Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13Em/2/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611213838
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7611213838.3

Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, vo veci oprávneného H. U., T.. X.X.XXXX, H. G. T. D., P. XX/XX, právne
zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Hovanom, Ing. Kožucha 1, Spišská Nová Ves proti povinnej
J. U., T.. XX.XX.XXXX, H. G. T. D., P. XX/XX, za účasti mal. detí I. U., T.. XX.XX.XXXX Z. J. U., T..
XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová
Ves o nariadenie výkonu rozhodnutia takto

r o z h o d o l :

Súd ukladá matke pokutu 200,- eur, ktorú je povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
na účet tunajšieho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, otec mal. detí ako oprávnený podal tunajšiemu súdu dňa 13.09.2011 návrh na súdny výkon
rozhodnutia o výchove mal. detí z dôvodu, že matka ako povinná nerešpektuje právoplatný rozsudok
tunajšieho súdu sp. zn. 6C 239/2009 a neumožňuje otcovi realizovať striedavú starostlivosť.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28.10.2011 bol návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietnutý,
pričom voči uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
8CoP/ 24/2012 zo dňa 29.06.2012 bolo uvedené uznesenie zmenené tak, že matke bola uložená pokuta
vo výške 60€ z dôvodu, že dobrovoľne neplní právoplatné rozhodnutie.

Uznesením zo dňa 15.02.2013 tunajší súd uložil matke pokutu vo výške 200€ z dôvodu, že naďalej
úmyselne, dobrovoľne nerešpektuje rozhodnutie súdu a neumožňuje otcovi realizáciu striedavej
starostlivosti. Proti tomuto uzneseniu podala matka odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením zo
dňa 28.05.2013, sp. zn. 7CoP/135/2013 predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na
ďalšie konanie. Krajský súd uložil tunajšiemu súdu, aby o návrhu otca opätovne rozhodol s povinnosťou
určiť konkrétne porušenie povinnosti zo strany povinnej a zistiť, či k nesplneniu povinnosti došlo z
objektívnych alebo neobjektívnych príčin.

Súd vykonal dokazovanie v zmysle pokynov krajského súdu a zistil nasledovné :

Exekučný titul, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6C/239/2009, ktorým bolo manželstvo rodičov mal.
detí rozvedené a na čas po rozvode boli mal. I. a J. zverení do striedavej osobnej starostlivosti v
dvojtýždňových intervaloch s dňom a hodinou striedania v piatok o 16.00hod, nadobudol právoplatnosť
dňa 15.08.2011.V zmysle uvedeného rozsudku si rodičia majú deti odovzdať a prevziať riadne pripravené
pred bytom toho z rodičov, ktorý končí interval starostlivosti o deti. Zároveň bol upravený styk toho z
rodičov s deťmi, ktorý práve nerealizuje osobnú starostlivosť, na každý týždeň v mesiaci počas školského
roka v utorok a vo štvrtok od 15.30hod. do 19.00hod a osobitne bol upravený styk počas vianočných
a veľkonočných sviatkov.

Na výzvu súdu otec predložil rozpis termínov, kedy si bol v zmysle uvedeného rozsudku prevziať deti v
mieste bydliska matky. Z uvedeného rozpisu súd zistil, že dňa 2.9.2011, dňa 30.9.2011, dňa 28.10.2011
matka odmietla deti odovzdať, otec podal trestné oznámenie a oznámenie na Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny ( ďalej len " ÚPSVaR " ). Dňa 25.11.2011 matka odmietla odovzdať deti, otec podal
oznámenie na ÚPSVaR. Dňa 23.12.2011 boli Vianoce, deti mala mať matka. Dňa 25.12.2011 matka deti
odmietla odovzdať. Dňa 20.01.2012, dňa 17.02.2012, dňa 16.03.2012, dňa 13.04.2012, dňa 11.05.2012
a dňa 8.6.2012 matka odmietla deti odovzdať, pred otcom sa pýtala, či pôjdu, I. odpovedal, že ku babke
ísť nechce, pôjde, keď bude samostatný byt a J. to zopakoval. Dňa 6.7.2012 otec nebol pre deti, pretože
matka ich poslala so svokrou do C. od 30.06.2012 do 11.7.2012. Dňa 3.8.2012, dňa 31.8.2012, dňa
28.9.2012,dňa 26.10.2012 a dňa 23.11.2012 matka odmietla deti odovzdať, pýtala sa ich pred otcom,
či pôjdu, I. povedal, že k babke nechce ísť, pôjde, keď bude samostatný byt a J. to zopakoval. Dňa
21.12.2012 otec nestihol prísť pre deti z pracovných dôvodov, oznámenie poslal matke cez sms. Dňa
18.1.2013 matka odmietla deti odovzdať, pred otcom sa pýtala, či pôjdu, I. povedal, že ku babke nechce
ísť, pôjde keď bude samostatný byt, J. to zopakoval, pričom matka zaviedla reč na údajné frajerky a
fyzicky otca napadla. Dňa 15.2.2013 matka odmietla deti odovzdať a zopakovala sa situácia ako pri
predchádzajúcich termínoch. Dňa 12.4.2013 matka odmietla deti odovzdať, I. nebol doma a J. bol v
teplákoch. Dňa 10.05.2013 matka odmietla deti odovzdať, pýtala sa ich pred otcom, či chcú ísť a
opakovala sa situácia s rovnakými odpoveďami ako pri ostatných termínoch. Dňa 7.6.2013 deti neboli
doma, J. bol na školskom výlete a I. niekde vonku. Dňa 5.7.2013 matka deti odmietla dať, pýtala sa detí ,
či pôjdu a otec sa pýtal, či sú pripravené na odovzdanie, na čo matka uviedla že áno, pričom deti boli
v domácom oblečení. Keď chcel otec urobiť fotku ako sú deti pripravené, začala byť matka agresívna,
otec musel volať suseda p. R., aby mal svedka prípadného incidentu. Dňa 2.8.2013 a dňa 30.8.2013
matka deti odmietla dať, opakovala sa situácia s otázkou a vyjadreniami detí ako pri predchádzajúcich
termínoch. Dňa 27.9.2013 a dňa 25.10.2013 matka deti odmietla dať, pred otcom sa ich pýtala, či pôjdu
a chlapci sa odmietli vyjadriť. Dňa 22.11.2013 otec pre deti nebol, mal v byte vodárov. Dňa 20.12.2013
bol pre deti, matka ani J. neboli doma, bol doma len I.. Dňa 17.1.2014 matka doma nebola, synovi
I. volala, že vraj niečo vybavuje. Dňa 14.2.2014, dňa 14.3.2014 a dňa 11.4.2014 matka odmietla deti
odovzdať s uvedením, že deti nejdú. Otec vo svojom písomnom vyjadrení poukázal tiež na to, že deti
nikdy neboli pripravené na odovzdanie, nemali žiadne veci v taškách, dvere vždy otvárajú deti a matka
prišla k dverám až po výzve otca, že sa s ňou chce osobne rozprávať. Uviedol tiež, že matka sa pred
priateľkami, ktoré ju prehovárali na dodržanie striedavej starostlivosti, vyjadrovala, že v žiadnom prípade
deti otcovi nedá, že radšej pôjde aj do "basy" , že deti patria jej. Matka je podľa otca aj proti rozdeleniu
prídavkov a daňového bonusu, pretože deti sú u nej.

Z písomných vyjadrení matky súd zistil, že dňa 2.9.2011 sa otec nedostavil pred byt matky, ale na
parkovisko pred bytovým domom a telefonicky kontaktoval deti, nie matku a aj napriek tomu podal na
ňu trestné oznámenie. Uviedla, že deti sú vždy riadne pripravené, otec stále rešpektoval názor detí
a aj keď mal deti v aute, po vzájomnom osobnom pohovore ich poslal domov. Poukázala, že kontakt
otca s deťmi je dostatočne zabezpečený, stretáva sa s nimi, kedy chce a nájde si čas. Dňa 18.1.2013
privolal otec policajnú hliadku a deti sa vyjadrili, že s otcom nejdú. Dňa 19.1.2013 odcestoval otec s
priateľkou a priateľmi na týždennú dovolenku do M.. Keď dňa 5.7.2013 zvonil otec u suseda p. R.,
ktorému to bolo nepríjemné a uviedol, že "tým trpia len deti ", otec odišiel. Poukázala, že otec má
nadštandardný príjem a jeho osobné výdavky, ako aj výdavky na svoje priateľky a priateľov sa každý
rok zvyšujú, dlhodobo im oslavami, dovolenkami, spoločným vzdelávaním, odvozmi autom zabezpečuje
nadštandardnú starostlivosť a preto jej nebol ochotný vyplatiť spätné výživné a daňový bonus, lebo by
ukrátil seba, svoje priateľky a priateľov. Taktiež jej otec nechce vyplatiť spätné prídavky na deti.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal rodičov aj mal. deti, ktorých účasť mala zabezpečiť
matka. Deti na pojednávanie neprišli s tým, že matka uviedla, že ich nechce do toho zaťahovať,
opakovane sa vyjadrujú k tomu istému, zbytočne ich to zaťažuje a má za to, aby si to s otcom
vyriešili medzi sebou . Kolízny opatrovník uviedol, že s deťmi nie je možné vykonať pohovor, nakoľko
matka odmieta spoluprácu a výkon pohovoru neumožňuje. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.
zn. 2P/102/2012 súd zistil, že s deťmi bol v tomto konaní vykonaný pohovor u znalca, preto netrval
na osobnom vypočutí maloletých a dokazovanie vykonal oboznámením sa s predmetným znaleckým
posudkom.

Aj na pojednávaní otec trval na podanom návrhu a nariadení výkonu rozhodnutia. Z výpovede otca
súd zistil, že styk so synmi prebieha v podstate nezmenene. Matka mu ani raz neodovzdala deti
na realizáciu striedavej starostlivosti. S deťmi je v kontakte tak, že staršieho I. vozí ráno do školy
na gymnázium a keď sa vracia zo školy, tak sa stále častejšie zastavuje doma u otca a jeho rodičov.
Mladšieho J. vozí do školy matka, keď je meste, tak ho vezme domov on. V sobotu, ak je pekné počasie
a chce sa synom vstávať, nosí ich na tenis. Keď má niekto z nich sviatok, oslávia to so synmi spolu tak,
že idú na pizzu a pod. Posledné dva roky nebol sám, ani so synmi, na žiadnej dovolenke, pretože všetky
finančné prostriedky investoval do bytu. Predtým bol so synmi na dovolenke letnej aj zimnej. V deň, keď
si má deti zobrať do svojej starostlivosti, príde po nich, avšak nikdy nie sú pripravení, so synmi sa
zvíta, potom idú do svojich izieb. Následne sa ich matky pýta, či deti idú s ním, na čo matka odpovie, že
nejdú a že sa má opýtať synov, avšak otec ich do toho nechce zaťahovať, má za to, že matka je dospelá
osoba a ona má plniť tak, ako bolo rozhodnuté. Synov často berie do bytu, ktorý už je skolaudovaný,
aby si tam sami zariadili izby podľa svojich predstáv a má za to, že synovia sa do bytu tešia.

Z výpovede matky na pojednávaní súd zistil, že podľa jej názoru má otec pri preberaní synov rôzny
postup, niekedy si ich preberie na parkovisku, niekedy pred bytom matky a deti sa samé vyjadria, že
nejdú, ona sa s nimi o tom nerozpráva. Poukázala, že synovia vidia, ako sa otec správa, aké má priority
a že sa o synov nevie postarať, nakoľko sa stará viac o svojich dospelých kamarátov a aj keby si
ich zobral domov, tak by starostlivosť o synov zabezpečovali starí rodičia, ktorí majú 70 rokov a nie
otec. Matka má za to, že otcovi umožňuje kontakt so synmi kedykoľvek a sami rozhodujú, či chcú ísť s
otcom na oslavy, výlety alebo na dovolenku. Matka poprela, že by trpela psychickou chorobou, uviedla,
že sa nelieči u psychiatra a neberie žiadne lieky a to, že je psychicky chorá, je len názor otca, pretože
je pre neho nepohodlná.

Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka súd zistil, že stretnutia detí s otcom sa realizujú tak, ako opísali
rodičia. Obom rodičom bola za účelom zlepšenia komunikácie a vzájomných rodinných vzťahov
ponúknutá pomoc vo forme účasti na projekte pod záštitou nadácie "Miesto pod slnkom " s tým, že
projekt mal trvať 9 mesiacov a je pravdepodobné, že by mohlo dôjsť k posunu. Otec uvedenú pomoc
privítal a mal záujem zúčastniť sa projektu, avšak matka spoluprácu odmietla.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P 102/2012 súd zistil, že je vedené konanie o návrhu matky na
zrušenie striedavej starostlivosti a zvýšenie výživného, pričom vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo
dňa 24.3.2014 tak, že návrh matky na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti bol zamietnutý a súd
zvýšil výživné zo strany otca na mal. deti. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, pretože matka
podala voči nemu odvolanie. V uvedenom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom kópie
znaleckých posudkov súd vyhotovil aj do tohto konania a použil za účelom dokazovania, nakoľko mal
súd za to, že závery znaleckých posudkov vzhľadom na charakter konania a totožných účastníkov,
je možné použiť aj na zistenie skutkového stavu v tomto konaní. Zo záverov znaleckého posudku
č. 52/2013 vypracovaného PhDr. Karin Štiffelovou, znalkyňou v odvetví klinická psychológia detí a
dospelých súd zistil, že vzťah oboch mal. detí k obom rodičom je pozitívny, obe deti by chceli zjavne
obom rodičom vyhovieť, pretože ich majú radi a nechcú ani jednému z nich ublížiť. Vzťah oboch
rodičov k deťom je kladný. Matka má voči svojim deťom skôr ochraňujúci až majetnícky vzťah, jej postoj
je výsostne úzkostný, "bojuje" o deti, čím ich nevedome využíva v prospech svojich individuálnych,
egoistických potrieb. Vzťah oboch detí k sebe navzájom je pozitívny, citovo intenzívny, sú na seba
vzájomne naviazané. Obe deti sú do určitej miery nevedome ovplyvňované zo strany oboch rodičov.
Matkin nepriateľský postoj voči otcovi je zrejmý a prenášaný aj na deti. Ovplyvňovanie zo strany matky
vyplýva predovšetkým z nadmerných obáv o "stratu" detí v prípade častejšieho alebo rovnocenného
kontaktu detí s otcom. Tieto obavy matky sú však aktuálne neopodstatnené, nakoľko deti prechovávajú
voči svojej matke pozitívny vzťah a nie je predpoklad, žeby sa to malo v budúcnosti zmeniť. Matka sa
tiež obáva výrazného vplyvu starých rodičov na deti, pretože i voči nim prechováva negatívny postoj.
Obaja rodičia dokážu deťom zabezpečiť riadnu starostlivosť a majú vytvorené vhodné podmienky pre
ich rozvoj. U matky bola v roku 2000 diagnostikovaná Akútna psychotická porucha laktačná, ktorá
bola v roku 2007 vydiferencovaná a diagnosticky uzavretá ako Schizoafektívna porucha, zmiešaný typ.
Matka je voči svojmu ochoreniu dlhodobo i toho času nekritická, psychiatrickú ambulanciu nenavštevuje,
psychofarmaká neužíva a svoje ochorenie popiera. Psychické ochorenie matky nebráni v starostlivosti
o deti, ale to, že matka odmieta liečbu, ktorá tomuto ochoreniu prináleží, môže v budúcnosti ovplyvniť jej

schopnosť adekvátne sa postarať o svoje mal. deti. Znalkyňou bola doporučená striedavá starostlivosť
s tým, že obe deti s takouto formou výchovy súhlasia a sú relatívne dostatočne socio-emočne zrelé,
aby dokázali zvládnuť a prijať takúto formu starostlivosti. Matka bez pádnych argumentov striedavú
starostlivosť od začiatku odmieta.

K uvedenému znaleckému posudku bolo vypracované jeho doplnenie č. 15/2014 z ktorého súd zistil, že
neliečená forma duševnej poruchy matky by mohla v akútnej fáze narušiť štandardnú výchovu mal. detí.
Priame ohrozenie detí ako také je málo pravdepodobné, nakoľko obe deti sú už staršie a dokážu sa o
seba postarať, prípadné výrazné zmeny v správaní a prežívaní matky by si všimli a upozornili na to otca
resp. blízke okolie. Pravidelná medikamentózna liečba maky s dodržiavaním predpísaného lekárskeho
režimu je nevyhnutná. Zverenie do výlučnej osobnej starostlivosti matky znalkyňa nedoporučila, aj
keď sa matka doposiaľ starala o synov tak, akoby ich mala vo výlučnej starostlivosti a starostlivosť
zvládala, avšak znalkyňa nevylúčila negatívne ovplyvňovanie synov vo vzťahu k otcovi, voči ktorému
sa javí vzťahovačná a emulačná. Psychický stav matky priamo vplýva na deti a vzhľadom na vek detí
je prípustné, že za nejakých okolností môžu mať obe deti snahu svojej matke vyhovieť, ale nemusí
to súvisieť s jej ochorením. Znalkyňa nevedela posúdiť, nakoľko sú deti informované o psychiatrickej
diagnóze svojej matky , či vedia, čo to obnáša a ako sa k nej majú správať, aby nezhoršili jej psychický
stav. Vzhľadom k svojmu veku by už mohli svoje správanie a konanie voči nej korigovať a ovládať
v danom smere, aby nevystavovali svoju matku nadmernej záťaži a stresu. Vzhľadom k matkinmu
negatívnemu postoju k otcovi, sa deti môžu snažiť vyhovieť jej v tom, že ostávajú pri nej a nejdú k otcovi,
nakoľko si myslia, že matku by ich odchod ku nemu zranil. Takto sa správa ale veľa detí aj v prípade,
že matka nie je duševne chorá. Väčšina detí má voči matke emočný postoj a nechce jej akýmkoľvek
spôsobom ublížiť a keď vedia, že určitý druh správania alebo konania matke ubližuje, vedome sa mu
vyhýbajú.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 272 ods. 1 O.s.p. súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe a) vykonateľného
rozhodnutia súdu, b) rozhodnutia cudzieho orgánu, cudzej verejnej listiny alebo dohody uzavretej v
cudzine, ktoré sú vykonateľné v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu.

Podľa § 272 ods. 3 O.s.p pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 súd písomne vyzve
povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa odseku 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V
tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že
účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže
naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce.

Podľa § 273 ods. 1 O.s.p. ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane bezvýsledná súd je oprávnený
uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie podľa § 272 pokutu vo výške 200,- eur. Pokutu
možno uložiť aj opakovane. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Po vykonanom dokazovaní a zistenom skutkovom stave mal súd preukázané, že počnúc od
právoplatnosti rozsudku, ktorý je exekučným titulom, matka dňa 2.9.2011, dňa 30.9.2011, dňa
28.10.2011, dňa 25.11.2011, dňa 25.12.2011, dňa 20.1.2012, dňa 17.2.2012, dňa 16..2012, dňa
13.4.2012, dňa 11.5.2012, dňa 8.6.2012,dňa 3.8.2013, dňa 31.8.2012, dňa 28.9.2012, dňa 2.10.2012,
dňa 23.11.2012, dňa 18.1.2013, dňa 15.2.2013, dňa 12.4.2.013, dňa 10.5.2013, dňa 7.6.2013, dňa
5.7.2013, dňa 2.8.2013, dňa 30.8.2013, dňa 27.9.2013, dňa 25.10.2013, dňa 20.12.2013, dňa 17.1.2014,
dňa 14.2.2014, dňa 14.3.2014 a dňa 11.4.2014 odmietla odovzdať deti otcovi, pričom súd nemal
preukázanú žiadnu objektívnu príčinu, prečo matka nerešpektovala súdne rozhodnutie. Matka umožnuje
otcovi kontakt so synmi počas víkendov, dovoleniek, nenamieta, že otec odvezie deti do školy, resp. že
deti trávia popoludnie u otca, avšak je proti realizácii striedavej starostlivosti, nakoľko s takouto formou

starostlivosti od začiatku nesúhlasí. Vzhľadom na závery znaleckého posudku a ovplyvňovania synov
matkou, je možné dôvodne predpokladať, že aj tvrdenia maloletých o tom, že s otcom chcú byť len
vtedy, ak bude mať vlastný byt, sú výsledkom vplyvu matky na synov a hľadanie dôvodu, prečo by sa
striedavá starostlivosť nemala realizovať, keďže iné závažné argumenty matka nemá , mal. deti majú
preukázane dobrý vzťah s otcom a striedavú starostlivosť neodmietajú. Neochota matky spolupracovať
so sociálnym úradom pri realizácii projektu, ktorý by mohol pomôcť pri zlepšení vzájomných vzťahov
v rodine, je taktiež dôkazom toho, že matka nemá záujem nielen rešpektovať rozhodnutie súdu, ale
nemá ani záujem vyvinúť úsilie na zlepšenie danej situácie. Znaleckým posudkom zistené subjektívne
dôvody matky z obáv o "stratu synov " a jej majetnícky vzťah k synom, nepovažuje súd za objektívne
príčiny nerealizácie striedavej starostlivosti, nakoľko je základným právom detí mať rovnocenný vzťah a
kontakt s oboma rodičmi a uvedené je nadradené egoistickým záujmov rodičov s poukazom, že žiadnym
spôsobom nebola preukázaná ani len hrozba toho, že by rovnocenný kontakt otca s deťmi mal nejako
negatívne vplývať na vzťah detí s matkou. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že
matka vedome odmieta dobrovoľne plniť to, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie napriek tomu, že k
plnenie bola opakovane vyzývaná a bola jej už uložená aj pokuta, preto súd vyhovel návrhu otca a uložil
matke pokutu vo výške 200,-€.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a
exekučnom poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.