Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 16, 2013

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1Er/1022/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709204811
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2709204811.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátom: JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, proti povinnej: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., štátny občan SR, za
účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava, pre vymoženie XXX,XX € s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Skalica č. XXXX XXXXXX zo dňa 29.10.2009 bol súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, poverený podľa

§ 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou,
a.s. so sídlom v Bratislave, sp.zn. SR XXXXX/XX zo dňa 02.07.2009 (ďalej len „rozhodcovský
rozsudok“). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť sumu XXX,XX EUR s
príslušenstvom. Povinná si svoju povinnosť založenú rozhodcovským rozsudkom v čase podania návrhu

na vykonanie exekúcie podľa vyjadrenia oprávnenej nesplnila.

Oprávnená bola súdom dňa 18.10.2013 vyzvaná, aby sa vyjadrila k použitiu ustanovení § 52 ods. 1-4, §
53 ods. 1, 4, 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p., k použitiu ustanovení
§ 40 písm. a/, § 44 ods. 2, § 45 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. b/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v z.n.p. a k použitiu ustanovení čl. 2 písm. a, čl. 3 odseku 1 a 3, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/

EHS, resp. k použitiu ustanovení na ochranu spotrebiteľa, nakoľko súd bude posudzovať, či sú splnené
podmienky na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti.

Oprávnená sa na výzvu súdu vyjadrila nasledovne: Oprávnený poskytuje úvery klientom ako dlžníkom
na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh
zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu

o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch nakoľko:

1. spotrebiteľským úverom sa v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom k
26.2.2008 rozumie „dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme“. Oprávnený poskytuje
svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a

nasl. Obchodného zákonníka. Ako vyplýva z § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, na vzťahy
vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to bez ohľaduna povahu zmluvných strán. Navyše aj oprávnený a povinný si v bode 19. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom.

Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka je na jednej strane
záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v dohodnutej výške a
na strane druhej záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z uvedeného
vyplýva, že predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy ustanovené v § 497 Obchodného
zákonníka s odkazom na § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré je svojou povahou ustanovením

kogentným (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka); teda v predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako
podstatná náležitosť dohodnutá o.i. aj ročná percentuálna miera nákladov, tak ako to nesprávne uvádza
v odôvodnení prvostupňový súd.
2. v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom k 26.2.2008 „zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom“. Klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou);
3. podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom k 26.2.2008 „Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: a) obchodné meno, sídlo a identifikačné

číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu
trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu
trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe
neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho,

na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h)
ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods.
2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c)
prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa
uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa
na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa

§ 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o)
upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa §
7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho
riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu
podľa § 8 ods. 1.

Z gramatického a logického výkladu daného ustanovenia zákona vyplýva, že okrem všeobecných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí predmetná zmluva obsahovať aj vyššie vymenované
náležitosti. Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
klientom sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere zo strany spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch

pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere (opis tovaru alebo služby, cenu tovaru alebo služby, adresu
predávajúceho, na ktorej možno uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, identifikáciu vlastníka, ak
vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania alebo prevzatia tovaru alebo služby). S
poukázaním na vyššie uvedené a vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného nie je
možné, aby oprávnený poskytoval úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť

oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona.
K tvrdeniam súdu o aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách oprávnený uvádza, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire (t.j.
v rámci tzv. „európskeho práva“) majú len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členskéštáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje
do svojho právne systému. Keďže v tomto prípade bola smernica Rady 93/13/EHS implementovaná do
právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv. „prístupového obdobia“, slovenský súd ju

nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v
ktorom je táto smernica obsiahnutá.
Oprávnený uvádza, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku zákon považuje len rozhodcovskú doložku,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa dôvodovej správy i odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je

pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi
rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (P., M. - O., P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských
zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). V danom prípade má spotrebiteľ kedykoľvek právo
sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.
Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na

tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby
prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie (podľa zákona o rozhodcovskom konaní) alebo
konanie pred všeobecným súdom (podľa Občianskeho súdneho poriadku). Nemožno sa preto stotožniť
s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu.
Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia

rozhodcovskéhokonania.Pritomjezrejmé,žezustanovenia§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka
v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho
obmedziť. Toto ustanovenie naviac vôbec (ako to už vyplýva aj z vyššie citovanej odbornej literatúry)
neobmedzuje dodávateľa (ten sa môže obrátiť na rozhodcovský orgán v rámci výhradnej doložky, t.j.
je možné dohodnúť sa, že rozhodcovská doložka alebo zmluva je pre neho výhradná alebo môže ho

zaväzovaťlennevýhradnádoložka,t.j.budesamôcťpodobneakospotrebiteľrozhodnúť,čisasosvojimi
nárokmi obráti na súd alebo na rozhodcovský orgán).
Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v
zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Treba zdôrazniť, že v zmysle príslušnej smernice
(č. 93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne

predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho
podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne
v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený na záver uvádza, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, t.j. na základe
písomného návrhu na začatie rozhodcovského konania zo strany oprávneného zaslal rozhodcovský

súd povinnému výzvu na žalobnú odpoveď (možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu oprávneného),
na základe čoho potom rozhodcovský súd podľa skutkových zistení vydal rozhodcovský rozsudok.
Vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania teda nemala žiaden relevantný
význam pre výsledok konania, resp. pre možnosť uplatnenia procesných práv účastníka. Všetky podania
sú na Stály rozhodcovský súd doručované prostredníctvom pošty, čiže princíp rovnosti účastníkov je

zachovaný, bez ohľadu na miesto ich bydliska alebo sídla. Z uvedeného jasne vyplýva, že vzdialenosť
súdu, od miesta bydliska/sídla, nemá žiaden vplyv na možnosť domáhať sa súdnej ochrany.

Tunajší súd sa s právnymi názormi oprávnenej nestotožnil z nasledujúcich dôvodov:

Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXX zo dňa 26.02.2008 (ďalej len „zmluva o úvere), ktorú povinná riadne a včas neplnila. Zo
zmluvy o úvere mal tunajší súd možnosť zistiť, že sa v predmetnej veci jedná jednoznačne o úver
spotrebiteľský, nakoľko obsah zmluvy spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, t.j. zákonné znaky
spotrebiteľských úverov. Na takúto zmluvu je nutné aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle

kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jednoznačne jedná i o spotrebiteľský vzťah
a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení do
31.10.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“).

V zmysle § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktoráje spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti..

Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že povinná nie je podnikateľským subjektom, nakoľko je označený

menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu ako základnými
identifikačnými údajmi fyzickej osoby a v danej veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv
preukázateľne nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
na rozdiel od oprávneného, ktorý má poskytovanie pôžičiek a úverov ako predmet obchodnej činnosti
riadne zapísaný v Obchodnom registri.

Nemožno súhlasiť s oprávnenou, že na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia
Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Pre vzťah Obchodného a
Občianskeho zákonníka je v zásade charakteristický vzťah špeciálnej a všeobecnej právnej úpravy,
čo znamená, že ustanovenia Obchodného zákonníka majú prednosť pred ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. V právnom režime spotrebiteľských zmlúv však uvedená zásada neplatí a to s poukazom na

ust. § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Postavenie špeciálneho predpisu pri posudzovaní ochrany
práv spotrebiteľa majú v tomto prípade ustanovenia Občianskeho zákonníka.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia má teda zmluva o úvere jednoznačne povahu
spotrebiteľskej zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred

pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý
oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
zmluvnédojednania,ktorépovinnýovplyvniťnemohol,nakoľkobolipripravenéužvopredpreveľkýpočet
spotrebiteľov, keďže sa zmluva o úvere uzatvára na predtlačenom formulári s už priloženými zmluvnými
dojednaniami.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o rozhodcovskom konaní“), priznáva v § 44 ods. 2 rozhodcovskému rozsudku vydanému na území
Slovenskej republiky za uvedených predpokladov účinky exekučného titulu v zmysle Exekučného
poriadku.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) toho istého zákona.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený

výkon rozhodcovského rozsudku, konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) toho istého zákona.V zmysle § 40 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní je takýmto nedostatkom taký rozhodcovský
rozsudok, ktorý bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania.

Podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní predstavuje osobitný prieskumný inštitút, právomoc
exekučného súdu, z titulu ktorého je exekučný súd povinný zastaviť vymáhanie nároku priznaného v
rozhodcovskom konaní, ak tento vykazuje niektorú z vád vymedzených v príslušnom paragrafe, t.j.
preskúmava exekučný titul tak, ako keby nenadobudol právoplatnosť. Zo znenia vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok
nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho
odôvodnenia a primárneho zmluvného vzťahu. Tunajší súd zdôrazňuje, že Európska únia vzhľadom
na význam ochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje, ak to vyžaduje záujem
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku.
Takýto postup uprednostňuje aj v prípadoch, kedy sám spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal

rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a dáva tak priestor aj
exekučnému súdu, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Platný a vykonateľný exekučný titul je predpokladom na vedenie exekúcie. Každý exekučný titul, na
podklade ktorého sa navrhuje exekúcia, musí súd podrobiť preskúmaniu v rozsahu ustanovenom

zákonom. Rozsah prieskumnej činnosti je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom
oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a
povinný vecne legitimovaní, príp. spôsobilí byť účastníkom exekučného konania. Súd je v tomto rozsahu
oprávnený a povinný skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu
konaniananávrhúčastníkakonaniaalebobeznávrhu)avprípadezistenia,ženiesúsplnenépodmienky

materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť ( II.ÚS XXX/XXXX).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd sa zaoberal otázkou opodstatnenosti exekučného konania a
otázkou, či exekučný titul, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie, naozaj spĺňa všetky zákonom
predpísané náležitosti stanovené pre takýto právny úkon a v neposlednom rade, či je tento exekučný

titul platný a vykonateľný. Predmetom skúmania tunajšieho súdu bola najmä rozhodcovská doložka.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých bod
17. obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými
stranami zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad a zrušenie budú riešené a) pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu.

Takúto alternatívnu rozhodcovskú doložku možno posúdiť ako rozhodcovskú doložku výlučnú, nakoľko
je zrejmé, že v prípade sporu bude žalujúcou stranou takmer vždy veriteľ (najmä pokiaľ ide o jej
neplnenie),ktorýsipochopiteľnevyberierozhodcovskýsúd.Vzmyslezmluvnýchdojednanísispotrebiteľ
nemohol nijakým spôsobom presadiť príslušnosť inak príslušného súdu v zmysle občianskoprávnych
predpisov, nakoľko v predtlačených podmienkach, bol už dopredu určený rozhodcovský súd. Na

základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu tým, že určuje na

prejednanie rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka je súčasťou predtlačeného formulára, čiže sa
nedá považovať za individuálne dojednanú. Spotrebiteľ svojím podpisom vyjadrí súhlas s podmienkami
poskytnutia úveru vrátane akceptácie rozhodcovskej doložky. Predtlačenú zmluvu mohol spotrebiteľ
prijať buď ako celok alebo ju úplne odmietnuť. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza vznevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach a ktorá je
individuálne nedojednaná vylučujúc súd inak príslušný, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle
výkladu § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.10.2008.

V odseku 4 § 53 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.10.2008 sú demonštratívnym výpočtom
uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. S účinnosťou od 01.01.2008 boli medzi
neprijateľné podmienky zavedené aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (ods. 4 písm.
r). Za neprijateľné teda treba považovať už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti
podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa

a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ani ustanovením, ktoré prakticky
rovnocennúmožnosťvýberuposkytujespotrebiteľovi,avšaklenpreprípadzáujmujehosamotnéhoviesť
spor(tedalenvtomprípade,aksaspotrebiteľrozhodnesámstaťžalobcomaniečoodsvojhozmluvného
partnera požadovať). Súd sa z týchto dôvodov nestotožnil s tvrdením oprávnenej, že v danom prípade

ide o rozhodcovskú doložku nevýhradnú.

Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom
v Slovenskej republike, ako v členskom štáte Európskej únie, minimálne taký štandard ochrany aký
stanovuje smernica Rady 93/13/EHS. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či je rozpor

exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z
noriem európskeho práva.

Podľa článku 6 odseku 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné

podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 odseku 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

V zmysle prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), podmienkou, ktorá sa môže považovať za nekalú,

je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach v štandardnej
formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
a to nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a ktorá je individuálne nedojednaná vylučujúc súd inak
príslušný, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že

dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú kogentné ustanovenia
Občianskeho zákonníka vykladané v súlade so smernicou č. 93/13/EHS. Jednou z podmienok, ktoré
musiabyťsplnenénato,abyrozhodnutievyvolaloprávneúčinky,sktorýmiichzákonspájajepodmienka,aby ho vydal orgán na to oprávnený, teda orgán, ktorému zákon priznal právomoc na vydanie takéhoto
rozhodnutia. Keďže rozhodnutie označené oprávneným ako exekučný titul vzniklo v rozhodcovskom
konaní, právomoc rozhodcu je možné odvodiť v zmysle § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní

z existencie platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu alebo rozhodcu vo veci konať
a rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a preto
nemôžebyťspôsobilýmexekučnýmtitulom,nazákladektoréhobyoprávnenémuvočipovinnémuvznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Týmto je daný rozpor exekučného

titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Ak súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo
zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Rozhodcovský rozsudok je síce podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom,

avšak podľa názoru súdu exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je podľa §
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie z a s t a v i l .

O trovách súdneho exekútora rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia vzhľadom na nenávratné
následky, ktoré by spôsobila ďalej prebiehajúca exekúcia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Protitomutouzneseniuvčastivýrokuovyhláseníexekúciezaneprípustnúavýrokuozastaveníexekúcie
možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku
Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2

O.s.p. ).