Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8805201860
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8805201860.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti povinnému D. D., bytom P. XX, o vymoženie 1135,23 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Er/106/2005-19 zo
dňa 14. januára 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a vyslovil, že
o trovách exekučného konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekúcia je vedená na základe poverenia udeleného dňa 19.4.2004 a
exekučným titulom je notárska zápisnica N 5173/2004, Nz 93281/2004 spísaná notárkou JUDr. Jarmilou

Kováčovou dňa 19.12.2004, v ktorej právny zástupca oprávneného v mene povinného a na jeho účet
uznal dlh v prospech svojho mandanta - oprávneného, pričom mandát zástupca odvodzoval z toho,
že povinný splnomocnil oprávneného, ktorý substitučným plnomocenstvom na tento úkon splnomocnil
zástupcu oprávneného Mgr. Kušníra priamo v zmluve o úvere č. 8210635, ktorú uzatvorili oprávnený s
povinným dňa 6.7.2004. Citáciou §§ 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch preukázal,
že vo veci išlo o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ďalej zistil,

že notárska zápisnica nebola podpísaná povinnou osobou, keďže v notárskej zápisnici je uvedený
splnomocnenec povinnej osoby Mgr. Tomáš Kušnír. Citoval §§ 47, 48 Notárskeho poriadku, §§ 34, 39, 54
Občianskeho zákonníka a uzavrel, že notárska zápisnica trpí vadou, pretože súhlas s vykonateľnosťou
zápisnice neurobil povinný, ale na základe plnomocenstva Mgr. Tomáš Kušnír, avšak podľa názoru súdu
nebolo možné tento prejav vôle urobiť v zastúpení. Tiež poukázal na to, že plnomocenstvo pre zástupcu
bolo obsiahnuté už vo vopred pripravenej formulárovej zmluve, čím bola povinnému odňatá možnosť

ovplyvniť jej obsah, resp. nesúhlasiť s týmto ustanovením/dojednaním zmluvy. Zmluva tak podľa súdu
obsahuje neprijateľnú podmienku, pričom úkon z takejto zmluvnej podmienky je neplatný. Predmetná
notárskazápisnicatakniejespôsobilýmexekučnýmtitulom,apretosúdvyhlásilexekúciuzaneprípustnú
a zastavil ju. Vzhľadom na to už nerozhodoval o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

V súvislosti s trovami súd uviedol, že o nich rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

Oprávnený podal odvolanie proti tomuto uzneseniu a navrhol zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, k prekročeniuprávomoci súdom, k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu, k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci. Súd neumožnil účastníkovi viesť kontradiktórne konanie, aplikácia smernice Rady 93/13/EHS
nebola správna, nesprávne vylúčil aplikáciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, nežiadal spotrebiteľa

o vyjadrenie k uplatneniu neprijateľnej podmienky. Súd mal podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku
vo veci nariadiť pojednávanie a po vyhlásení neprípustnosti exekúcie túto zastaviť. Ďalšími nosnými
skutočnosťami, ktoré namietal, bola otázka nesprávneho komplexného opätovného preskúmavania
exekučného titulu (notárskej zápisnice) exekučným súdom napriek skoršiemu vlastnému postupu v
zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a napriek tomu, že ide o úkon notára, ktorý je z takejto

kontroly a z akéhokoľvek zásahu exekučného súdu do jeho obsahu absolútne vylúčený, v čom
navyše vidí oprávnený porušenie princípov rovnosti zbraní, aj práva na kontradiktórne konanie, keďže
nemal možnosť sa k tomuto postupu exekučného súdu vyjadrovať. Opísal zákonnú podstatu notárskej
zápisnice ako exekučného titulu a zákonné možnosti zásahov do jej obsahu a v nadväznosti na
to poukázal, že s notárskou zápisnicou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu. Ďalej namietol postup exekučného súdu pri hodnotení udeleného plnomocenstva,

ktoré súd nesprávne právne posúdil ako neplatné z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Podľa oprávneného nie je možné považovať plnomocenstvo za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie
je zmluvným ustanovením. Plnomocenstvo bolo udelené v súlade so zákonom, bolo dostatočne určité
a zrozumiteľné. Uviedol, že povinný mohol plnomocnestvo kedykoľvek odvolať. Vytkol súdu nesprávne
chápanie pojmu dlh a inštitútu uznania dlhu, pričom podľa oprávneného nie je nemožné uznať dlh/

záväzok v čase jeho vzniku, napr. súčasne s uzatvorením zmluvy. Vyjadril nesúhlas so záverom súdu,
že zástupca nehájil záujmy povinného, zástupca konal v rámci udeleného plnomocenstva. Za nesprávny
považoval tiež názor súdu, že vadou notárskej zápisnice je absencia podpisu povinného, pretože zákon
vyžaduje len vyznačenie oprávneného a povinného. Predmetnú notársku zápisnicu považuje za platný a
vykonateľný exekučný titul. Súčasne oprávnený navrhol, aby súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a

na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej
únie predložil na posúdenie prejudiciálne otázky : 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku
považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým
dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby
v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a

na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ? 2. Je v súlade s čl. 17 a
čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne
procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti
reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?

Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej lej „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, záverom súdu prvého stupňa, že
predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, i odôvodnením napadnutého
uznesenia v celom rozsahu (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a už len na potvrdenie jeho správnosti uvádza.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

V prvom rade nebolo možné stotožniť sa s odvolacím argumentom oprávneného, že plnomocenstvo
nie je možné subsumovať pod zmluvné ustanovenia pre potreby aplikácie ochrany spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami § 53 Občianskeho zákonníka.

Bezohľadunaprávnupodstatuplnomocenstva,ideozmluvnéustanovenie,jezakomponovanévzmluve
o úvere, udeľuje ho účastník zmluvy v súvislosti s jeho povinnosťami zo zmluvy, plynú z neho práva pre
osobu zástupcu, jeho dôsledkom je zásah do práv dlžníka z tejto zmluvy spočívajúci v uznaní záväzku
z tejto zmluvy zástupcom, v potvrdení súhlasu s exekúciou na celý majetok povinného, v súhlase s
úkonmi na zaťaženie nehnuteľného majetku povinného prostredníctvom zmluvy o záložnom práve alebo

zabezpečovacom prevode práva, na ktorých uzavretie získal zástupca oprávnenie.Z uvedených dôvodov bolo skúmanie prijateľnosti tohto zmluvného ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve
súdom prvého stupňa relevantné a správne.

Napokon súd prvého stupňa správne vyhodnotil toto zmluvné dojednanie ako neprijateľné.

Oprávnenému práve toto zmluvné ustanovenie prinieslo to zvýhodnenie, že zabezpečenie jeho práv zo
zmluvy o úvere nebude výsledkom dohody zmluvných strán, ani konania niektorej zo zmluvných strán,
ale právnych úkonov osoby, ktorú práve oprávnený určil v posudzovanom zmluvnom ustanovení za
zástupcu povinnému, dlžníkovi, teda osoby ktorej záujmy sú navyše evidentne v rozpore so záujmami
povinného.

Toto ustanovenie bez pochyby spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, úverového dlžníka, pretože popri existujúcej povinnosti plniť zo
zmluvy o úvere ho ešte aj extrémne obmedzuje v disponovaní s jeho majetkom a zveruje ho osobe
vybranej veriteľom, pričom veriteľovi, oprávnenému popri plnení zo zmluvy prináša ďalšie disproporčné
(pri porovnaní sumy úveru a možnosti zabezpečenia záväzku založením nehnuteľností povinného)
zabezpečenie jeho pohľadávky.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Právne úkony osoby bez platného splnomocnenia nevyvolávajú právne účinky, preto ani nemohlo dôjsť
k platnému spísaniu notárskej zápisnice takýmto subjektom, a ak k tomu došlo, takáto zápisnica nie je
spôsobilým exekučným titulom.

Okrem uvedeného odvolací súd navyše dodáva, že okrem neplatnosti pre jeho neprijateľnosť, je
predmetné plnomocenstvo neplatné aj pre rozpor so zákonom.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice, uznaní záväzku a udelení súhlasu s jej

vykonateľnosťou došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za neho konala osoba, ktorej záujmy sú v
rozpore so záujmami zastúpeného povinného. Toto nepochybne vyplýva z vyššie uvedenej skutočnosti,
že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve o úvere č. 8210635 zo dňa
6.7.2004, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému
napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom

nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.

Ide o neplatné splnomocnenie, takéto plnomocenstvo povinný ani nemohol kedykoľvek odvolať, ako na
to poukázal oprávnený, pretože neplatný právny úkon nie je možné odvolať.

Notárska zápisnica N 5173/2004, NZ 93281/2004 z 19.12.2004 bola právnym dôvodom, pre ktorý
exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako inštitút uznaná ako

exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp.
záväzku.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica jespôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok

(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej
právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

Prvostupňový súd správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu, lebo na splnenie
podmienok exekúcie treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára
2007vydaný podsp.zn.3Cdo/164/1996publikovaný vZbierkestanovískarozhodnutípodč.R58/1997

„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie
námietky neopodstatnené.

Na potvrdenie správnosti tohto záveru dáva odvolací súd do pozornosti konštatovanie Ústavného súdu

Slovenského republiky sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010:

„Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia
je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných
súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad
exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním

poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného
poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1
Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté
exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného
titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že

exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo
neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom
exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f)

Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj
zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods.
3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným

titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
sa so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Prvostupňový súd rozhodol správne, a preto odvolací súd uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

V súvislosti s návrhom na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru

Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskejzmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho

dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Na základe uvedeného nebolo dôvodné vyhovieť návrhu oprávneného a prerušiť konanie vo veci, preto
jeho návrh odvolací súd zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 1, 4 O.s.p. v spojení s § 151
ods. 1, 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.