Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/138/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112219703
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8112219703.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO:
35724803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, proti
žalovanému: F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Nám. Legionárov 5, právne zastúpený JUDr. Ambrózom
Motykom, advokátom, Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1.388,41 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho

účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 13C 440/2012-70 zo dňa 27.6.2013 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia vec
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) zastavil konanie, vrátil

žalobcovi súdny poplatok vo výške 76,37 Eur. Ďalej vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo
na náhradu trov konania a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že trovy vedľajšieho účastníka považuje za neúčelné.

Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v
napadnutej časti zmenil a priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd preskúmal uznesenie v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku

o trovách konania vedľajšieho účastníka (§ 206 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.Náhradu trov konania vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa nepriznal s odôvodnením, že z hľadiska
bránenia práva úkony vedľajšieho účastníka nemožno považovať za relevantné ani za účelné. Mohol
náležite zvážiť potrebu svojho zastúpenia v konaní a vzhľadom na judikatúru súdov v obdobných

veciach, mohol do konania vstúpiť bez právneho nástupcu.

Túto argumentáciu súdu prvého stupňa nepodporuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá
naopak nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej
súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať
v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na
základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie

advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

Aktivity vedľajšieho účastníka súvisia s ochranou spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa súvisí s kvalitou
života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne o agendu neprijateľných podmienok
(smernica Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík (smernica EP 2005/29), ale o celú škálu
rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania

práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s rizikom jeho premlčania. Nie je nič
výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky obrany, sťažuje sa dôkazná
situácia.

V zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho,
smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t)

ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej
úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok
Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7 MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).

Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu.).

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Služba advokáta je

pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké
právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt).
Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť
vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. V množstve súdnych sporov už pomoc
združenia pri vstupe do konania môže voči žalobcovi pôsobiť odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc

si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku berie svoju žalobu späť.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu. Účelnosť postupu
vychádza zo zákonných dôvodov, ak neprekračuje ich medze. Konštatovať, že je postup vedľajšieho
účastníka neúčelný alebo dokonca nehospodárny, postráda akúkoľvek logiku. Naopak vzniká otázka,
či existuje hospodárnejší postup ochrany spotrebiteľa, ak na procesný úspech stačí vstup vedľajšieho

účastníka do konania. Z viacerých sporov toho istého žalobcu je totiž evidentné, že na zastavenieprocesu proti spotrebiteľovi postačuje už len samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania. Teda
by bolo značne problematické nájsť ešte hospodárnejší úkon, ktorý vo svojich dôsledkoch privodí
zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje z procesného hľadiska a súd neskúma

vecnú stránku prejednávanej veci (R 49/1993).

Súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a tým sa zisťovania výšky trov ani nedotkol. Odvolací
súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania
vedľajšieho účastníka zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o trovách celého konania rešpektujúc
názor odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.