Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoE/191/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2303899092
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2303899092.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislava,
Pribinova 25, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, Bratislava,
Pribinova 25, tiež AK Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4, proti povinnému:
Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., X. W. XXX/XX, zomr. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Rudolf Krutý, Bratislava, Záhradnícka 60, o zastavení exekúcie, na odvolanie oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 11. júna 2012 č.k. 7Er/594/2003-15 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku z a m i e t a .

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. O trovách
exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Exekúcia prebiehala na základe exekučného titulu -
notárskej zápisnice spísanej dňa 13.07.2003 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, Notársky úrad

Bratislava, N 1691/2003, NZ 58800/2003. Notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie povinného o uznaní
právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré v mene
povinného učinil Mgr. Bruno Žlnay ako substitút Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý bol povinným priamo
v úverovej zmluve splnomocnený v jeho mene spísať notársku zápisnicu ako exekučný titul. Svoje
rozhodnutie o zastavení exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil tým, splnomocnenie je neplatný právny
úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože v zmysle § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka

dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. V čase
uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra dlh neexistoval a nebola známa ani
jeho výška, preto povinný nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a splnomocniť na to Mgr. Tomáša
Kušníra.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal,

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Predovšetkým namietal tú skutočnosť, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej
právomoci, keď posudzoval súlad notárskej zápisnice so zákonom. Kontrolu súladu úkonu so zákonom
môže vykonať iba notár. Náprava nedostatkov notárskej činnosti je prípustná len postupom podľa § 38
a § 40 Notárskeho poriadku. Postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do
platných notárskych zápisníc, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne

určeným adresátom, je v rozpore s princípom právnej istoty. Povinnému nič nebránilo domáhať sa
nápravy cestou zrušenia notárskej zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Ak taktonepostupoval, nie je možné zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred všeobecným súdom. Platná
notárskazápisnicamárovnakéúčinkyakorozsudokvšeobecnéhosúdu.Vrámcirozhodovaniaožiadosti
o udelenie poverenia, exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu,

robiť skutkové a právne závery. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej
listiny, ktorá je exekučným titulom. V prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s uvedenými závermi,
oprávnený žiadal, aby podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, prerušil konanie a
podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany

dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Exekučný súd pri revízii notárskej zápisnice porušil
princíp legality, zásadu začatia konania na návrh účastníkov, rovnosť účastníkov konania, právo na
spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s
povinným na strane jednej a s oprávneným na strane druhej. Kým povinný mal zaručený výkon všetkých
práv, oprávnený mal pred exekučným súdom nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané
odlišne, čo nemožno ospravedlniť jeho postavením ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti

poskytovania krátkodobých úverov, pretože by išlo o zakázané odlišné zaobchádzanie. Odlišnosti v
zaobchádzaní a rozdiely vo výkone práva na súdnu ochranu oprávnený videl v jeho nevypočutí a
neoboznámení so stanoviskami, tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyplývajú z napadnutého rozhodnutia ako
i zo spisu. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo
ust. § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne normy ust. § 44 ods. 2, § 57

ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku interpretoval ústavne nesúladným spôsobom,
porušil právo oprávneného na súdnu ochranu. Založil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá
nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, keď aplikoval vo veci ustanovenia smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože smernica nemá všeobecnú
záväznosť ako nariadenie, neprichádza do úvahy ani jej priamy účinok a nie je ani interpretačným

pravidlom transponovanej právnej úpravy. Exekučný súd bez toho, aby oprávneného vypočul, rozhodol
o jeho práve výrokom o zastavení exekúcie, preto oprávnený nemohol reagovať na tvrdenia a dôkazy,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, čím bola porušená zásada rovnosti zbraní.
Oprávnený nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie v ktorom opätovne rozhoduje o
jeho právach v súvislosti s revíziou notárskej činnosti, nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení

a nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil možnosť podania
opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a uskutočnením judiciálneho procesu v exekučnom
konaní porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Exekučný súd však vo veci nevykonal riadne
dokazovanieakusvojimskutkovýmzáveromonevýhodnostiprávnehozastúpeniaprepovinnéhodospel
bez riadneho zistenia skutkového stavu. Udelením predmetného plnomocenstva oprávnenému nevznikli

žiadne nové práva, či výhody, povinný iba preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, preto plnomocenstvo
nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo nebolo
dojednané vôbec. Navyše povinný mohol plnomocenstvo podľa § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek
odvolať, v čom mu nebránila žiadna prekážka. Udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie

spotrebiteľa preto nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Navyše plnomocenstvo je jednostranný
právny úkon adresovaný tretím osobám, nie je zmluvným ustanovením, preto naň nemožno aplikovať
právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 OZ. Plnomocenstvo udelené v zmluve
o úvere je pritom dostatočne určité a zrozumiteľné. Poukázal na to, že inštitút uznania dlhu nie je

možné viazať na splatnosť záväzku a dospieť k záveru, že uznať možno len splatný záväzok. Právnym
poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda súčasne s uzatvorením
zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vzniká. Nejde o právo, ktoré by povinnému malo vzniknúť až v
budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať. Povinný mohol aj po udelení plnomocenstva
sám dlh uznať. K námietke súdu voči skutočnosti, že zástupca určil v zápisnici splatnosť dlhu, oprávnený

uviedol, že ide o podstatnú náležitosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu a je predpokladom, aby
uznanie dlhu bolo vykonané zákonným spôsobom. Preto nie je možné dospieť k záveru, že zástupca
nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť, dokedy povinná dlh zaplatí. Rovnako je nesprávny záver
súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, keď spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech.
Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a

to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si riadne splnil. Záver súdu, že záujmy zástupcu
sú v rozpore so záujmami zastúpeného, založil súd na dohadoch a domnienkach. O skutočnosti,
či je exekučný titul v súlade so zákonom už raz exekučný súd právoplatne rozhodol, a to v rámci
rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia. Keďže súd poverenie exekútorovi vydal, zistilsúlad exekučného titulu so zákonom. Revíziu exekučného titulu môže exekučný súd vykonať len v
limitoch daných ustanovením § 41 ods. 2 EP, ak však uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto
čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a porušuje základné práva účastníkov exekučného

konania.

Oprávnený tiež navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v
nasledujúcom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),
po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP, § 58 ods. 3 Exekučného poriadku), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 2 písm. a) OSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§214ods.2OSP),adospelkzáveru,žeuzneseniesúduprvéhostupňajevecnesprávne.

Senátodvolaciehosúdutotorozhodnutievydalpomeromhlasov3:0,t.j.jednomyseľne(§3ods.9zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Súd prvého stupňa exekúciu zastavil z dôvodu, že nemohlo dôjsť k vydaniu notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, nakoľko plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice je v zmysle § 39 OZ
neplatným právnym úkonom.

Počas doručovania napadnutého uznesenia bolo zistené, že povinný zomrel dňa 10.08.2011, teda

ešte pred rozhodnutím súdu prvého stupňa. Dedičské konanie po povinnom vedené Okresným súdom
Galanta sp. zn. 25D/129/2011 bolo zastavené podľa § 175h ods. 1 OSP pre nemajetnosť.

Odvolací súd vyzval oprávneného v zmysle § 213 ods. 2 OSP, aby sa vyjadril k možnému použitiu
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný v priebehu exekúcie zomrel a

dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť.

Oprávnený na výzvu súdu doručil opätovne odvolanie doplnené o ďalšiu právnu argumentáciu týkajúcu
sa veci samej, k úmrtiu povinného a možnému použitiu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku sa nevyjadril.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) OSP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2011, sp.zn. 7 M Cdo 5/2011,

ktoré bolo uverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR pod č. R 49/2012, ak došlo
k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 OSP),
exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie(§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku);vtakomtoprípadeznášatrovyexekúcieoprávnený

(§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).

Aj v ďalších rozhodnutiach (sp. zn. 2 M Cdo 10/2012, 6 M Cdo 8/2011, 6 M Cdo 9/2011, 6 M Cdo
11/2011) sa Najvyšší súd SR obdobne vyslovil, že ak povinný v priebehu konania zomrel, povinnostivyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku),
ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností
a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.

Ak poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h
ods. 1 OSP pre jeho nemajetnosť, exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Prípadní
dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný, a preto použitie § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne.

Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súd prvého stupňa ako vecne
správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP, avšak z iného právneho dôvodu, pretože exekúcia mala byť
správne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) OSP, nakoľko povinný zomrel a dedičské konanie po ňom
bolo zastavené pre nemajetnosť. Nie je teda žiadny právny nástupca, proti ktorému by sa mohlo ďalej
pokračovať v exekúcii.

Návrhy oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a c) OSP odvolací
súd zamietol, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené v exekúcii už nie je možné ďalej pokračovať a
prerušenie konania za daných okolností by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, pretože odpoveď
na oprávneným položené otázky Ústavnému súdu SR a SD EÚ by v tomto konkrétnom prípade na

výsledku konania nič nezmenila.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.