Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, December 18, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/607/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112205828
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3112205828.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, práv. zast. C. K., s.r.o. so sídlom v A., W. X,. IČO XX XXX XXX proti
odporcovi F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., W. XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
D. N. S. so sídlom v W., M. XX, IČO XXX XX XXX, práv. zast. Q.. J. M., advokátom so sídlom vo B.,
ul. B.. S. XXX/XX, o zaplatenie 205,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. mája 2013, č.k. 22C/443/2012-45, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie vedľajšieho účastníka proti vyhovujúcemu výroku rozsudku vo veci samej o d m i e t a .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

III. Vedľajší účastník na strane odporcu j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
odvolacieho konania v sume 19,33 Eur do troch dní na účet jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vo veci samej prvým výrokom čiastočne vyhovel návrhu

navrhovateľa a priznal mu proti odporcovi peňažné plnenie a druhým výrokom v zostávajúcej časti
veci samej návrh zamietol. Súčasne ďalším samostatným výrokom rozhodol o náhrade trov konania a
odporcu spoločne a nerozdielne s vedľajším účastníkom zaviazal k náhrade trov konania navrhovateľa
vo výške 53,80 Eur, a to podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., teda podľa pomeru úspechu vo veci.

Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie vedľajší účastník a žiadal napadnutý rozsudok
zrušiťavrátiťokresnémusúdunaďalšiekonanie,alebozmeniťtak,žekrajskýsúdnávrhvcelomrozsahu

zamietne, pretože v napadnutej časti okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Čo sa týka náhrady
trov konania, nepovažoval za správne zaviazanie vedľajšieho účastníka spoločne a nerozdielne spolu
s odporcom, pretože medzi nimi nie je žiaden hmotnoprávny vzťah, ktorý by takýto spoločný záväzok
odôvodňoval, ako je tomu typicky v prípade vedľajšieho účastníctva v poistných veciach. Vedľajší
účastník mal za to, že vzhľadom na plnenie všeobecného záujmu v konaní nemal byť na náhradu trov
konania zaviazaný vôbec. Okresný súd mal tiež pochybiť, pokiaľ sa nezaoberal aplikáciou ustanovenia

§ 150 ods. 2 O.s.p.

Navrhovateľ sa k odvolaniu vyjadril, žiadal napadnutý výrok o trovách konania potvrdiť a priznať náhradu
trov odvolacieho konania. K veci samej sa nevyjadril a k otázke náhrady trov konania uviedol, že vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník, a preto je povinný znášať náhradu trov
konania rovnako, ako neúspešný odporca.Odporcovi bolo odvolanie vedľajšieho účastníka dané na vedomie bol vyzvaný, aby sa v stanovenej
lehote vyjadril, či s odvolaním vedľajšieho účastníka súhlasí. Odporca na výzvu súdu nereagoval a
súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril.

Skôr, než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku, zisťoval, či odvolanie
bolo podané v zákonnej lehote, či bolo podané oprávnenou osobou, či je odvolanie prípustné a či spĺňa
náležitosti uvedené v § 205 ods. 1, 2 O.s.p.

Podľa ust. § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa ust. § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného

predpisu.

Ustanovenie § 201 veta druhá O.s.p. zdôrazňuje samostatnosť (nezávislosť na vôli a úkonoch niekoho
iného) procesného oprávnenia vedľajšieho účastníka podať odvolanie v tých veciach, v ktorých z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.
Uvedené ustanovenie v spojení s § 93 O.s.p. nemožno však v žiadnom prípade vykladať tak, že vedľajší

účastník má právo podať odvolanie iba vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
jeho vzťahu s účastníkom konania. Rozhodovacia prax súdov zastáva názor, že legitimácia vedľajšieho
účastníka na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať
tento opravný prostriedok, alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas. Ak podá
odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať tým,

či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník, podporovaný vedľajším účastníkom. Ak sa
podporovaný účastník odvolania nevzdal, je súd v prípade, že odvolanie podal len vedľajší účastník,
povinný vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie, či dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak
účastník odmietne takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, ako je to aj v tomto prípade, je odvolanie
vedľajšieho účastníka neúčinné, čo má za následok, že odvolací súd odmietne jeho odvolanie, ako

podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená. Totožný záver konštatuje NS SR vo svojom
uznesení z 5. februára 2013, sp. zn. 3 Cdo 188/2012.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Pre absenciu súhlasu odporcu s odvolaním vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na jeho strane,

rozhodol krajský súd tak, že v uvedenej procesnej situácii odvolanie vedľajšieho účastníka voči
napadnutému výroku rozsudku vo veci samej odmietol podľa citovaného ust. § 218 ods. 1 písm. b)
O.s.p., ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Vo výroku napadnutého rozsudku o náhrade trov konania bola uložená povinnosť priamo vedľajšiemu
účastníkovi, preto v tejto časti súhlas odporcu s odvolaním nie je potrebný a výrok o náhrade trov konania

krajský súd v napadnutom rozsahu vecne preskúmal. Zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné
rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., podľa ktorých možno
v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.Posúdenie správnosti rozhodnutia okresného súdu v rozsahu vymedzenom odvolaním vedľajšieho
účastníka spočívalo na právnom posúdení otázky, či vzniká povinnosť nahradiť trovy konania
navrhovateľa aj vedľajšiemu účastníkovi podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., podporujúceho v konaní

neúspešného odporcu a či je takáto povinnosť solidárna s odporcom. So zavedením inštitútu vedľajšieho
účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa (ust. § 93 ods. 2 O.s.p.), nedošlo k žiadnej
takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania (ust. § 142 -§ 150 O.s.p), ktorá by na nový inštitút
reagovala. Súčasne ani samotná právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania
neupravuje. Nie je tak daný žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia

pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade
trov aj vedľajšieho účastníka, a to solidárne s účastníkom, ktorého podporoval. Záver, že povinnosť
nahradiť trovy konania v stanovených prípadoch ťaží aj vedľajšieho účastníka, vyplýva z ustanovenia
§ 93 ods. 4 O.s.p. veta prvá a druhá, podľa ktorých má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a
povinnosti,akoúčastník.Konávšakibasámzaseba.PokiaľtedaO.s.p.nevyhradzujeprávaapovinnosti
v konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo

odporcovi(napr.súhlassospäťvzatím),jepotrebnévšetkyostatnéprávaapovinnosti,danéObčianskym
súdnym poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho
účastníka. Ustanovenia § 142 O.s.p., použité aj v danom prípade, neviažu povinnosť nahradiť trovy
konania výslovne na navrhovateľa či odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka. V prípadoch, na ktoré
sa vzťahujú ustanovenia § 142 O.s.p., je tak daná povinnosť nahradiť trovy konania aj vedľajšiemu

účastníkovi. To bez ohľadu na to, či medzi vedľajším účastníkom a účastníkom existuje hmotnoprávny
vzťah, ktorý je spravidla aj dôvodom vedľajšieho účastníctva podľa ust. § 93 ods. 1 O.s.p. Dôvodom
vzniku trov konania je totiž samotné súdne konanie bez ohľadu na to, či existuje alebo neexistuje
hmotnoprávny vzťah medzi ktorýmikoľvek z účastníkov konania.

Čo sa týka formy spoločného záväzku k náhrade trov konania, je potrebné vychádzať z jedného zo

základných princípov náhrady trov konania, a to princípu zodpovednosti za výsledok konania. Plnej
zodpovednosti neúspešnej strany za výsledok konania potom zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré
zaviaže účastníka a vedľajšieho účastníka na jeho strane k solidárnej povinnosti. Pri akejkoľvek inej
forme by bolo zhoršené veriteľské postavenie účastníka, oprávneného na náhradu trov konania, čo by
na neho prenášalo časť zodpovednosti za výsledok konania. Pre takéto zhoršenie by preto museli byť

dané dôvody na jeho strane. Samotný pomerný úspech takýmto dôvodom nie je, pretože má dopad iba
na rozsah náhrady, a nemení nič na rozložení zodpovednosti za výsledok sporu. Každý z účastníkov je
v tomto prípade plne zodpovedný za svoj čiastočný neúspech v konaní.

Vedľajší účastník napokon okresnému súdu vytýka nepoužitie ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., teda
nevyužitie možnosti súdu znížiť alebo nepriznať náhradu trov konania v drobných sporoch, pokiaľ je

neprimeraná voči uplatnenej pohľadávke. Nepoužitie citovaného ustanovenia bolo v danom prípade
správne. Nejedná sa tu o neprimeranosť náhrady trov k uplatnenej pohľadávke, keď náhrada trov
predstavuje približne iba tretinu priznaného plnenia.

Napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vo výroku o náhrade trov konania v súlade s vyššie
uvedenými závermi, preto bolo v tejto časti krajským súdom ako vecne správne potvrdené.

V odvolacom konaní tak bol úspešný navrhovateľ, ktorý má právo na náhradu trov odvolacieho konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., pričom trovy spočívajú v odmene za
1 úkon podľa § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o
rozhodnutie vo veci samej a vyjadrenie k takémuto odvolaniu vo výške 1/2 základnej tarifnej odmeny).
Sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby pri základe 53,80 Eur (výška náhrady trov konania,

ktoré sú predmetom odvolania) predstavuje podľa § 10 ods. 1 vyhlášky 19,92 Eur s DPH : 2, t.j. 9,96
Eur s DPH + režijný paušál 9,37 Eur s DPH, spolu 19,33 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .