Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoE/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212222290
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212222290.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinným: 1/ G. Z., B.. X.X.XXXX, X. P. W., Y. XX, 2/ L. Z., B..
XX.XX.XXXX, X.Ý. P. O., J. XXXX, obom zastúpeným C. T. I., Z. C.V. U. W. N., o vymoženie 275,13 eur s
prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka

60, Bratislava, pod sp. zn. EX 13906/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Košice II zo dňa 15. augusta 2012, č.k. 39Er/2458/2012-18 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sp.zn. EX 13906/2012 zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe
exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku zo dňa 13.02.2012 sp.
zn. II/2010-6240 vydaného rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie.

Vec právne posúdil podľa ust. § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, čl. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS a uviedol, že právny predchodca
oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a povinní ako dlžníci uzavreli dňa 3.6.2004 zmluvu
o kontokorentnom úvere, uvedená zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy, preto daný právny vzťah
bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve.

Preskúmal všeobecné obchodné podmienky, pričom zistil, že strany sa v bode 18 (Rozhodcovská
doložka) dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov, ako aj spory,
ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto Bankové produkty alebo v súvislosti s nimi,
vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský
súd. Uzavrel, že takýto dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo

zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo
vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných
do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku si

v predmetnom prípade spotrebitelia osobitne nevyjednali a nemali na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkýmobchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Poukázal, na to, že za nekalú podmienku
možno považovať každú takú, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo
brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Na základe uvedeného rozhodol tak, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si tiež trovy právneho zastúpenia v

odvolacom konaní vo výške 23,10 eura s DPH.

Predovšetkým namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu
zveril Exekučný poriadok. S poukazom na ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní a § 159 Občianskeho súdneho poriadku uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie
isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie

veci, je právne záväzný a spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. Tvrdil, že ak sú splnené
dôvody podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a povinný
podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona konanie len zastaviť, a nie nevydať poverenie. Exekučný
súd tiež nemôže meritórne skúmať súlad plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom s hmotným
právom, nakoľko by tým pôsobil ako súd konajúci o opravnom prostriedku proti exekučnému titulu.

Exekučný súd pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku z hľadiska uvedeného v ustanovení §
45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie
však rozhodnutie samotné a exekúciu zastaví len vtedy, ak priznané plnenie je v rozpore s právnym
poriadkom. S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora ES (C - 40/08) uviedol, že vychádzajúc
zo zásady rovnocennosti ochrana garantovaná spotrebiteľovi v rámci exekučného konania musí byť

porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci výkonu iných exekučných
titulov. Podľa oprávneného nemožno z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný
súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel
o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému
súdu právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu narušenia

zásady rovnocennosti. Poukázal tiež na znenie ustanovení § 52 - 54 Občianskeho zákonníka účinných
do 31.12.2007, v zmysle ktorých sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva
o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj zmluva podľa § 55
Občianskeho zákonníka. Poznamenal tiež, že zmluva bola uzavretá pred 1.1.2008, preto nie je možné
aplikovať ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008). Zdôraznil,

že namietaným postupom exekučného súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného
práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípu právnej istoty, čím je oprávnenému
znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Poukázal na dôvodovú
správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorej, ak by niektoré
ustanovenie rozhodcovskej doložky zakladalo výlučnú právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom

konaní, nemá to za následok vyslovenie neplatnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj
dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v rozhodcovskom konaní alebo na všeobecnom súde. Uviedol,
že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva
obsahujeneprijateľnúpodmienku,pretoženiekaždáskutočnosťhodnotenáakoneprijateľnápodmienka,
spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude preto len to, či plnenie, ktoré má byť

vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom a len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť
exekučné konanie.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu

podľa § 374 ods. 4 O. s. p. nemieni vyhovieť v celom rozsahu, preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§214ods.2O.s.p.prejednalbeznariadenia
pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sastotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len na doplnenie jeho odôvodnenia a k
odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

V podanom odvolaní oprávnený namietal predovšetkým, že exekučný súd mohol exekučné konanie
zastaviť, ale nebol dôvod nevydať poverenie, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti a nesprávne právne posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad čo i len jednej z
nichudeleniepovereniavylučuje.Podľatohtozákonnéhoustanoveniamáexekučnýsúdnielenmožnosť,

ale i povinnosť zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu
žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.

S poukazom na uvedené oprávneným namietané obmedzené právo exekučného súdu preskúmať
rozhodcovský rozsudok aj do dôvodov, nezodpovedá existujúcej právnej úprave. Ustanovenie §

45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní obsahuje totiž osobitný prieskumný inštitút
a ustanovuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, keď umožňuje exekučnému súdu zastaviť
exekučné konanie: a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má
nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom. V prípade zistených nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ súd zastaví
exekučné konanie aj bez návrhu (ods. 2 citovaného ustanovenia). Ustanovenie § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní teda dáva exekučnému súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok
tak, ako keby nebol právoplatný a posudzovať ho z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. Exekučný
súd je preto nielen oprávnený, ale aj povinný zisťovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, a tiež či rozhodcovský súd podľa dohody zmluvných strán bol oprávnený vo veci
rozhodnúť. Pokiaľ súd prvého stupňa v tomto smere rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
posudzoval, nekonal nad rozsah stanovený zákonom. Odvolacie námietky oprávneného v tomto smere
sú preto nedôvodné.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b)
alebo c) (ods. 2 cit. ustanovenia).

V danej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie exekúcie,
ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený jej vykonaním. Zákonná úprava dáva exekučnému
súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok predtým, než vydá poverenie súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, v danom prípade podľa osobitného predpisu,
ktorým je zákon rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2 ), bolo by nelogické, aby exekučný súd vydal
poverenie a potom exekúciu zastavil. Postup súdu prvého stupňa bol preto v súlade so zákonom.

V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (dňa 3.6.2004) platil v Slovenskej republike zákon č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravoval podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákon sa

vzťahoval na zmluvy s dlžnou sumou od 200 eur do 20 000 eur.

Predmetná zmluva je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere, spravujúcou sa ustanoveniami
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy totiž vyplýva, že ju uzatvorili
povinní ako fyzické osoby a úver nebol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
povinní sa preto podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. považujú za spotrebiteľov. Právny predchodca

oprávneného - Slovenská sporiteľňa a.s. je veriteľom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., lebo úver
poskytla ako právnická osoba, ktorá poskytuje úver v rámci svojho podnikania. Vzhľadom na uvedené
súd prvého stupňa správne zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Nemožno súhlasiť ani s odvolacou námietkou, že rozhodcovskú doložku si účastníci konania dojednali

platne vo všeobecných obchodných podmienkach.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Pokiaľ oprávnený poukazuje na všeobecné obchodné podmienky, je potrebné zdôrazniť, že pripojené
všeobecné obchodné podmienky nespĺňajú náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, lebo nedošlo k ich
podpísaniu obidvoma stranami.

Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzatvárania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná

rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V
prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na
konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci tieto podmienky neboli dodržané s
poukazom na ustanovenie § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, a preto súd prvého stupňa dospel k
správnemu záveru, že rozhodcovská doložka platne uzavretá nebola.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul. V
posudzovanej veci zmluva o úvere neobsahuje platnú dohodu o rozhodcovskej doložke, preto rozsudok
rozhodcovského súdu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, na základe ktorého možno
nariadiť výkon.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením

§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.