Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Pavol Naď

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/345/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213217596
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213217596.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
proti povinnému: Š. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX/XX, Q.Š., o vymoženie 559,36 Eur s prísl.,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 11968/2013, Exekútorský úrad so
sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Košice II č. k. 35Er/2159/2013-28 zo dňa 16.9.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 11968/2013 zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 4.7.2013 domáhal u

súdneho exekútora vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je
právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri
Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., sp. zn. EP 30533/12 zo dňa 21.9.2012. Podaním doručeným
súdu dňa 24.7.2013 požiadal súdny exekútor súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), podľa

ust. § 40 ods. 1 a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako
"zákon o rozhodcovskom konaní") a podľa ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka. V zmysle citovaných zákonných ustanovení skúmal zákonné podmienky, za ktorých bol
exekučný titul vydaný, ako aj materiálnu a formálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, pretože
jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní.

Súd prvého stupňa preskúmal predloženú Zmluvu o rýchlej pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 29.6.2007
vrátane Všeobecných obchodných podmienok a zistil, že právny predchodca oprávneného sa touto
zmluvou zaviazal poskytnúť povinnému pôžičku v sume 497,91 Eur. Daný právny vzťah posudzoval
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, na
ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.Zároveň preskúmal Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s.,
z ktorých zistil, že v bode 15.23 je dohodnutá rozhodcovská doložka. Podľa názoru prvostupňového
súdu takýmto spôsobom dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo

zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo
vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných
do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej

vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nedojednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka pritom
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa § 53 ods.

4 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsiahlu judikatúru Európskeho
súdneho dvora (C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243-98, C-244/98).

V závere súd prvého stupňa konštatoval, že vyššie uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľná,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému
konaniu. Takáto doložka sa zároveň prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností odporuje dobrým

mravom. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený mal za to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti zverenej mu zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok). Poukázal na ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 O.s.p., z
ktorýchpodľanehovyplýva,žeprávoplatnýrozhodcovskýrozsudokmátieistévlastnostiakoprávoplatný
rozsudok všeobecného súdu a je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a

spôsobilý byť podkladom pre vykonanie exekúcie. Z ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní navyše
vyplýva, že exekučný súd je z dôvodov tam uvedených oprávnený exekučné konanie len zastaviť
a nie nevydať poverenie. Podľa názoru oprávneného exekučný súd tiež nemôže meritórne skúmať
súlad plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom s hmotným právom, pretože by tak pôsobil
ako súd konajúci o opravnom prostriedku proti exekučnému titulu. Exekučný súd pri preskúmavaní

rozhodcovského rozsudku z hľadiska uvedeného v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní skúma len
vlastnostiuloženejpovinnosti,nierozhodnutiesamotnéaexekúciuzastavílenvtedy,akpriznanéplnenie
je v rozpore s právnym poriadkom.

Oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08 a uviedol, že vychádzajúc zo zásady
rovnocennosti, ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského

rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu
vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Podľa vyjadrenia oprávneného
nemožno z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť
preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich
právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu

právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu narušenia zásady
rovnocennosti.

Poukázal tiež na znenie ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.2007, v zmysle ktorých
sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné zmluvy upravené v 8.
časti Občianskeho zákonníka, ako aj zmluva podľa § 55 Občianskeho zákonníka a medzi tieto zmluvynepatrila úverová zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným. Jej právny režim sa spravuje
zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Obchodným zákonníkom. Oprávnený preto
zastáva názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do

jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému
znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe
právom uznaného exekučného titulu.

Súčasne dal do pozornosti súdu dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v
ktorej sa uvádza, že ak by niektoré ustanovenie rozhodcovskej doložky zakladalo právomoc rozhodovať

spory výlučne v rozhodcovskom konaní, jedná sa o neprijateľné ustanovenie, ktoré však nemá za
následok neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, z čoho vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je správny.
V závere odvolania poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa
26.9.2011.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nevyhovel, a preto

predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len
"O.s.p."), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského
súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. sp. zn. EP 30533/12 zo dňa 21.9.2012,
s právoplatnosťou dňa 21.1.2013 a vykonateľnosťou dňa 29.1.2013, ktorým bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 559,36 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo

sumy 559,36 Eur za dobu od 26.7.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 55,94 Eur a trovy
konania vo výške 151,14 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Oprávnený svoju
hmotnoprávnu aj procesnoprávnu legitimáciu založil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
10.6.2011 uzavretej medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., a oprávneným, ktorou postupca
postúpil svoju pohľadávku na oprávneného.

Právny predchodca oprávneného uzavrel s povinným dňa 29.6.2007 Zmluvu o poskytnutí rýchlej
pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej pôvodný oprávnený poskytol pôžičku vo výške 15.000,-Sk,
ktorú sa povinný zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 860,-Sk. Súčasťou uvedenej
zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvoria ich neoddeliteľnú časť. V článku 15. v bode
23 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú

zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení a v súvislosti s ňou budú riešené dohodu. Ak nedôjde
k dohode podľa predchádzajúcej vety, akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy a/
alebo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej
existencie, platnosti alebo ukončenia) rozhodne Stály rozhodcovský súd pri Asociácii bánk Slovenskej
republiky alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. alebo Rozhodcovský

súd pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o.. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo
ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu
na všeobecnom súde. Podpisom Zmluvy Klient vyjadruje Spoločnosti svoj súhlas na výber jedného z
uvedených rozhodcovských súdov.

Podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorémubol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "zákon
o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací

súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú
z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré
obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu, a to umožniť
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa

uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby
právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní.

Zo znení uvedených ustanovení teda vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením
oprávneného, že ak súd prvého stupňa posudzoval, či rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul,
nezaväzuje k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, prekročil svoju
právomoc.

Citovaná zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský

rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s
dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá povereniesúdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciesplnenépodmienkynazastavenieexekúcie,potombybolonelogické,abyexekučný
súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.

Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého predstavuje predmetná
rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v
znení platnom v čase uzavretia zmluvy). V ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa len
demonštratívnym výpočtom (arg. slovo "najmä") uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Keďže ide
len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, môže súd označiť za neprijateľnú podmienku aj inú

zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa vychádza z výkladu, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší (ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka), na čo súd prvého stupňa správne
poukázal.

Podľa článku 38 Charty základných práv Európskej únie "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň
ochrany spotrebiteľa". Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber, buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných
podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa
dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Súdneho

dvora Európskej únie Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Namietanie porušenia práva na súdnu ochranu pri realizácii výkonu exekúcie oprávneným nebolo
opodstatnené z dôvodu, že citované ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje
exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a po zistení, že zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené alebo

v rozpore s dobrými mravmi, je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. V danom
prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, keďže súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť v zmysle osobitého
právneho predpisu, t. j. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v danom prípade postupoval podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku.

K odvolacej námietke oprávneného odvolací súd dodáva, že aj keď je pravdivé jeho tvrdenie v tom,
že znenie ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo zmenené až zákonom č. 568/2007 Z. z. s
účinnosťou od 1.1.2008 tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu
a nielen ako to bolo upravené v predchádzajúcom znení účinnom do 31.12.2007, keď za spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo možné považovať iba kúpnu zmluvu, zmluvu o

dielo a iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, čiže v tejto 8. časti zmluva o
úvereupravenánebola.Tovšaknemeníničnaskutočnosti,žepreSlovenskúrepublikuboloodjejprijatia
do Európskej únie dňa 1.5.2004 záväzné uplatňovanie komunitárneho práva, ktoré má prednosť pred
vnútroštátnym právom. Preto, ak vnútroštátna úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku
bola zosúladená s právom Európskej únie až novelou Občianskeho zákonníka od 1.1.2008, je treba mať

za to, že aj v období od 1.5.2004 do 1.1.2008 malo na území Slovenskej republiky prednosť uplatňovanie
komunitárneho práva pred vnútroštátnou právnou úpravou v otázke ochrany spotrebiteľa, a to podľa
článku 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS.

Keďže pri tejto preskúmavacej právomoci exekučný súd zistil, že medzi účastníkmi konania nebola
platne dohodnutá rozhodcovská doložka, rozhodcovský súd nebol oprávnený vo veci konať a rozhodnúť,

a preto rozsudok ním vydaný nemožno považovať za platný exekučný titul, na základe ktorého by
mal exekučný súd vytvorené podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, a teda takýmto
posúdením rozhodcovského rozsudku zanikla prekážka právoplatne rozhodnutej veci.Odvolací súd preto podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s

ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože
oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto konaní
preukázateľné trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.