Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 4, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/276/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111227948
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111227948.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská
7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom
Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovaným: 1. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, R., zast.
opatrovníčkou: JUDr. M. K., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Piešťany, a 2. B. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X R., zast.: Pavol Mattoš, advokát so sídlom Zámocké schody 2/A,

Bratislava, o zaplatenie 1.716,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 17C/37/2012-111 zo dňa 14. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu proti žalovanej v 2. rade zamietol a uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť žalovanej v 2. rade náhradu trov konania 325,57 eur. Žalovanému v 1. rade uložil

povinnosť zaplatiť žalobkyni 607,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej sumy
od 22.01.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol a žalovanému v
2. rade nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere z 12.04.2006 v časti C) Úverová karta
(z porušenia ktorej mali vzniknúť nároky žalobkyne), nebola platne uzavretá, pretože neobsahovala
náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, t.j. požičanú sumu,

počet splátok istiny, úroky a iné poplatky. Každému z účastníkov preto vznikla povinnosť vrátiť druhému
všetko, čo podľa nej dostali v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Pretože v konaní
nebolo preukázané, že by žalovaná v 2. rade dostala niečo z predmetnej (neplatnej) zmluvy, súd žalobu
proti nej zamietol a žalovaného v 1. rade zaviazal na vrátenie sumy, ktorú mu poskytla žalobkyňa vo
výške rozdielu z celkovo požičanej sumy 2.658,45 eur a vrátenej sumy 2.050,96 eur, t.j. 607,49 eur. Súd
zároveň priznal žalobkyni aj právo na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ od nasledujúceho

dňa po prevzatí žaloby ustanoveným opatrovníkom žalovaného v 1. rade (21.02.2013) 8,75% ročne,
ktorých výška zodpovedá úroku z omeškania podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a
vo zvyšku súd žalobu aj proti žalovanému v 1. rade zamietol. O náhrade trov žalovanej v 2. rade súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal jej plnú náhradu trov konania. Pretože žalovaný v 1. rade
bol úspešnejší v spore ako žalobkyňa (64,61 % a žalobkyňa iba 35,39 %), súd o náhrade trov konania
žalovaného v 1. rade rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Úspešnejšiemu žalovanému v 1. rade však

náhradu trov konania nepriznal, pretože si túto neuplatnil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, a v ktorej bola žalobkyni v 2.
rade priznaná náhrada trov konania, podala podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. odvolanie žalobkyňa
prostredníctvomprávnejzástupkyne,pretožesúdprvéhostupňadospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj z dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil. Uviedla,

že zmluva z 12.04.2006 spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd nesprávne vyhodnotil ako neplatnú. Tiež nesúhlasila sozamietnutím žaloby voči žalovanej v 2. rade s poukazom na § 143, § 145 a § 511 ods. 1 OZ. Na úverovej
zmluvežalovanáv2.radepodpísalaprehlásenie,žesúhlasísožiadosťoupartneraospotrebiteľskýúver,
a že spoločne a nerozdielne s partnerom uhradí všetky záväzky zo zmlúv o úvere na základe prijatia

žiadosti. Vzhľadom na to je žalobkyňa presvedčená, že žalovaná v 2. rade má byť z predmetnej zmluvy
zaviazaná spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade. Žalobkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pričom trovy odvolacieho konania vyčíslila na 149,56 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozsudok súdu prvého
stupňa je potrebné zrušiť.

V zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutiamusívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusí

byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR
I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom,
že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,

ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie
citovanéhoust.§157ods.2Občianskehosúdnehoporiadku.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojej
judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v
ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú

predovšetkýmprincípyriadnehoaspravodlivéhoprocesu,akovyplývajúzčl.46anasl.ústavyačl.6ods.
1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1
ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo
a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a §157 ods. 1 O.s.p., m. m.
I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo

uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako
ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť

prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí
súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS
117/07, III. ÚS 332/09). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súduzaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keď svoje rozhodnutie s poukazom
na vyššie uvedené, zo všetkých relevantných hľadísk dostatočne neodôvodnil. Predmetom sporu
bol v danom prípade uplatnený nárok žalobkyne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa
12.04.2006, ktorú uzatvárali obaja žalovaní (rozvodový rozsudok, právoplatný 18.03.2009 č.l. 58-59)

vo výške 1.716,73 eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva, že súd
prvého stupňa zistil, že nebolo preukázané, že by žalovaná v 2. rade niečo dostala zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, preto žalobu voči nej zamietol. Tento záver súdu však nie je žiadnym spôsobom
bližšie odôvodnený, a to napriek skutočnosti, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvého stupňa
poukazovala na skutočnosť, že žalovaná v 2. rade podpísala v úverovej zmluve prehlásenie, že záväzky
z nej uhradí spoločne a nerozdielne s partnerom (manželom), pričom úver bol čerpaný od novembra

2006, teda v čase, keď žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade boli ešte manželmi. Súd sa nevysporiadal
ani s námietkami žalovanej v 2. rade o sfalšovaní jej podpisu na zmluve. Ak súd dospel k záveru,
že uzavretá zmluva nebola platná a plnenie poskytnuté na základe neplatnej zmluvy predstavovalo
bezdôvodné obohatenie, mal sa následne vysporiadať so skutočnosťou, kto sa takýmto plnením
bezdôvodne obohatil. Vzhľadom na znenie § 143 OZ, podľa ktorého v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva s ustanovenými výnimkami (o ktoré v prejednávanej veci zjavne nejde), v bezpodielovom
spoluvlastníctve potom mohli byť aj finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté žalobkyňou na základe
neplatnej zmluvy o úvere (porovnaj napr. R 57/1970; rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 1618/99 z
27.09.2001). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno zistiť, na základe akej úvahy súd vyslovil

právny záver, že žalovaná v 2. rade zo spotrebiteľského úveru nič nedostala (teda sa ani bezdôvodne
neobohatila).Vyriešenietejtootázky závisíodzistenia,čisafinančnéprostriedkyposkytnutéžalobkyňou
stali, alebo nestali súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných. Odôvodnenie napadnutého
rozsudkuje včastizamietnutiažalobyvočižalovanejv2.radeprenedostatokpasívnejvecnejlegitimácie
nepreskúmateľné.

Z dôvodu, že od úspechu procesných strán v spore je závislý aj výrok o náhrade trov konania žalovanej
v 2. rade, odvolací súd zrušil aj závislý výrok o uložení povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej v 2. rade
náhradu trov konania.

Ostáva sporným, či dlh voči žalobkyni má len žalovaný v 1. rade, alebo za dlh zodpovedajú obaja

žalovaní spoločne, musel byť preto zrušený aj výrok o uložení povinnosti zaplatiť dlžnú sumu s
príslušenstvom len žalovanému v 1. rade, spolu so závislým výrokom nepriznaní náhrady trov konania
žalovanému v 2. rade. Výrok súdu o čiastočnom zamietnutí žaloby len voči žalovanému v 1. rade je
rovnako potrebné zrušiť z dôvodu jeho predčasnosti, pretože v prípade spoločnej povinnosti by mala
byť žaloba čiastočne zamietnutá voči obom žalovaným.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku zo žiadanej sumy 1.716,73 eura zaviazal zaplatiť
žalovaného v 1. rade 607,49 eura s príslušenstvom po tom, čo mal preukázané, že žalobkyňa
poskytla žalovanému 2.658,45 eura, žalovaný v 1. rade vrátil z tejto sumy 2.050,96 eura. Rozdiel
uvedených súd predstavoval priznanú čiastku. Vo zvyšku súd návrh zamietol z toho dôvodu, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľskýchúveroch(požičanúsumu,početsplátokistiny,úrokyainépoplatky)pretozmluvanebola
platne uzavretá a žalovanému v 1. rade vznikla povinnosť vrátiť žalobkyni len takú sumu, ktorú skutočne
dostal. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že záver súdu je nesprávny, pretože zmluva obsahovala všetky
náležitosti v súlade so zákonom, preto je platná a žalobkyňa má právo na celú uplatnenú sumu, ktorá

ďalej pozostávala zo zmluvnej pokuty (podľa bodu V.3 VÚP), úroky (bod V.3, IV.4,2, III. 6,1 VÚP),
poistného z úveru, ďalšie zmluvné poplatky.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi dňa 12.04.2006 obsahuje okrem iného časť
A, kde sú uvádzane osobné údaje zmluvných strán, časť B, kde sú uvádzané náležitosti klasického

úveru,vdanomprípadeposkytnutýúver6400Sk, časťCobsahujúcadohoduoposkytnutíúverovejkarty
(revolvingový úver). Medzi účastníkmi bolo nesporné, že žalobkyňa sa domáha nároku vyplývajúceho
z časti C zmluvy (o poskytnutí úverovej karty), t.j. z revolvingového úveru. Z tejto časti zmluvy je
zrejmé, že žalovaný v 1. rade požiadal o úverový rámec v sume 20.000 Sk, splátky boli dohodnutémesačne vo výške 5 % z poskytnutého úverového rámca, termín splatnosti bol 10. deň v mesiaci a
ďalšie poplatky vyplývali z časti C1 zmluvy, všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru
asadzobníkapoplatkovžalobkyne.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuniejezrejmé,ktorékonkrétne

náležitosti podľa názoru súdu prvého stupňa zmluva neobsahovala, prípadne ktoré časti neboli súdom
uznané ako náležitosť zmluvy, resp. jej súčasť, a preto je i v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný.
Rovnako nie je odôvodnený právny záver súdu prvého stupňa, že zmluva o spotrebiteľskom úvere v
časti C) nebola platne uzavretá, pre nedostatok náležitostí podľa § 3 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z o
spotrebiteľských úveroch, týkajúcich sa revolvingových úverov (súdom prvého stupňa zrejme nesprávne

posúdenénáležitostipodľa §4ods.2cit.zák).Prenedostatokdôvodovnapadnutéhorozsudkuodvolací
súdnemoholpreskúmať,nazákladeakýchúvahdospelsúdprvéhostupňakzáveruoneplatnostizmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

Z hore uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h)
O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie zamerané na správne
posúdenie pasívnej legitimácie v konaní. V danom prípade je nesporné (ako už bolo hore uvedené,
že nárok žalobkyne vyplýva z časti C zmluvy). Je pravdou, že ak uzatvára jeden z manželov zmluvu
o úvere a v zmluve vystupuje ako dlžník, je z tejto zmluvy zaviazaný a oprávnený len on a k platnosti

zmluvy nepotrebuje súhlas druhého manžela (porovnaj rozsudok NS ČR 29 Odo 162/2005) V danom
prípade je však na žiadosti o spotrebiteľský úver aj podpis žalovanej v 2. rade. Žalovaná v 2. rade
tvrdila, že jej podpis na zmluve je sfalšovaný. Ak žalovaná v 2. rade zotrvá na svojom tvrdení, je
potrebné z jej strany toto tvrdenie preukázať. Ak sa nepreukáže skutočnosť, že zmluvu uzatváral
výlučne žalovaný v 1. rade, bude potrebné zisťovať, ktorému zo žalovaných boli peňažné prostriedky

vyplatené a na čo sa použili. Ak ich manželia použili napr. na vec patriacu do BSM, prípadne žalovaní
použili peniaze spoločne, aj za ich vrátenie zodpovedajú spoločne. Len ak by bolo preukázané, že
zmluvu uzatváral výlučne žalovaný v 1. rade, peniaze boli len jemu poukázané a minul ich pre osobnú
potrebu, zodpovedá za ich vrátenie len žalovaný v 1. rade. Následne bude súd posudzovať náležitosti
zmluvy o revolvingovom úvere a jej súčastí (všeobecných podmienok) uzavretú medzi účastníkmi v

bode C z hľadiska ustanovení § 3 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch účinnom v
čase uzavretia zmluvy. Keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, podriadi súd skúmaniu ex offo, či zmluva
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak zistí, že
zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky uvedie ich vo výroku rozsudku v súlade s § 153 ods.
3, 4 O.s.p. Rovnako sa súd bude zaoberať otázkou, či bola zmluva uzavretá v súlade so zákonom č.

634/1992Z.z.oochranespotrebiteľa,účinnomvčaseuzavretiazmluvy(nahradenýzák.č.250/2007Z.z)
a či bola zmluva uzavretá v súlade s dobrými mravmi s prihliadnutím ku skutočnosti, či každý z právnych
úkonov (časť B, C, D, E zmluvy) bol vo sfére záujmu spotrebiteľa, či niektorý z nich nebol spotrebiteľovi
vnútený, resp. či bola dodržaná predpísaná písomná forma zmluvy, keď v prípade časti C) zmluvy išlo len
o žiadosť o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a žalobkyňa samostatnú

zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru v konaní nepredložila (porovnaj napr. rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 24Co/167/2012 z 07.08.2013 týkajúci sa konania na Okresnom súde Piešťany
sp. zn. 10C/107/2011 ).

Prvostupňový súd zároveň rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.

Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.