Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6Er/520/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205207995
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Ferenčík
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4205207995.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno, v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo PZ v
Nitre, so sídlom Kalvárska ul. č. 2, 949 01 Nitra, proti povinnému J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/
XX, XXX XX. O., štátne občianstvo: SR, o vymoženie 16,60 Eur a trov exekúcie, o podnete súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno poverením zo dňa 16.08.2005 č. 5401 007113* poveril súdneho exekútora JUDr.
Štefana Galambosa vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného v
sume 16,60 Eur a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste
vydaný Okresným riaditeľstvom PZ - Obvodné oddelenie Hurbanov, číslo AA 405060 zo dňa 11.09.2004.

Náhradníčka pôvodného súdneho exekútora JUDr. Beáta Boncseková doručila dňa 29.07.2011

tunajšiemu súdu písomné podanie zo dňa 25.07.2011, v ktorom oznámila, že právo priznané exekučným
titulomzodňa11.09.2004zaniklozdôvoduuplynutiaprekluzívnejlehotynavykonanieexekučnéhotitulu.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platného a
účinného do 30.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o
náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu
súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Blok na pokutu nezaplatenú na mieste bol vystavený dňa 11.09.2004 a v jeho poučení bolo uvedené, že
je právoplatné podpisom páchateľa priestupku a nemožno sa voči nemu odvolať. Lehota na vykonanie
uvedeného rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok uplynula podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platného a účinného do 30.08.2008, dňom 26.01.2007.
Ide o lehotu prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká nárok na vymáhanie práva z uvedeného rozhodnutia.

Preto súd postupoval podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, a nakoľko došlo k zániku práva,
konanie zastavil.Súdna exekútorka JUDr. Beáta Boncseková - náhradníčka súdneho exekútora JUDr. Štefana
Galambosa, si uplatnila právo na náhradu trov exekúcie celkovo vo výške 68,16 Eur.

SúdspravujúcsadotknutýmiustanoveniamiExekučnéhoporiadkunáhraduuplatňovanýchtrovexekúcie

súdnemu exekútorovi nepriznal.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Náhradníčka súdneho exekútora si uplatnila právo na náhradu trov exekúcie v súvislosti s exekučnou
činnosťou, avšak súd poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS
281/2013 z 09.04.2013, v ktorom Ústavný súd konštatoval: „výklad zákonného ustanovenia, ktoré vo

svojej hypotéze upravuje predpoklady na vznik nároku na náhradu trov konania, patrí do výlučnej
právomoci všeobecného súdu. Platí to aj pre priznanie nároku na náhradu trov podľa § 203 Exekučného
poriadku. Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti
oprávnenému je úvaha súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Okresný súd

ako exekučný súd vylúčil akékoľvek zavinenie vychádzajúc z toho, že oprávnený nemohol predvídať
nemajetnosť povinného ani pri náležitej opatrnosti. Ústavný súd konštatuje, že interpretácia a aplikácia
§ 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov
zastavenej exekúcie nepriznať. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť voľnej
úvahy opierajúcej sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to,

že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Odôvodnenie nepriznania nevyhnutných trov
zastavenej exekúcie plne využíva rozsah na voľnú úvahu a nie je nelogické alebo prekračujúce hypotézu
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku“, jej náhradu trov exekúcie nepriznal, poukazujúc na voľnú úvahu
súdu pri rozhodovaní o náhrade trov súdnemu exekútorovi zastavenej exekúcie. Súd pri rozhodovaní
o zastavení exekúcie v konkrétnom prípade vedenej na podklade exekučného titulu - bloku na pokutu

nezaplatenú na mieste, z ktorého práva pre oprávneného a povinnosti pre povinného zanikli v dôsledku
zákonnej preklúzie (§ 88 ods. 3 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov),
náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Pre zaviazanie k povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie niektorého z účastníkov exekučného
konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) sú rozhodujúce zákonné ustanovenia upravujúce povinnosti

oprávneného pri náhrade trov exekúcie (§ 203 Exekučného poriadku) a taktiež povinnosť povinného
na náhradu trov exekúcie, ktorá je upravená v § 197 v spojitosti s § 196 Exekučného poriadku.
Nakoľko v uvedenom prípade zastavenia exekučného konania v dôsledku preklúzie práva z exekučného
titulu (čím je daný zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného
poriadku), tu nie je daný zákonný dôvod podľa Exekučného poriadku na základe ktorého by bolo možné

zaviazať oprávneného alebo povinného k náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnenému
tútopovinnosťvkonkrétnomprípadeexekučnéhokonanianiejemožnévyvodiťzožiadnehoustanovenia
§ 203 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie nedošlo ani jeho zavinením (§ 203 ods. 1
Exekučného poriadku) ani z dôvodu nemajetnosti povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). S
poukazom na vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu SR, súd konštatuje, že hypotéza citovaného §

203 Exekučného poriadku obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov súdnemu exekútorovi,
keď tu nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov pre ktorý by bolo možné zaviazať k náhrade
oprávneného. Vo vzťahu k povinnosti na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi ku ktorej by bolo
možné zaviazať povinného tu rovnako nie je daný zákonný dôvod vyvodzujúc to zo samej skutočnostina základe ktorej došlo k zastaveniu exekučného konania - preklúzie práva z exekučného titulu čím
zaniklo právo ním priznané - (§ 57 ods. 1 písm. f/ EP). Pri zachovaní zásady spravodlivosti nie je možné
zaväzovať k povinnosti nahradiť trovy exekúcie povinného, ktorý nemôže znášať náklady exekúcie,

ktorej výkon je neprípustný predovšetkým s ohľadom na to, že povinný nenesie zodpovednosť za
to, že vlastný výkon exekúcie nebol úspešne ukončený v lehote určenej zákonom. Súdny exekútor
v skutkovo uvedenom prípade teda znáša trovy neúspešne skončenej exekúcie na vlastné náklady.
Zákonodarca v ustanoveniach Exekučného poriadku upravujúcich náhradu trov zastavenej exekúcie
nevylučuje možnosť nepriznania náhrady trov súdnemu exekútorovi, teda nie je v rozpore s účelom

a zmyslom zákona ak súd pri rozhodovaní o náhrade trov neprizná súdnemu exekútorovi náhradu
vynaložených trov exekúcie, v prípade ak tu nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov pre ktorý by bolo
možné zaviazať k náhrade oprávneného alebo povinného.

S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery exekučnej veci oprávneného voči povinnému
súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Súd exekučné konanie zastavil podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku a zároveň s odkazom na vyššie uvedené náhradu

trov zastavenej exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, keď súd spravujúc sa voľnou úvahou pri
rozhodovaní nenašiel žiaden zo zákonných dôvodov v zmysle Exekučného poriadku pre ktorý by bolo
možné niektorého z účastníkov exekučného konania zaviazať k náhrade trov zastavenej exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku uznesenia o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku).

Proti výroku uznesenia o náhrade trov exekúcie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného
poriadku).

Odvolanie možno podať do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde, a to písomne
v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdupovažujezanesprávnyačohosaodvolateľdomáha(§205ods.1O.s.p.).Pokiaľzákonprepodanie
určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.