere nevyhnutného výživného v danom prípade, zodpovedá
mesačné výživné na maloletú M. vo výške 40 Eur a to pri zohľadnení jestvujúcej vyživovacej povinnosti
matky aj voči ostatným dvom deťom. Takto určené výživné pritom zohľadňuje i pravidelné mesačné
výdavky maloletej vychádzajúc z bežných výdavkov maloletého dieťaťa vo veku M. všeobecne známe,

ako i povinnosť otca platiť primerané výživné na dieťa, s prihliadnutím na jeho osobnú starostlivosť
o dieťa, ktorou sčasti vyvažuje svoj finančný príspevok, ako aj počet ďalších vyživovacích povinností
oboch rodičov (maloletý N. a maloletá F.).

Odvolací súd tak bol toho názoru, že výživným v nevyhnutnej miere v danom prípade nemôže byť
minimálne výživné v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré by musel hradiť i rodič bez akéhokoľvek

príjmu. Za výživné v nevyhnutnej miere v zmysle § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. v danom prípade súdpovažoval, vzhľadom na uvádzaný príjem otca a zdokladovaný čistý príjem matky podľa potvrdenie jej
zamestnávateľa za obdobie september 2013 až január 2014 vo výške 699 Eur mesačne, výživné na
maloletú M. práve v uvádzanej výške 40 Eur.

Z uvedených dôvodov potom odvolací súd napadnuté druhé uznesenie súdu prvého stupňa s použitím
§ 220 O.s.p. zmenil tak, že matke predbežným opatrením uložil povinnosť platiť na maloletú M. výživné
vo výške 40 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletých a to od doručenia
tohto uznesenia (§ 162 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Predbežné opatrenie, keďže má formu uznesenia, nadobúda účinnosť a vykonateľnosť doručením,
bez ohľadu na jeho právoplatnosť (§ 171 O.s.p.). Keďže zánik predbežného opatrenia je upravený

v cit. § 77 ods. 1 O.s.p., za situácie keď niet osobitného dôvodu jeho trvanie upraviť odchylne od
zákona, je nadbytočným vo výroku rozhodnutia, ktorým súd predbežné opatrenie nariadi, osobitne zánik
predbežného opatrenia uvádzať.

O trovách tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.,
rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.