Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Yvetta Dzugasová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/270/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813201329
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5813201329.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Stredoslovenská energetika -
Distribúcia, a.s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke č. 2927/8, IČO: 36 442 151, zastúpený advokátom Mgr.
Pavlom Karmanom, so sídlom N., Q. E.. XXA, proti odporcom: 1/ S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č.
XXX,2/G.O.,nar.X.X.XXXX,bytomN.č.XXX,obajazastúpeníadvokátomMgr.Dr.AntonomKušnírom,
so sídlom N., U. H. č. XX, o zaplatenie 1.433,42 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/53/2013-119 zo dňa 23. septembra 2013, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý vo zvyšnej
časti, a vo výroku o trovách konania zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
V nenapadnutom výroku ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcom 1/ a 2/ podľa § 39 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona
č. 656/2004 Z. z. o energetike a § 1 ods. 1, 2 vyhlášky č. 154/2005 Z. z., § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi 302,28 Eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne z tejto sumy od 14.9.2012 do
zaplatenia,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Vozvyškunávrhzamietol.Zároveňtýmtorozsudkom
súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi podľa § 142 ods.1 O.s.p. povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 49,59 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 469,99 Eur
na účet zástupcu odporcov, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že zo strany odporcov tu došlo k neoprávnenému odberu
elektrickejenergie.Bolopreukázané,ženaelektromereboloporušenézabezpečenieprotineoprávnenej
manipulácii, keď plastový kryt elektromeru zabezpečujúci ho proti neoprávnenej manipulácii troma
plombami bol zdemontovaný, čím došlo k porušeniu plomb. I keď nebolo preukázané, kto tento
neoprávnený zásah do zabezpečenia spôsobil, za toto porušenie objektívne zodpovedajú odporcovia
1/ a 2/ podľa § 39 ods. 1 písm. c/ zákona č. 656/2004 Z. z., ktorým podľa § 440 Občianskeho
zákonníka prislúcha postihové právo voči osobe, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. V tomto smere
sú irelevantné námietky odporcov o tom, že pracovníci otvorili elektromerovú skriňu bez ich prítomnosti,
pretože žiaden predpis im takýto postup pri kontrole neukladá. Navyše stav elektromeru bol riadne
fotograficky zadokumentovaný, súčasne popísaný v protokole o neoprávnenom odbere, ktorý odporkyňa
2/ podpísala a pokiaľ by v tom čase mala akékoľvek výhrady voči kontrole a najmä voči jej zisteniam,
nič jej nebránilo privolať na miesto políciu. Následne okresný súd v odôvodnení rozhodnutia v
podrobnostiach špecifikoval výpočet náhrady škody, ktorá vznikla navrhovateľovi v sume 302,28 Eur.
Ak navrhovateľ požadoval od odporcov aj zaplatenie tzv. zisťovacieho poplatku vo výške 249,60 Eur
podľa § 1 ods. 5 vyhlášky č. 154/2005 Z. z., tento mu nebol priznaný. Okresný súd mal za to, že
náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny možno nahradiť len v prípade, ak ide o
skutočné náklady vynaložené v príčinnej súvislosti so zisťovaním neoprávneného odberu. Navrhovateľna preukázanie tohto poplatku predložil faktúru spoločnosti SSE - Metrológia, s.r.o. ohľadne kontrol
odberných miest vykonaných pre navrhovateľa v auguste 2012 v celkovej sume 58.706,40 Eur, ako
aj rozpis, podľa ktorého čiastka 208,- Eur pozostáva z administrácie zákazky v systéme - 2,- Eur,
kontroly odberného miesta - 59,- Eur a riešenia neoprávneného odberu - 147,- Eur. Z týchto dokladov
a rozpisu však nijako nevyplýva, aké boli skutočné náklady spojené so zisťovaním neoprávneného
odberu na odbernom mieste odporcov. Ak zákon, na ktorý nadväzuje vykonávacia vyhláška, hovorí o
skutočnej škode, nemožno potom náklady na zistenie neoprávneného odberu paušalizovať, pretože je
nepochybne rozdiel minimálne v tom, kde bola kontrola vykonaná (cestovné náklady), ako dlho a kým
bola vykonaná (personálne náklady) a aké závery z nej vyplynuli, napr. preskúšanie elektromeru (hotové
výdavky). Pokiaľ teda navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, aké konkrétne náklady
mu vznikli v súvislosti so zistením neoprávneného odberu odporcami, súd považoval návrh v tejto časti
za nepodložený a tým aj za nedôvodný.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zmeny v zamietajúcej časti a priznania aj sumy 249,60 Eur (zisťovací poplatok). Nestotožnil sa s
názorom okresného súdu, ktorý nepovažoval uplatnený nárok na zaplatenie zisťovacieho poplatku za
preukázaný. Skutočnosť, že by mal súdu predložiť nejaké paušalizované náklady sa nezakladajú na
pravde a zároveň nemajú žiadnu oporu vo vykonaných dôkazoch. Je pravdou, že v konaní predložil
faktúru vystavenú spoločnosťou SSE - Metrológia, s.r.o., ktorou mu boli fakturované náklady vzniknuté
so zistením, kontrolou a odstránením rôznych neoprávnených odberov, ktoré boli zistené v mesiaci
august 2012, avšak v podaní zo dňa18.4.2013 jednoznačne špecifikoval, ktoré náklady zo všetkých
fakturovaných nákladov vznikli v spojení so zistením, kontrolou a odstránením neoprávneného odberu
elektrickej energie o vzťahu k odporcom. Dôkazom toho, že v tomto konkrétnom prípade neboli
uplatňované paušálne náklady, ako tvrdí súd v rozhodnutí, je tá skutočnosť, že z podania zo dňa
18.4.2013 jednoznačne vyplýva, že v tomto konkrétnom prípade neboli uplatnené všetky položky,
ktoré boli uvádzané vo faktúre vystavenej spoločnosťou SSE - Metrológia, s.r.o., ale len niektoré z
týchto položiek, ktoré riadne navrhovateľ špecifikoval. Zdôraznil, že súdu predložil dôkazy o vzniku
reálneho úbytku v jeho finančnej sfére, pričom tento úbytok v konkrétnej výške 249,60 Eur predstavuje
úbytok vzniknutý so zistením neoprávneného odberu, ktorý je predmetom konania. V napadnutom
rozhodnutí absentujú úvahy, ktoré viedli okresný súd k záveru, že navrhovateľom špecifikované náklady
nie sú reálne náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným neoprávneným odberom. Odvolateľ poukázal
na konkrétne fakturované položky, ktoré v konaní požadoval v rámci tzv. zisťovacieho poplatku -
administrácia zákazky v systéme MOO, kontrola OM C NN MOO a riešenie NO KOM NN - MOO, pričom
ich aj podrobne vysvetlil. Na podporu svojej argumentácie odvolateľ poukázal na niektoré rozhodnutia
slovenských súdov. Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za nepredvídateľné, bolo tu nutné
použiť § 118 ods. 2 O.s.p., nakoľko odporcovia nijako nenamietali výšku zisťovacieho poplatku.
Odporcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti potvrdiť. Mali za to, že navrhovateľ sa nemôže spoliehať na procesnú iniciatívu súdu, ak v
konaní neboli predložené dostatočné dôkazy nevyhnutné pre vyhovenie podanému návrhu v celom
rozsahu. Náklady prezentované navrhovateľom neboli individualizované, išlo len o „konštanty“, ktoré sa
navrhovateľom predpokladajú, že ich vynaloží pri každom podobnom zisťovaní neoprávneného odberu.
Zabrániť neoprávnenému odberu bolo možné už dňa 7.8.2012 a nie až 16.8.2012, čo pravdepodobne
svedčí o zámernom predlžovaní času, za ktorý si mohol navrhovateľ uplatňovať nároky v súvislosti s
neoprávneným odberom. V konaní bolo preukázané, že odporcovia o porušení elektromeru vedomosť
nemali, nevenovali mu takú pozornosť, aby odhalili neoprávnený odber, no napriek tomu nesú mieru
zodpovednosti.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. toto rozhodnutie vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti a v závislom výroku o trovách
konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom,
ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu
ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania
posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť
spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá nejakú povinnosť,
odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia
v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné
obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie je koncipované tak,
aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia
- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní
odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti, presnosti, ako aj základnými
princípmi logického myslenia.
Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je
povinný ho riadne zhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery. Ak súd prijme právne
závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných
otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku.
Návrhom na začatie konania uplatnil navrhovateľ nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu
neoprávnenéhoodberuelektrickejenergie.Vrámcižalovanéhonárokunavrholnavrhovateľ,abymubola
priznaná aj náhrada tzv. zisťovacieho poplatku. Vzhľadom na rozsah podaného odvolania sa krajský súd
v druhostupňovom konaní zameral na preskúmanie postupu súdu, ktorý považoval spomínaný poplatok
za neopodstatnený.
Navrhovateľ už v podaní zo dňa 18.4.2013 tvrdil, že súčasťou vyčíslenej škody sú aj náklady spojené so
zistením neoprávneného odberu elektriny vo výške 249,60 Eur účtované v súlade s § 1 ods. 5 vyhlášky
Ministerstva hospodárstva č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny. Náklady na zistenie neoprávneného odberu elektriny predstavujú
náklady navrhovateľa na činnosť služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov a pri kontrole odberných
miest,ktorúprenavrhovateľavykonávaspoločnosťSSE-Metrológia,s.r.o.Vpredmetomprípadeuhradil
navrhovateľ uvedenej spoločnosti sumu 249,60 Eur, ktorá zahŕňa položky: Administrácia zákazky v
systéme MOO v sume 2,00 + DPH, Kontrola OM „KOM“ MOO v sume 59,- Eur + DPH, Riešenie
NO „KOM“ NN - MOO v sume 147,- Eur + DPH. Zároveň navrhovateľ predložil faktúru vystavenú
spoločnosťou SSE - Metrológia, s.r.o. na sumu 58.706,40 Eur, pričom jej predmetom bola úhrada služieb
v súvislosti s kontrolou odberných miest (dátum dodania služby 31.8.2012). V konaní bol predložený
aj tabuľkový prehľad služieb, ktorých sa týkala spomínaná faktúra. Navrhovateľ zvýraznil konkrétne
položky, ktoré si uplatňoval voči odporcom v aktuálnom konaní v rámci tzv. zisťovacieho poplatku.
Krajskému súdu na základe uvedeného potom nebolo zrejmé, na základe čoho považoval prvostupňový
súd náklady na zistenie neoprávneného odberu elektrickej energie len za paušálne výdavky. Je
totiž evidentné, že navrhovateľ uhrádza inej spoločnosti náklady na zistenie neoprávneného odberu
elektrickejenergie,pričomtietoúhradysúlogickyobsiahnutévmesačnýchfaktúrach.Navrhovateľpritom
požadoval výslovne len časť uhradených nákladov, a to tých, ktoré sa týkali konkrétneho odberného
miesta. Z doteraz prezentovaných tvrdení a dôkazov sa javí, že navrhovateľ nepožadoval od odporcov
paušalizovaný zisťovací poplatok, ale náhradu konkrétnych platieb za služby poskytnuté spoločnosťou
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.
V zmysle uvedeného mal preto krajský súd za to, že závery súdu prvého stupňa nemajú podklad
vo vykonaných dôkazoch, z ktorého dôvodu bolo nevyhnutné prvostupňové rozhodnutie zrušiť avec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom dôjde k odstráneniu vytknutých pochybení v nadväznosti na
vyššie formulovaný právny názor odvolacieho súdu a k zhodnoteniu všetkých zistených skutočností,
pričom výsledné úvahy súdu sa v celej komplexnosti prejavia v novom rozhodnutí vo veci samej.
Pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu nákladov v súvislosti so zisťovaním
neoprávneného odberu elektrickej energie bude potrebné podrobne preskúmať jednotlivé položky, ktoré
navrhovateľ uhradil externej spoločnosti, a to v spojitosti s neoprávneným odberom zisteným u odporcov.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.