Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 33Er/1861/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112211726
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bartko
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112211726.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Pavol Malík, so

sídlom ul. 1 mája č. 22, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO:
35 937 874, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, proti povinnému: S. Ď., R.. X.X.XXXX, U.. XX.XX.XXXX,
R. D. XXX XX A. N. XXX, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,03 eur v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.11.2013 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie,

nakoľko povinný zomrel ako nemajetný.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“): „Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.“

Podľa § 19 OSP: „Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.“

Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

(ďalej len OZ): „Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.“

Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ: „Smrťou táto spôsobilosť zanikne.“

Z vlastnej činnosti súdu (dedičské konania vedené na OS Žilina pod sp. zn. 25D/18/2013) súd zistil, že
povinný zomrel dňa 31.12.2012. Z uvedeného vyplýva, že povinní stratili týmto dňom spôsobilosť mať
práva a povinnosti, teda nemajú ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania.

Podľa § 103 OSP: „Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).“Podľa § 57 ods. l písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“): „Exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.“

Podľa ust. § 58 ods. 1 EP: „Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.“

Súd konštatuje, že v danej veci povinný zomrel v priebehu exekučného konania, avšak povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 EP), ale prechádzajú na
dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu
od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.

V tomto prípade síce poručiteľ zanechal svojim dedičom majetok (aktíva) vo výške 2.853,50 eur, avšak

taktiež dlhy vo výške 2.857,91 eur, a preto osvedčením č. 25D/18/2013-28 zo dňa 25.6.2013 došlo
k prenechaniu predlženého dedičstva dedičke poručiteľa- Lýdii Funketovej, ktorá následne celú túto
čiastku poukázala na účet Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. (viď výpis z bankového účtu zo dňa
18.10.2013), nakoľko tá disponovala voči poručiteľovi pohľadávkou vo výške 2.857,91 eur.

Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené zistenia v dedičskom konaní povinného (predlžené dedičstvo)

exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1
písm. h/ EP).

Podobný názor zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 7 MCdo 5/2011:

„Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ (povinný) nezanechal majetok (§ 175h
ods. 1 OSP), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno

vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
(§ 57 ods. 1 písm. h) EP); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený(§ 203 ods. 2 EP).“

Podľa § 200 ods. 2 EP: „Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.“

Podľa § 203 ods. 2 EP: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie, znáša ich oprávnený.“

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 203 ods. 2 EP, t.j. na náhradu týchto trov
zaviazal oprávneného.

Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 59,94 eur.

Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení(ďalej

len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku
spolu vo výške 47,03 eur, ktoré pozostávajú z:

1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 eur (§ 14 vyhlášky)

2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 6,- eur (§ 22 vyhlášky):

· Poštovné 6,- eurSúd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 39,19 eur, priznané DPH celkom vo výške 7,84 eur (§ 22
zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v časti poštovné v ním uplatňovanej

výške 12,- eur, ale iba vo výške 6,- eur, nakoľko z exekučného spisu Ex 787/2012 mal súd preukázané
iba doručenie 4 písomností prostredníctvom pošty (t.j. 4 originály doručeniek).

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 4,45 Eur
(prefocovacie a režijné náklady, bankové poplatky), nakoľko ich výška a účelnosť nie je preskúmateľná.

Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to
takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti ani čo do výšky, ani čo do ich dôvodnosti a účelnosti. Z

obsahu predloženého exekútorského spisu EX 787/2012, však nie je možné preukázať na základe čoho
súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní hotových výdavkov. Avšak položky prefocovacie a režijné
náklady súd nepriznal z dôvodu, že tieto náklady, ako aj výdavky za iné administratívne práce spojené s
bežnou činnosťou a chodom exekútorského úradu súdnemu exekútorovi ani priznať nemožno, pretože
sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Položku bankové poplatky nie je možné priznať z dôvodu,

že nie je zrejmé, ako bola určená takáto konkrétna výška. Ani z obsah spisu nie je možné ustáliť, čo
bolo predmetom týchto výdavkov.

Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami
Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z..

Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu

podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.