Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Alena Ernestová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/84/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605204188
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7605204188.2
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Františka
Radza, Exekútorský úrad Dolný Kubín, Radlinského 1728/47, pod č. k. EX 89/05, na návrh oprávneného
LESY SR, š.p. Banská Bystrica, OZ Námestovo, Miestneho priemyslu 569, Námestovo, IČO 36038351,
právne zast. advokátom JUDr. Eduardom Šoškom, D. Dlabača 21, Žilina proti povinnému PILVUD,
spoločnosť s ručením obmedzeným, Spišská Nová Ves, Pod skalou 1855/2, Spišská Nová Ves, IČO 31
648 878 o vymoženie pohľadávky 4 126,34 eur takto
r o z h o d o l :
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č. 5810 003674 zo
dňa 18.4.2005 exekútor začal exekúciu proti povinnému pre vymoženie istiny 4 126,34 eur (124 310,-
Sk) a trov exekúcie.
Exekútor súdu predložil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného. Zároveň žiadal
priznať trovy exekúcie vo výške 129,41 eur.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že povinný bol dňa 5.11.2010 z
registra ex offo vymazaný po ukončení konkurzného konania.
Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu môže súd
zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci ( podmienky konania ).Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
Vzhľadom k vyššie uvedenému zákonnému ustanoveniu s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný bol
vymazaný z obchodného registra, stratil teda spôsobilosť byť účastníkom konania súd rozhodol tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2, veta prvá zák. č. 233/1995 Z.z. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z cit. § 203 ods. 1 EP vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie súd môže oprávnenému uložiť, aby
nahradil trovy exekúcie, ale len vtedy, ak sú preto splnené súčasne dve podmienky, a to že ide o trovy,
ktoré oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že oprávnený pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie
nemohol ani pri náležitej starostlivosti predvídať zánik povinného, čo je neodstrániteľnou podmienkou
konania a v exekučnom konaní, preto nie je možné s ním ďalej pokračovať, a teda bol daný dôvod na
zastavenie exekúcie v zmysle vyššie citovaných ustanovení.
Treba uviesť, že z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý je výnimkou zo zásady ustanovenej
v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť
oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie výlučne len vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne
zavinil. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu, či oprávnený nejakým
spôsobom zavinil zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie
je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanovení
práva procesného a nie práva hmotného, preto o tom, či oprávnený zavinil zastavenie konania, možno
uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Pod zavinením
oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba preto rozumieť také porušenie procesných
predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho
konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
Povinnosť oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza do
úvahy len v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie v
zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice
I povinný bol vymazaný dňa 3.1.2009 po ukončení konkurzného konania, ktoré začalo vyhlásením
konkurzu na majetok povinného dňa 19.5.2005 V konaní nebola preukázaná skutočnosť, že dôvodom
zániku povinného bola nemajetnosť, resp. došlo k zrušeniu konkurzu pre nedostatok majetku úpadcu.
Dôvodom výmazu povinného bolo ukončenie konkurzného konania. V zmysle uvedených skutočností
nie je možné zaviazať oprávneného uhradiť trovy exekúcie podľa citovaného ustanovenia § 203 ods.
2 Exekučného poriadku.
Dôvod zastavenia exekúcie sa musí premietnuť do výroku o trovách exekúcie. Jediným dôvodom
zastavenia exekúcie v tomto prípade je zánik povinného. Na zaviazanie oprávneného nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 alebo 2 Exekučného poriadku nie
sú splnené podmienky stanovené v uvedenom ustanovení. Súd preto na základe vyššie uvedených
skutočností o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.