Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, January 27, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Er/1268/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6105203499
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6105203499.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie
písomností Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici, ul. 9. mája č. 1, 974 86 Banská
Bystrica, proti povinnému: I. I., K.. XX. XX. XXXX, O. Q. XXX/XX, XXX XX B., Š. R. W., na vymoženie
pohľadávky vo výške 16,60 eura (500,00 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.

Máriom Mičákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica
(predtým Národná 4, Banská Bystrica), pod sp. zn. EX 600/05, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Povinný je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 37,50 eura a to v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený dňa 23. 02. 2005 tunajšiemu súdu podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia proti
povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 16,60 eura (500,00 Sk) s príslušenstvom a to na základe
vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, vydaného Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej
Bystrici, Pohotovostnou motorizovanou jednotkou, č. AA 1728324 zo dňa 13. 07. 2003. Oprávnený
podaním zo dňa 18. 11. 2005 súdu oznámil, že podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi

JUDr. Máriovi Mičákovi.

Poverením č. 5601 003531 * zo dňa 08. 12. 2005 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica so sídlom Národná
4, Banská Bystrica (t.č. Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica), ktorý vedie predmetnú exekúciu pod sp.
zn. EX 600/05.

Súdny exekútor podal tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie v zmysle ust.
§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi

doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže vykonať exekúciu až udelením poverenia
súdu na jej vykonanie (§ 44).Súd mal preukázané, že exekučné konanie v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §
372m ods. 1 a 2 OSP začalo dňom 23. 02. 2005, kedy bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného

na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu súd zastaví
na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len takéto
rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie (exekučný titul). V prípade, že exekučný titul sa po začatí

exekúcie stal neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1
písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo
procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť
podkladom pre exekúciu.

Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie
exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v
určenom čase neuplatnilo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik
sa prihliadne, aj keď sa nenamieta.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch /v znení účinnom do 31. 08. 2008/ rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať
do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch ide o lehotu prekluzívnu, po uplynutí

ktorej nemôže byť už také rozhodnutie podkladom pre súdny výkon rozhodnutia (exekúciu), pretože
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať
len v dobe uvedenej v ustanovení § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, a keďže ide o lehotu prekluzívnu,
v jej priebehu musí byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúciu) nielen začaté, ale i skončené. Ak
dôjde k zmeškaniu zákonom stanovenej doby, nemôže už také rozhodnutie byť podkladom pre súdny

výkon rozhodnutia (exekúciu).

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však

vždy uznesením.

Podľa § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a
ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo

sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Keďže exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú na mieste, vydaný Krajským riaditeľstvom PZ v
Banskej Bystrici, Pohotovostnou motorizovanou jednotkou, č. AA 1728324 zo dňa 13. 07. 2003, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 13. 07. 2003, sa stal vykonateľným dňa 29. 07. 2003, dňom 29. 07. 2006

uplynula 3-ročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul
neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1
písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 94,31 eura /z toho odmena vo výške 50,00 eur

po zaokrúhlení (26,56 eura za 4 hodiny á 6,64 eura + 23,24 eura za 7 úkonov á 3,32 eura), náhrada
hotových výdavkov 28,59 eura a 20 % DPH z celých trov, t.j. 15,72 eura/.Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 30. 11. 2006/ ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1
Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného,

ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie(úkony), ktoré by
spôsobilo zastavenie exekúcie.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia
oprávneného, súd uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie v súlade s

vyššie citovaným ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinnému, avšak nie v takej výške,
v akej si ich tento uplatnil.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí

exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku
1 písm. a) je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú

špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ paušálna suma za každý jednotlivý
úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100,- Sk). Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou
sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri
úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou
3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval

aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné
upozorniť,žezaúkony,ktorésaodmeňujúpaušálnousumou3,32eurazaúkon,užsúdnemuexekútorovi
neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná
skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujúnáročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii.
V danom prípade sa jedná o úkon "prevzatie návrhu + založenie spisu" - 15 min, ktorý je nevyhnutne
zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) ako získanie poverenia na vykonanie

exekúcie.Keďžezauvedenýúkonbolasúdnemuexekútorovipriznanáodmenapaušálnousumou/podľa
§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/, nebol dôvod priznať súdnemu exekútorovi duplicitne odmenu za uvedený
úkon aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu /podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky/.

Pokiaľ ide o úkon vo vyúčtovaní označený ako "vyúčtovanie trov ex. (úkony + výdavky)" - 60 min, tento

úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je
nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku.
Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo
k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade
ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v prípade,
pokiaľ si trovy uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu

exekútorovi. Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj
príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny
exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o
náklady, ktoré znáša účastník konania.

Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon
exekučnej činnosti "podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu", má súd za to, že súdny
exekútor má podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť
vykonávanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas spolu
90 min, ktoré si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm.

a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré
nesúvisia s účelným vykonávaním exekúcie, a to za budúce úkony: žiadosť o vyznačenie právoplatnosti
uznesenia o zastavení exekúcie - 15 min, výzva na úhradu trov ex. + faktúra - 15 min, oznámenie o
ukončení exekúcie - 15 min, vrátenie poverenia - 15 min, archivácia spisu - 15 min a štátny archív
- žiadosť o súhlas so skartovaním - 15 min. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len

administratívne úkony, za ktoré náhrada je už zahrnutá v jeho odmene.

Celkový počet začatých hodín účelne vynaložených na vykonávanie exekúcie sa po spočítaní minút
znížil z pôvodných 195 min, na 45 min, t.j. 1 hodina.

Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky
honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch
podľa písm. g) až j) priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného,
platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že
do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a

doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy,
upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydané v exekučnom konaní. V druhej skupine
sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len
prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na
začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe

exekúciearozhodnutiasúduvydanéhovexekučnomkonanípodľapísm.b)ažf)patríodmenalenjednou
paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súdny exekútor si
vyúčtoval paušálnu sumu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie dvakrát (oprávnený, povinný).
Súd má za to, že v tomto prípade sa jedná o doručovanie totožného úkonu viacerým subjektom a preto
súdnemu exekútorovi patrí za tento úkon odmena paušálnou sumou 3,32 eura len jedenkrát, bez ohľadu

na počet subjektov, ktorým sa listina doručila. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal exekútorovi za
tento úkon paušálnu sumu len jedenkrát.

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie. Nepriznal súdnemu exekútorovi hotové
výdavky vyúčtované sumou 7,40 eura - predstavujúce náklady na tlač a kopírovanie za 74 strán x 0,10

eura,anirežijnénáklady(obálky,obaly,kanc.mat.,archiv.spisu)vovýške10,00eur.Tietopoložkymusia
byť hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu verifikované tak,
aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise
takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ichvynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne
"prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore
s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Exekútor v tomto smere nepreukázal

ich jednoznačnú a nespochybniteľnú výšku. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké
materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že sú zahrnuté v jeho odmene, nakoľko v súlade s ust.
§ 25 vyhlášky náhrada nákladov administratívnych prác, ktoré súdny exekútor vykonáva v súvislosti s
exekučnou činnosťou, je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi
len tie trovy, ktoré mu reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súdny exekútor nepostupoval správne,

keď si ako hotové výdavky vyúčtoval aj budúce náklady vo výške 6,50 eura - poštovné za: žiadosť o
vyznačenie právoplatnosti uzn. o zast. ex. (1,30 eura), oznámenie o ukončení exekúcie SP, spis (1,30
eura),vráteniepoverenia(1,30eura),výzvanaúhradutrovex.(1,30eura),št.archív-žiadosťosúhlasso
skartovaním (1,30 eura). Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli
z obsahu súdneho spisu reálne preukázané. /porovnaj uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
13CoE/7/2013 z 12. 02. 2013, č.k. 42CoE/245/2011 z 18. 04. 2012, č.k. 17CoE/168/2012 z 25. 07. 2012,

č.k. 17CoE/400/2011 z 21. 12. 2011, č.k. 17CoE/60/2010, č.k. 17CoE/77/2010, č.k. 17CoE/259/2010/

Odmenu exekútora upravuje vyhláška /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ bez toho, že by tento
vykonávací predpis riešil otázku priznania dane z pridanej hodnoty súdnemu exekútorovi.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty zdaniteľnou osobou je každá osoba,
ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo
výsledky tejto činnosti, pričom cit. ustanovenie odkazuje v poznámke pod čiarou aj na Exekučný
poriadok /popri odkaze na zákon o znalcoch a tlmočníkoch a na Notársky poriadok/.

Článok 20 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne
určuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnakú zákonnú ochranu. Podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd "Každá fyzická osoba alebo
právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku
s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva."

Do pojmu majetok patria veci, práva a pohľadávky. Súd preto považuje náhradu trov konania, ktorá patrí
súdnemu exekútorovi po zastavení exekúcie, za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom
všeobecného súdu o jeho priznaní. Tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, pretože náhrada trov je nesporne pohľadávka účastníka konania voči inému
účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok.

Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom

upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný
podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. (z nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II.ÚS 31/04 zo dňa 17. 12. 2004).

Podľa § 27 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty základná sadzba dane na tovary a služby je 19

% zo základu dane s výnimkou základnej sadzby dane ustanovenej v § 85j ods. 1 na obdobie podľa §
85j ods. 1. V spojitosti s § 85j horeuvedeného zákona v období od 1. januára 2011 do posledného dňa
kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok
verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby
20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety

vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným predpisom. Podľa § 27 ods. 3
zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol do zákona vložený poslednou novelou (zákon
č. 490/2010 Z.z.), pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane
platná v deň vzniku daňovej povinnosti.

V súvislosti s vyššie uvedeným súd priznal súdnemu exekútorovi DPH tak, ako si ju uplatnil, t.j. 20 %
DPH z celých trov.Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy
vo výške 37,50 eura, z toho odmena 26,56 eura (6,64 eura za 1 hodinu + 19,92 eura za 6 úkonov á 3,32
eura), náhrada hotových výdavkov (poštovné) 4,69 eura, 20 % DPH z celých trov, t.j. 6,25 eura.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné
sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia
eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa
konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej OSP ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho
právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť
rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia

bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už
neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje

protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a
datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.