Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/172/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210200269
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2210200269.2

Uznesenie

Krajský súd Trnava konaní v právnej veci navrhovateľa: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX,
zast. advokátom JUDr. Peter Kocian so sídlom Miletičová 7, Bratislava proti odporcom: 1/ Q. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XX, U., 2/ J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, U., zast. Mgr. Natália Kiššová
so sídlom Bršlenová 10, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 7C/10/2010-205 zo dňa 25. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa r u š í a v r a c i a sa súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej medzi odporkyňou v 1/ rade ako predávajúcim a odporcom v 2/ rade ako kupujúcim, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra Dunajská Streda pod č. V 5073/09 zo dňa 8.12.2009. O trovách
konania rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 2/ rade náhradu trov konania v

sume 713,29 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk právnej zástupkyne Mgr. Natálie Kiššovej.
Navrhovateľposkytolodporkyniv1/radefinančnúpôžičkuvovýške6.000€ktorújejposkytolvhotovosti.
Túto pôžičku zabezpečili zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, predmetom záložného práva bola
nehnuteľnosťvovlastníctveodporkyneatobyťč.XXnauliciQ..Y.XX,súp.č.XXXakoajspoluvlastnícky
podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu ako i pozemku, ktorá nehnuteľnosť je
vedená na Správe katastra Dunajská Streda, obec D. Y. na V tejto záložnej zmluve sa odporkyňa v 1/

rade sa zaviazala , že do splatenia poskytnutej pôžičky predmet zálohu bez súhlasu záložného veriteľa
neprevedie na inú osobu , záloh nezaloží ďalšej osobe a , že o založenú nehnuteľnosť sa bude riadne
starať. Odporkyňa v 1/ rade napriek tejto zmluve uzavrela s odporcom v 2/ rade kúpnu zmluvu na základe
ktorej previedla vlastnícke právo k predmetu zálohu do vlastníctva odporcu v 2/ rade. Vklad vlastníckeho
práva bol povolený príslušnou Správou katastra v Dunajskej Strede pod V 5073/09 zo dňa 8.12.2009.
Navrhovateľ návrh právne odôvodnil ust. § 39 OZ a § 3 OZ. Súd po apl. ust. § 151a OZ, § 151b ods.2

OZ, § 151h ods. 1 a 2 OZ, skutkovo zdôvodnil, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že
záložnou zmluvou je zabezpečená pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni v 1/ rade len vo výške 6000
€ nie do výšky ďalších 20.000 € ako to tvrdí navrhovateľ. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava II .
pod sp. zn. 36U/106/2010-36 zo dňa 16.12.2010 vyplýva, že súd prijíma od zložiteľa - W. X. prospech
príjemcu pre J. T. do úschovy 6000 €. Súd vyhovel návrhu zo dňa 25.11.2010 zložiteľa (W. X.), ktorá
návrh odôvodnila tým, že príjemca (J. T.) napriek opakovaným ústnym a písomným výzvam neposkytol

súčinnosť a neprijal plnenie, preto zložiteľ vyhlásil, že záväzok ktorého predmetom sú hodnoty skladané
do úschovy nemožno splniť preto, že príjemca v pozícii veriteľa je v omeškaní. Peniaze žiadala zložiť do
úschovy titulom záložného práva k nehnuteľností na základe zmluvy o pôžičke, ktorá nehnuteľnosť bola
neskôr prevedená do vlastníctva J. X.. Proti tomuto uzneseniu navrhovateľ podal odvolanie. Predmetom
konania je neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporkyňou 1/ ako predávajúcou a odporcom 2/
ako kupujúcim podľa § 39 OZ. Súd dospel k záveru, že návrh nie je podaný dôvodne nakoľko záložnou

zmluvoubolazabezpečenápôžičkaibavsume6000€.Odmietnutímprijatiapeňažnejistinybolasplnená
požiadavka vrátenia pôžičky. Zložením finančnej čiastky do súdnej úschovy nadobúdateľ nehnuteľnosťktorý ju kúpil s ťarchou svoju povinnosť splnil a preto záložná zmluva stratila svoj účinok. Navyše na
žiadosť navrhovateľa bol predmet úschovy vydaný.

Podľa § 80 písm. c/ OSP skúmal prvostupňový súd naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
predmetnej zmluvy a úvahami súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne nakoľko neboli
zo strany navrhovateľa produkované dôkazy na preukázanie neplatnosti zmluvy ako aj absentoval
naliehavý právny záujem, Z týchto dôvodov súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovia mali v konaní úspech avšak
náhradu trov konania žiadal iba odporca v 2/ rade, ktorému súd priznal náhradu trov konania v sume
713,29 €

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Záver
súdu 1. stupňa pri zamietnutom návrhu bol, že prevodom vlastníckeho práva nedošlo k zhoršeniu

postavenia navrhovateľa, nakoľko predmetná nehnuteľnosť bola naďalej zaťažená záložným právom
na sumu 6000 eur a navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80
písm. c) O.s.p. a. odvolateľ - navrhovateľ nesúhlasil s takýmito závermi súdu 1. stupňa. Poukázal
na ustanovenie § 39 O.z. a tvrdil, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporkyňa
v záložnej zmluva, ktorou bola zaťažená nehnuteľnosť deklarovala svoju vôľu pred splatením svojho

záväzku voči navrhovateľovi, že nebude s predmetnou nehnuteľnosťou žiadnym spôsobom nakladať
Túto vôľu potvrdila i tým, že v prospech navrhovateľa vystavila splnomocnenie na základe, ktorého
mohol tento s predmetnou nehnuteľnosťou voľne nakladať. Navrhovateľ poskytol odporkyni 1/ ďalšie 2
pôžičky 5000 euro a 20 000 euro celková pohľadávka navrhovateľa z titulu poskytnutých pôžičiek voči
odporkyni predstavovala 31 000 eur. Napriek tomu odporkyňa previedla predmetnú nehnuteľnosť na

odporcu 2/. Odporkyňa 1/ na základe deklarovanej vôle s predmetnou nehnuteľnosťou nebude nakladať
prevzala od navrhovateľa ďalšie 2 pôžičky a navrhovateľ ich poskytol odporkyni 1/ na základe toho, že
nebude s nehnuteľnosťou nakladať navrhovateľ sa však dostal do situácie kedy sa jeho pohľadávka z
titulu poskytnutých pôžičiek stala nevymožiteľnou, nakoľko odporkyňa 1/oka na opísanej nehnuteľnosti
nevlastní žiaden majetok navrhovateľ oboznámil odporcu 2/zvyškov po svoje pohľadávky s tým, že

odporkyňa mu dňa dlhuje 31 100 eur ešte pred uzavrela zmluvy. Určovacia žaloba je vždy prípustná vo
vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov
na vykonanie obnovy vlastníckeho práva pôvodnému vlastníkovi, ak došlo k porušeniu jeho vlastníckeho
práva. Nie je možné súhlasiť s tvrdením prvostupňového súdu, že navrhovateľ neprodukoval dôkazy
na preukázanie neplatnosti zmluvy. Navrhovateľ predložil listinné dôkazy, ale tieto mu boli súdom 1.

stupňa odopreté . Právny zástupca z pojednávania ospravedlnil z dôvodu kolízie s pojednávaním
na Okresnom súde Bratislava IV. V priebehu konania právna zástupkyňa odporcu 2/predložila ako
dôkaz uznesenie Okresného súdu Bratislava 2 pod spisovou značkou 36 U 106/2010 zo dňa 16. 12.
2010 o založení úschovy vo výške 6000 euro v prospech navrhovateľa rozhodnutie však nemohol byť
právoplatná, pretože navrhovateľ sa voči nemu v zákonnej lehote odvolal. Súd však dané uznesenie bral

ako dôkaz a na základe tohto uznesenia bola Správou katastra v Dunajskej Strede vymazaná ťarcha z
predmetného bytu - záložné právo zriadené v prospech navrhovateľa. Pri rozhodovaní o trovách konania
prvostupňový súd priznal právnej zástupkyni odporcu 2/náhradu trov v plnej výške, pričom neprihliadol
na skutočnosť, že navrhovateľ invalidný dôchodca práve konaním odporkyne 1/ a odporcu 2/, ktorý vedel
o výške jeho zabezpečovacej pohľadávky nehnuteľnosť previedol na seba najmä s cieľom poškodiť

navrhovateľa vedie proti odporcovi 2/ konanie pred Okresným súdom Bratislava III predmetom, ktorého
je náhrada škody, ktorou mu odporca ako štatutárny zástupca spôsobil spoločnosti, ktorej spoločníkom
je aj navrhovateľ. Zároveň navrhol, aby prvostupňový rozsudok súdu 1. stupňa odvolací súd zrušil a vec
vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podal odporca 2/. Namietal formálne náležitosti odvolania pretože možno
odvolanie odôvodniť iba dôvodmi taxatívne vymedzenými v ustanovení § 205 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ
bolpovinnýpretovodvolanívymedziťzakéhodôvodujerozsudokalebopostupsúdunesprávnyatobuď
odvolaním sa na niektorý z dôvodu ustanovení § 205 ods. 2 O.s.p. alebo pomenovaním a objasnením
konkrétneho dôvodu odvolania v intenciách ustanovenia § 205 O.s.p. V odvolaní sa však neuvádza

či napáda právne posúdenie veci, skutkové vymedzenie vecí alebo dôvody takzvanej zmätočnosti.
Odporca 2/ má zato, že bolo navrhovateľovou povinnosťou pomenovať konkrétnu vadu, ktorú rozsudku
vytýka a to do času kedy bolo možné odvolanie podať. Skutkové tvrdenia v odvolaním odzneli, boli
tvrdené už konanie pred súdom 1. stupňa čo, ale neznamená, že nie je potrebné tieto vymedziť vovzťahu k pochybeniu súdu a vydaniu nesprávneho rozsudku poznamená osobitne pre účely odvolacieho
konania. Pretože odvolanie neobsahuje odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p.
navrhuje odporca 2/ aby bolo odvolanie odmietnuté. Po materiálnej stránke odvolania uviedol, že podľa

navrhovateľa je kúpna zmluva neplatná preto, lebo zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
zo dňa 22. 4. 2009, ktorou navrhovateľ a odporca 1/uzatvorili v nadväznosti na zmluvu o pôžičke zo dňa
22. 4. 2009 navrhovateľ zaviazal odporcu 1/nepreviesť nehnuteľnosť na tretiu osobu po dobu po, ktorú
bude dlh existovať. Naopak dlh bol uhradený cestou súdnej úschovy, keďže odporca 2/nehnuteľnosť
kúpil zaťaženú záložným právom a mala záujem toľko uhradiť, ale navrhovateľ odmietal poskytnúť

nevyhnutnú súčinnosť a dlžnú sumu prevziať. Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava 2 spisová
značka 36 U / 106/2010 - 58 zo dňa 3. 7. 2012 si navrhovateľ dlžnú sumu zo súdnej úschovy prevzal.
Navrhovateľovi bol dlh splatený a pričom videl jedinú pôžičku vo vzťahu, ku ktorej bolo záložné práva na
nehnuteľnosti zriadené dlh, ktorý bol zabezpečený záložným právom zanikol. zanikol aj právny dôvod
existencie záložného práva. Zanikli tým aj k akejkoľvek práva či nároky ktoré navrhovateľ mohol mať
chlebov či nehnuteľnosti. Odporca 2/argumentoval že dojednanie, podľa ktorého by mala od dlžníka

zaviazaní nepredá tretej osobe ako bolo v zmluve uzavretá je neplatná nie je zrejme, kde navrhovateľ
vidí odporovanie zákonu alebo jeho obchádzania alebo priečenie sa dobrým mravom nehovoriac o
tom, že k žiadnej fáze konania nešpecifikoval v čom konkrétne vidí toto tvrdené odporovanie zákonu
priečenie sa dobrým mravov má obchádzanie zákona. Ďalej poukázala na rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach spisová značka 6 S 6/1996 záväzok odovzdaní sa práva nakladať s predmetom vlastníckych

práv spôsobom určeným žalo záložnej zmluve nie je možné platne uzavrieť aj pretože ide o vzdanie sa
práva vopred, takáto dohoda je podľa ustanovenia § 574 ods. 2 O.z. neplatná. Záväzky, ktoré obsahujú
vzdanie sa práv vopred majú už etnických charakter, lebo neprimerane prekračuje svojím obsahom
výhodu, ktorú dlžníkovi poskytujú a dlžník spravidla nemá inú možno dosiahnuť požičanie peňazí halové
denné záväzky sú preto v rozpore s dobrými mravmi a priečia sa zákonu podľa ustanovenia § 39

O.z. zmluvy o nich sú neplatné. Podľa vedomosti odporcu 2/ súdom neboli odmietnuté žiadne dôkazy,
ktoré by navrhovateľ žiadal uskutočniť navrhovateľ tvrdí, že mu bola odopretá možnosť nadačnou tieto
dokáže si tým, že po opakovaných ospravedlnenia sa z pojednávaní súd napokon rozhodol aj za jeho
neprítomnosti. Navrhovateľ mal spolu s odvolaním poukázať na dôkazy, ktoré mal záujem uskutočniť
a to, že tak neurobil potvrdzuje, že sám navrhovateľ nemal záujem navrhnúť ďalšie dôkazy. K trovám

konania, ako udáva vo svojom odvolaní poukázal odporca 2/ že navrhovateľ absolútne nepochopil
inštitút oslobodenia od súdnych poplatkov aj, keď je v zmysle ustanovenia § 138 O.s.p. sa v osobe
jej priznáva za návrh podľa vyplneného uvedeného tlače alebo na základe rozhodnutia hmotnej núdzi.
Navrhovateľ vôbec nedoložila statusy invalidného dôchodku ani neuviedol, že by bol v hmotnej núdzi
ani nepožiadal o priznanie nároku na právnu pomoc či o oslobodenie od platenia hotových výdavkov a

odmenyzazastupovanieprávnymzástupcom. preto,aksaodvolacísúdneodmietneodvolanievzmysle
ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. navrhuje vecne správny rozsudok súdu 1. stupňa potvrdiť
podľa ustanovenia § 21 9 O.s.p. a zároveň žiadal náhradu trov odvolacieho konania: základná sadzba
tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške 60,07 eura a náhrada výdavkov podľa ustanovenia
§ 16 ods. 3 vyhlášky 4 čo je spolu 67, 88 eur na účet odporcu 2/.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
odvolania (teda vo vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania) a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k
záveru, rozhodnutie súdu 1. stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť z nedostatku dôvodov a
odňala sa účastníkom možnosť konať pred súdom.

Ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, v zmysle ustanovenia §
80 písm. c) OSP treba preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem
na tomto určení jestvuje pritom najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu,
alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak naliehavý právny záujem

nevyplýva priamo z návrhu, zisťuje sa výsluchom účastníkov ( Z IV (s. 166) )Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP spravidla
nemožno vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom, ak možno uplatniť nárok na plnenie.
( Z IV (s. 176))

I. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza
do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v
právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní
v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a

povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý
právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej
žalobykorešpondujúspredpokladomnaliehavéhoprávnehozáujmu.Aknemožnovkonkrétnomprípade
očakávaťsplnenietýchtofunkcií,niejedanýnaliehavýprávnyzáujemnaurčení.Záveryotomsúspojené
nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha.

II. Ak súd zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z
vecnej stránky. Z IV (s. 985)

Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak

je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie
je dôležité, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej
kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo
budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná

vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov
navykonanieobnovyvlastníckehoprávapôvodnéhodarcu,akdošlokporušeniujehovlastníckehopráva
z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu. (ZSP 40/1996 )

Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) OSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej

právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho
postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto
neistota vznikla. ( Rozsudok NS SR, sp. zn. 5 Cdo 36/1999)

Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní

domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o
(ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia
žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len
zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.

Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
( ZSP 75/2003)

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i
uznesenia, (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutiapredovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v

rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36

ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil. Týka sa to predovšetkým
zdôvodnenia naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. predovšetkým
navrhovateľ má odôvodniť v čom má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, aký je daný aktuálny
stav objektívnej neistoty medzi ním a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a

ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo
vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov
na vykonanie obnovy vlastníckeho práva pôvodného darcu ak došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva
z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu. Keďže určovacia žaloba má preventívny charakter
prichádza do úvahy, kde prostredníctvom nej možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v

právnom vzťahu. Podstatné však je, že sa k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom.
Takisto sa malo posudzovať , že či touto určovacou žalobou je účinnejšie než iné právne prostriedky
zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť
úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi.
Samozrejme, že je dôkazné bremeno na preukázaní naliehavého právneho záujmu na navrhovateľovi.

Tento ho neopísal ani v návrhu a hoci v doplnenom vyjadrení odporcu 2/ na číslo listu 87 až 92
sa práve na potrebu preukázania naliehavého záujmu poukazuje a z dôvodu jeho absencie navrhol
návrh zamietnuť. Prvostupňový súd však na pojednávaniach navrhovateľa ako účastníka konania k
zdôvodneniu naliehavého právneho záujmu na určení vôbec nevypočul a pojednávanie sám odročilo
dňa 22. novembra 2011 s tým, aby právny zástupca do 15 dní odôvodnil naliehavý právny záujem

navrhovateľa. Potom bez akéhokoľvek vypočutia k naliehavému právnemu záujmu na určení a bez
toho, že by na tak výzvu súdu bol právny zástupca reagoval predložením písomného podania k tejto
skutočnosti, ktorá mu súdom bola uložená, prvostupňový súd vyhlásil rozsudok 25. októbra 2012.
Jeho odôvodnenie k ust. § 80 písm c) O.s.p. je však nedostatočné nekonkrétne, teoretické a tým
nepreskúmateľné.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, s
použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže sa ním účastníkom odňala možnosť konať pred súdom,
zrušil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu 1. stupňa preto v ďalšom konaní bude podrobne vypočuť navrhovateľa k naliehavému
právnemu záujmu na určení neplatnosti danej zmluvy, pričom na navrhovateľovi je práve dôkazné
bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.
odvolací súd poukazuje na predtým uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj na právne
zdôvodnenia naliehavého právneho záujmu Zo súdnej praxe, v zmysle ktorých je potrebné práve

zdôvodniť naliehavosť právneho záujmu na určení a týmto smerom zamerať aj vypočutie navrhovateľa,
resp. právneho zástupcu. Pri určovacej žalobe skúma súd ako prvoradé naliehavosť právneho záujmu
na určení, až potom skutkové okolnosti žaloby.Vo svojom rozhodnutí v zmysle ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho
konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.