Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 16, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/1144/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6104120546
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6104120546.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, 974
04 Banská Bystrica, IČO: 35 937 874, proti povinnému L. P., B.. XX. XX. XXXX, U. L. U. XXX/XX,
T. ako právny nástupca neb. L. P., B.. XX. XX. XXXX, Z.. XX. XX. XXXX, B. U. L. Š. XX, T., na
vymoženie pohľadávky vo výške 347,01 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr.

Viliamom Königom so sídlom exekútorského úradu Hlbiny 2, 960 01 Zvolen, zast. súdnym exekútorom
Mgr. Milanom Somíkom so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 12, 036 01 Martin, pod spis. zn.
EX 702/2004, o návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného, takto

r o z h o d o l :

Súd pripúšťa,aby z konania vystúpil doterajší oprávnený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so
sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, 974 04
Banská Bystrica, IČO: 35 937 874 a na jeho miesto do konania vstúpil ako nový oprávnený Slovenská

konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 34,76 eura, a to v

lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti pôvodnému povinnému na vymoženie
pohľadávky vo výške 347,01 eura s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. k. 2136/03/1 zo dňa 09. 06.
2003 a č. k. 2136/03/2 zo dňa 09. 06. 2003.

Poverením č. 5601 012093 zo dňa 13. 09. 2004 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa so sídlom exekútorského úradu Hlbiny 2, 960 01
Zvolen, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 702/2004. V súčasnosti (s právoplatnosťou od 14. 07. 2009) má
poverený súdny exekútor pozastavený výkon exekútorského úradu, ako jeho zástupca bol ustanovený
súdny exekútor Mgr. Milan Somík so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 12, 036 01 Martin.

Dňa 05. 02. 2013 bol súdu zo strany súdneho exekútora doručený návrh na pripustenie zmeny
účastníka na strane oprávneného. Písomným podaním zo dňa 15. 07. 2012 pôvodný oprávnený a
navrhovaný oprávnený písomne oznámili súdnemu exekútorovi, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 2/2012/VŠZP zo dňa 16. 04. 2012 bola pohľadávka pôvodného oprávneného postúpená
na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776
005 a zároveň predložili návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného. K podaniu pripojili

Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 2/2012/VŠZP zo dňa 16. 04. 2012 spolu so zoznamom odovzdaných
pohľadávok (Príloha č. 1 predmetnej zmluvy k Zmluve o postúpení pohľadávok). Navrhovaný oprávnenýv predmetnom podaní vyjadril súhlas so vstupom do exekučného konania na strane oprávneného na
miesto pôvodného oprávneného.

V zmysle § 37 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), proti inému než
tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí
označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť
alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

V zmysle § 37 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje
exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.

Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu účastníka konania súd skúmal, či sú na prevod práv splnené
predpoklady ustanovené vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach. Spolu s návrhom bola súdu

predložená aj Zmluva o postúpení pohľadávok č. 2/2012/VŠZP zo dňa 16. 04. 2012 medzi pôvodným
oprávneným, postupcom, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Mamateyova 17, 850 05
Bratislava,IČO:35937874anovýmoprávneným,postupníkom,spoločnosťouSlovenskákonsolidačná,
a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. Podľa bodu 1.1 predmetnej zmluvy
sa postupník a postupca dohodli, že predmetom postúpenia sú všetky pohľadávky uvedené v prílohe

č.1 tejto zmluvy. Podľa prílohy č.1 k zmluve je postúpená aj pohľadávka voči povinnému vymáhaná v
predmetnej exekúcii.

Z predmetných dôkazov bolo zistené a tiež preukázané, že po začatí exekučného konania nastala
právnaskutočnosť,nazákladektorejdošlokprevoduprávzexekučnéhotituluzoprávnenéhonanového

oprávneného. Podľa vyššie uvedenej zmluvy pohľadávka proti povinnému vymáhaná v predmetnej
exekúcii bola prevedená z doterajšieho oprávneného na nového oprávneného, a to spoločnosť
Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, ktorá
zároveň súhlasila so vstupom do konania na strane oprávneného.

Na základe uvedených skutočností a vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

V zmysle § 37 ods.4 Exekučného poriadku, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z
exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní

exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu
o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.

V priebehu exekučného konania bolo zistené, že pôvodný povinný L. P., nar. XX. XX. XXXX zomrel
dňa XX. XX. XXXX. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XXD/XX/XXXX-XX zo dňa XX.

XX. XXXX vyplýva, že dedičom nebohého je L. P.W., B.. XX. XX. XXXX.

Podľa § 107 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „O. s. p.“), ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom

pokračovať.

Podľa § 107 ods. 3 O. s. p., konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ
alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku
dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie

o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, dedič
zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom
poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

U fyzickej osoby dochádza smrťou poručiteľa k právnemu nástupníctvu (univerzálnej sukcesii), pričom
na dediča prechádzajú zásadne všetky práva a povinnosti poručiteľa (neprechádzajú iba tie, ktoré
smrťou zanikajú alebo prechádzajú na ďalšie subjekty inak, než podľa dedičského práva). To znamená,že predmetom dedičského nástupníctva sú nielen práva, ale aj povinnosti, t.j. aj poručiteľove dlhy.
Univerzálnou sukcesiou sa rozumie prechod práva alebo povinnosti, ktorý nastáva zánikom právnej
subjektivity pôvodného nositeľa práva alebo povinnosti a táto zmena procesno-právneho postavenia

nastáva zo zákona v súlade s § 107 Občianskeho súdneho poriadku. Súd na zmenu účastníka konania
prihliada z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či ju účastníci oznámia.

Nakoľko bolo preukázané, že právnym nástupcom po neb. povinnom sa stal L. P., B.. XX. XX. XXXX,
vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia ho súd v záhlaví uznesenia uviedol ako

povinného.

Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na
vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania
pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.

Súd z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica XXD/XX/XXXX-XX, J. XX/XXXX zo dňa XX. XX.
XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 04. 2013, zistil, že pôvodný povinný zomrel dňa XX. XX.
XXXX. Predmetným uznesením súd konanie o dedičstve po povinnom ako poručiteľovi zastavil, a to v
zmysle § 175h ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.

V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu
zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov
exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku
postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného; z hľadiska
ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či
povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie
preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je

dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu
trov exekúcie (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 6M Cdo 11/2011 zo dňa
29. 02. 2012).

Ako vyplýva z vyššie konštatovaných skutočností, povinný v priebehu exekučného konania zomrel.

V exekúcii nemožno pokračovať ani proti prípadným dedičom povinného, ktorí zodpovedajú za
poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko
dedičské konanie po povinnom bolo po vydaní nepatrného majetku zastavené, a preto súd v zmysle §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Podľa. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 151 ods. 1 prvej vety O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 58,66 eura.Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31.08.2005), za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, v znení platnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania

exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa §14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je
6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu

jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa

poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 23 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v
mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do
tohto miesta a späť. Náhrada je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom

rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa
platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň - (viď Nález ÚS SR II. ÚS 31/04-30).

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia
citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť
súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške ako si ich tento uplatnil.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky súd za to, že pokiaľ vyhláška v ustanovení
§ 15 ods. 1 uvádza, že paušálnou sumou sa odmeňujú tieto (ďalej vymenované) úkony exekučnej
činnosti vyplýva z toho, že v prípade taxatívne vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za
každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna suma 3,32 eura. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná
skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú

náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri
úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou

3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval
aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné
upozorniť,žezaúkony,ktorésaodmeňujúpaušálnousumou3,32eurazaúkon,užsúdnemuexekútorovi
neprináležíajodmenapodľa§14ods.1písm.a)vyhlášky.Súdzistil,žesúdnyexekútorsidopočtuhodín
účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkon, ktorý je

odmeňovaný paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkon prijatie
návrhu, ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky -
získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedený
úkon odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd podporne poukazujeaj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že
v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho

exekútora - prevzatie a prekontrolovanie nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky.

Súdny exekútor postupoval správne, keď súdu predložil špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej
činnosti tak, ako mu to ukladá vykonávací predpis, trvanie jednotlivých úkonov však časovo
nešpecifikoval. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že počet vynaložených hodín je potrebné

posudzovať z hľadiska ich účelnosti. Prihliadnuc na charakter jednotlivých vykonaných úkonov, spôsob
vykonávania exekúcie, rozsah exekúcie, ako aj na poznatky súdu získané z vyúčtovania trov inými
súdnymi exekútormi, súd priznal súdnemu exekútorovi za úkon súčinnosť OR PZ - ODI vykonaný dňa
10. 02. 2006 namiesto 60 minút - 10 minút (úkon opakovaný v každom exekučnom konaní, pri ktorom
dochádza len k zmene údajov), za úkon súčinnosť DÚ B. Bystrica vykonaný dňa 10. 02. 2006 namiesto
60 minút - 10 minút a za úkon oznámenie oprávnenému vykonaný dňa 26. 02. 2009 namiesto 60 minút

- 20 minút. Celkový počet začatých hodín tak súd po spočítaní minút znížil na 40 minút, t. j 1 hodina x
6,64 Eur, viď právny názor vyslovený Krajský súdom v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 14 CoE 50/2008
- pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu,
to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 Eur + 6,64 Eur za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte
odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov.

Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 13,28 eura za 4 vykonané úkony odmeňované
paušálnou sumou, t.j. 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie a 2x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného.

Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi
už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - archivácia vo výške 6,64 eura. Súd má za to, že
tieto trovy by mali byť už zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa ust. § 14
vyhl. č. 288/1995 Z. z., preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne
preukázané.Súdzároveňpoukazujenaskutočnosť,žesúdnyexekútorjednaknepreukázaljednoznačnú

existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku predmetného výdavku, keď výšku výdavku žiadnym spôsobom
nešpecifikoval, neuviedol na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké
materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení
s§25vyhlášky.Súduvádza,žesúdnemuexekútorovipatrípopriodmeneajnáhradahotovýchvýdavkov,
tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným

dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd
maldôvodnaichpriznanievrámcináhradytrovexekúcie,atovkonkrétnejvýške.Pokiaľvexekútorskom
spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor
ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len
pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval

by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu
exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 9,05 eura za poštovné.

Po vykonaných úpravách súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným
poriadkom a vyhláškou sumu 34,76 eura, z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 19,92 eura,
hotové výdavky predstavujú 9,05 eura a uplatnená DPH 20 % (základ dane 28,97 eura) predstavuje
5,79 eura.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie
dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd
Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti

ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento
osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok

podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p.
pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.