Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, June 26, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/42/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108232890
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8108232890.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa:. R. U., nar. X. X.. XXXX, bytom M., X. X, zast. JUDr.
Jánom Garajom, advokátom so sídlom Prešov, Floriánova 2, proti odporcovi: Prešovský samosprávny
kraj, Námestie mieru 2, Prešov, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní navrhovateľa a
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C/367/2008 - 298 zo dňa 18. 1. 2012, zhodou
hlasov členov senátu takto :

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 10C/367/2008 - 301
zo dňa 18. 1. 2012 a v rozsahu zrušenia vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 16.359,81
eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Odporca je
povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2.833,50 eur na účet jeho právneho zástupcu v

lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol o povinnosti nahradiť
navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 16.359,81 eur za obdobie od 29. 1.
2009 do zaplatenia. Na povinnosť zaplatenia finančných prostriedkov navrhovateľovi rozhodol titulom
bezdôvodného obohatenia, z dôvodu užívania navrhovateľových pozemkov odporcom.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom a žiadal tento zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že cestné

telesa, ktoré sú postavené na pozemkoch navrhovateľa, boli delimitované do majetku odporcu zo
strany štátu, pričom odporca má povinnosť starať sa a spravovať tieto komunikácie, čo je spojené s
vysokými finančnými nákladmi, pričom samotné cesty boli v čase ich výstavby vybudované na základe
stavebného povolenia vydaného v riadnom konaní a navrhovateľ v čase kúpy vedel o skutočnosti,
že na predmetných nehnuteľnostiach sa nachádza cesta. Na základe vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností parc. č. 200019 a 200020 v k.ú. P.

- X.. Jedná sa o nehnuteľnosti, ktoré sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria, pričom na týchto
nehnuteľnostiach sa nachádza stavba, a to štátna cesta P. - X. Z.. Vlastníkom predmetnej komunikácie
je odporca. Predmetná komunikácia bola vybudovaná na základe rozhodnutia Okresného národného
výboru v Poprade, odboru dopravy zo dňa 9. 2. 1975, ktorý vydal pod č. DOPR 243/75 rozhodnutie o
prípustnosti stavby podľa projektovej dokumentácie
vypracovanej Dopravoprojektom Bratislava. Stavebné povolenie na predmetnú stavbu vydala Správa

východnej dráhy Bratislava ako dráhový správny orgán. Preberacie konanie na predmetnú stavbu
bolo vykonané dňa 11. 10. 1979. V čase začatia výstavby predmetnej nehnuteľnosti boli v užívaní
Štátneho majetku - národný podnik Poprad a Jednotného roľníckeho družstva v Poprade - Veľká.
Navrhovateľ sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností v roku 2004. Dňa 13. 11. 2006 doručil
navrhovateľ odporcovi návrh na uzavretie nájomnej zmluvy, pričom tento návrh zo strany odporcu
prijatý nebol. Súdom pribratý znalec určil výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov za

obdobie od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2007 na sumu 16.359,81 eur metódou polohovej diferenciácie a
na základe porovnávacej metódy sumou 33.564,28 eur. Z takto vykonaného dokazovania súd zistil,že cestná komunikácia bola postavená na pozemkoch v užívaní vtedajšieho Štátneho majetku, resp.
Jednotného roľníckeho družstva a od svojej kolaudácie slúži ako štátna cesta. Je zrejmé, že navrhovateľ
je vlastníkom nehnuteľností, ku ktorej nemôže vykonávať svoje vlastnícke právo vo forme jeho držby,

užívania, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, nakoľko na pozemkoch sa nachádza cestná
komunikácia. Odporca nevstúpil do žiadneho zmluvného vzťahu s vlastníkom, ktorým by kompenzoval
jeho obmedzenia vo vzťahu k predmetu jeho vlastníctva. Týmto podľa názoru súdu došlo k zásahu do
vlastníckeho práva navrhovateľa, ktoré je garantované Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd,
ako aj Občianskym zákonníkom, a preto došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu na úkor

navrhovateľa. Toto bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa
nezmenil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoj záväzok platiť navrhovateľovi za užívanie
jeho nehnuteľnosti. Zároveň poukázal na historickú etapu, ktorou prešlo Slovensko v minulom storočí,
kedy počas socialistického štátneho zriadenia neboli garantované základné vlastnícke práva, ktoré
rešpektuje každá demokratická spoločnosť. Súd ma za to, že nemožno takéto zásahy do vlastníckeho
práva rešpektovať zo strany súdov tým, že by nebol vlastník komunikácie zaviazaný platiť primeranú

sumu za užívanie týchto nehnuteľností vlastníkovi. I napriek tomu, že Jednotné roľnícke družstvo uviedlo
vo svojom súhlasnom stanovisku so zriadením cesty to, aby do zahájenia stavby došlo okrem iného
aj k majetkovo-právnemu vysporiadaniu, čo signalizovalo to, že vlastníctvo nehnuteľnosti, na ktorých
bola stavba realizovaná, je na iných subjektoch, než na Jednotnom roľníckom družstve. Doposiaľ
k majetkovo-právnemu vysporiadaniu nedošlo. Pokiaľ sa týka ustálenia výšky primeranej náhrady

za užívanie predmetných nehnuteľností, teda ustálenia bezdôvodného obohatenia, súd vychádzal
zo znaleckého posudku a určil výšku nájomného za uvedené pozemky za obdobie roku 2007 v
sume 16.359,81 eur, vychádzajúc z ročného nájmu a 1 m2 vo výške 2,944 eur ročne. Pre určenie
nájomného použil objektívnejšiu polohovú diferenciáciu, nakoľko porovnávacia metóda reálne nemôže
byťpoužitá,nakoľkojenepochybnerozdielnevychádzaťzhodnotynehnuteľnosti,ktoréniesúzastavané

komunikáciou s nehnuteľnosťami, ktoré sú vedľa tejto komunikácie a ktoré reálne môžu byť v trhovom
prostredí predané, či kúpené. Navrhovateľ v čase kúpy mal vedomosť o tom, že predmetné pozemky sú
zastavané, preto súd použil len metódu polohovej diferenciácie pri zohľadňovaní polohy miesta, kde sa
tieto pozemky nachádzajú a ďalších faktorov, ktoré znalec použil pri svojom znaleckom úkone. Zároveň
rozhodol aj o úrokoch z omeškania, ktoré priznal navrhovateľovi z dlžnej sumy vo výške 9,5 % ročne

za obdobie od 29. 1. 2009 od podania žaloby do zaplatenia. Podľa názoru súdu návrh na uzavretie
nájomnej zmluvy, ktorý zaslal navrhovateľ odporcovi dňa 10. 11. 2006 nie je výzvou na plnenie dlhu, tak
ako to vyplýva z § 563 Občianskeho zákonníka. Z prípisu nevyplýva čas plnenia. O trovách konania
bolo rozhodnuté podľa § 150 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu
trov konania vo výške 2.833,50 eur, ako trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške

2.468,- eur a trov na vyplatenom znalečnom vo výške 365,50 eur. Nepriznal navrhovateľovi právo na
náhradu trov právneho zastúpenia s poukazom na jestvujúce dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy
súd výnimočne nemusí trovy konania sčasti alebo celkom priznať. Je nepochybné, že v danom prípade
vznikol spor medzi účastníkmi konania z dôvodu etapy historického vývoja Slovenskej republiky. Taktiež
je nepochybné, že judikatúra súdov v tejto oblasti doposiaľ nie je jednoznačná a existujú rozhodnutia,

ktoré nepriznávajú právo na vydanie bezdôvodného obohatenia subjektom, ktoré vstúpili do existujúcich
majetkových pomerov kúpou nehnuteľností, ktoré už boli zastavané cestami z dôvodu, že je v rozpore
s dobrými mravmi priznanie takejto finančnej náhrady. Na tieto skutočnosti poukazoval v celom konaní
odporca, preto tieto skutočnosti súd uznal ako za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
trov právneho zastúpenia. Podľa názoru súdu je v súlade s dobrými mravmi, aby si navrhovateľ tieto

trovy niesol sám, s výnimkou skutočne vynaložených výdavkov na súdne konanie, nakoľko nadobudol
vlastnícke právo už k nehnuteľnosti, o ktorej vedel, že je zastavaná pozemnou komunikáciou. Podľa
názoru súdu na túto skutočnosť nemohol prihliadať v merite veci, no v trovách konania je dôvodné,
aby na tieto skutočnosti bolo prihliadnuté. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Dopĺňacím rozsudkom prvostupňový súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z
omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 13.359,81 eur za obdobie od 29. 1. 2009 do zaplatenia.

Proti rozsudku bolo podané odvolanie navrhovateľom aj odporcom z dôvodu nesúhlasu s rozhodnutím

súdu prvého stupňa, že je povinný platiť peňažnú náhradu za užívanie nehnuteľnosti navrhovateľovi,
pretože má za to, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca na
základe zák. č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov sa
stal vlastníkom určených nehnuteľností aj ciest II. a III. triedy. Odporca sa nijakým spôsobom neusilovalo prevod tohto vlastníckeho práva, avšak na neho bolo prevedené ex lege. Odporca sa vykonaním
správy na ceste II/534 neobohacuje, práve naopak. Ku príkladu uviedol náklady na správu cesty, ktoré
v roku 2011 činili 77.373,29 eur, ako aj v súdnom konaní predložené doklady preukazujúce bežné

výdavky samosprávneho kraja vo výške 404.003.000,- Sk v roku 2007 a kapitálové výdavky Správy
údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja vo výške 664.929.000,- Sk v roku 2007 na správu
a údržbu ciest II. a III. triedy vo vlastníctve PSK. Odporca neužíva nehnuteľnosti, ani komunikáciu na
súkromné vnútroorganizačné účely. Táto cesta bola postavená za účelom potrieb a záujmov širokej
spoločnosti. Cestu ako verejnoprospešnú stavbu využíva každý, resp. väčšina spoločnosti. Ak by nárok

bol posudzovaný podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, teda vydanie bezdôvodného obohatenia,
tak dôkaznou povinnosťou navrhovateľa bolo preukázanie, kto a v akej výške sa na jeho úkor obohatil.
Bezdôvodné obohatenie je potrebné posúdiť v dvoch časových rovinách, a to v čase prevzatia veci
štátom v čase výstavby komunikácie a druhou je uplatňované obdobie od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2007.
V tomto období už bol vlastníkom pozemnej komunikácie Prešovský samosprávny kraj. Plnenie si v
zákonom stanovenej povinnosti, a to zabezpečovanie zjazdnosti a prevádzkyschopnosti pozemných

komunikácii II.
a III. tried nemôže založiť bezdôvodné obohatenie ako konanie, ktoré je právnym poriadkom
reprobované. O nárokoch v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka by bolo možné uvažovať v
prípade právneho predchodcu žalovaného za predpokladu, že sa dopustil obmedzenia vlastníckeho
práva v rozpore so zákonom, ak nehnuteľnosti, na ktorých zriadil komunikácie, pred výstavbou

nevyvlastnil alebo neodkúpil za náhradu a ten na úkor koho obohatenie vzniklo, teda subjektom
vecne aktívne legitimovaným pre uplatnenie nároku je v danom prípade osoba, ktorej vlastníctvo
bolo odňaté. Subjektom pasívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia za bezprávne
odňatie nehnuteľností je ten, kto sa takéhoto protiprávneho konania dopustil. K protiprávnemu odňatiu
nehnuteľnosti by tak došlo vo vzťahu k pôvodným vlastníkom. Preto vydanie bezdôvodného obohatenia

je možné žiadať len od subjektu, ktorému zákon ukladal povinnosť vyplatiť protihodnotu nehnuteľnosti
či už z titulu vyvlastnenia alebo kúpy. V konaní bolo preukázané, že k odňatiu nehnuteľnosti a
výstavby komunikácie došlo v 70-tych rokoch 20. storočia príslušnými štátnymi orgánmi, teda len
vo vzťahu k štátu mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, výška ktorého predstavuje nevyplatenú
sumu, náhradu za vyvlastnenie alebo kúpu zastavaných nehnuteľností (uznesenie Ústavného súdu

SR sp. zn. I.ÚS 349/2011 - 22 zo dňa 28. 9. 2011). Navrhovateľ špekulatívnou kúpou nehnuteľností
pozemkov pod cestnou komunikáciou porušil dobré mravy. Rozpor s dobrými mravmi je potrebné vidieť
v širších súvislostiach, teda aj v okolnostiach, za akých došlo k získaniu vlastníctva navrhovateľom.
Navrhovateľ mal v čase kúpy vedomosť o skutočnosti, že sa jedná o pozemky, na ktorých sú
postavené inžinierske stavby, cestné, miestne, ako aj účelové komunikácie. Odporca nijakým spôsobom

neobmedzil vlastnícke právo navrhovateľa. Navrhovateľ s takýmto obmedzením vlastníckeho práva k
pozemku už tento pozemok do svojho vlastníctva nadobudol, dokonca na základe jeho slobodného
rozhodnutia. Navrhovateľ nadobudol do vlastníctva pozemky zastavané stavbou pozemnej komunikácie
vo vlastníctve odporcu. Z kúpnej zmluvy je zistiteľné z čl. II., že navrhovateľ prehlásil, že kupuje
predmet zmluvy so všetkými právami a povinnosťami s ním spojenými. Z čl. IV. vyplýva, že predmet

kúpy kupuje v stave, v akom sa nachádza ku dňu podpísania tejto kúpnej zmluvy, hoci sa v tomto
článku uvádza, že na tomto predmete neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, záložné práva, ani iné
právnepovinnosti.Kukúpenehnuteľnostipristúpilbezvýhrad.Podmienkyaprocestrvaléhoobmedzenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam upravuje zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (Stavebný zákon). Stavebný zákon v rámci § 101 upravuje náhradu za zrušenie obmedzenia

alebo zriadenie práv zodpovedajúcich vecným bremenám v ods. 1 a v ods. 2. Osobitným zákonom
je v tomto prípade zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovo-právnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Účinnosťou tohto zákona v prospech vlastníka stavby vzniklo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívania pozemku pod stavbou, vrátane

práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Tento zákon v § 2 a § 3 ustanovuje náhradu formou
náhradného pozemku v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred
zastavaním. Ak sa neuplatní táto forma usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou,
vykoná sa v konaní o nariadenie pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. Pozemkové úpravy v
k.ú. P. - X. boli nariadené Rozhodnutím zo dňa 13. 9. 2002 č.j. 1497/02-Pú Okresným úradom v Poprade,

odbor PP a LV. Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja a Krajský pozemkový úrad
Prešov vo vzájomnej súčinnosti pripravujú zmeny projektov pozemkových úprav tak, aby k majetkovo-
právnemu vysporiadaniupozemkov pod cestami II. a III. triedy došlo v čo najväčšej miere v každom katastrálnom území
Prešovského samosprávneho kraja. Správny orgán v priebehu prác od úmyslu alebo podnetu
vypracovať a vykonávať pozemkové úpravy na určitom území, po odovzdanie záznamovej listiny na

katastri a prevzatie vlastníkmi nových priestorovo usporiadaných pozemkov v teréne, musí vykonať
a zabezpečiť viaceré administratívne, technické, kontrolné a rozhodovacie úkony. Tento proces je
však náročný tak odborne, časovo, ako aj finančne, preto jeho príprava, ako aj samotná realizácia
si vyžaduje časový priestor. Prešovský samosprávny kraj nijakým spôsobom neporušuje zákon, ani
nemá záujem žiadnym spôsobom udržiavať faktický stav, ktorý bráni navrhovateľovi vo výkone jeho

vlastníckeho práva, naopak, koná tak, ako mu zákon ukladá, spolupracuje so zástupcami Krajského
pozemkového úradu Prešov s cieľom majetkovo-právneho vysporiadania pozemkov pod cestami II. a
III. triedy. Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka výkon práva a povinností vyplývajúcich z občiansko-
právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných
a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Konanie contra bonos mores nemôže požívať právnu
ochranu. Predmetné dobré mravy predpokladajú istú vyváženosť pri plnení si povinností a pri využívaní

práv vyplývajúcich z právnych vzťahov a z právnych noriem. Pokiaľ by návrhu bolo vyhovené, táto
zásada by nebola dodržaná v súvislosti s vlastníctvom stavieb nachádzajúcich sa na predmetných
pozemkoch nevznikajú žiadne výhody alebo úžitky, naopak, delimitačným protokolom boli spolu so
stavbami na odporcu prevedené predovšetkým povinnosti vyplývajúce zo zák. č. 135/1961 Zb. v
podobezabezpečovaniaprevádzkyschopnostiazjazdnostikomunikáciiII.aIII.triedy.Priznanietakéhoto

nároku by znamenalo sankcionovanie odporcu za plnenie zákonom stanovenej povinnosti. Odporca
ako odvolací dôvod ďalej uvádza, že bola uzavretá konkludentne zmluva medzi právnym predchodcom
navrhovateľa, na základe ktorej má užívateľ pozemku právo užívať vec. Znamená to, že pokiaľ
aj na základe konkludentne uzavretej zmluvy získal vlastník stavieb umiestnených na predmetných
pozemkoch právo užívať bezplatne tieto pozemky, pretrváva takéto právo vlastníka stavby až do času

zániku zmluvy. Ak teda pôvodný vlastník uzavrel s vlastníkom stavby dohodu o bezplatnom užívaní
pozemkov konkludentne, je touto dohodou viazaný aj právny nástupca pôvodného vlastníka pozemku.
Takéto tvrdenie podporuje aj uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/13/2009 - 137. Rovnako nie
je možné súhlasiť s názorom súdu, v ktorom uvádza: „vlastník pozemku, ktorý nemôže tento užívať z
dôvodu, že je zastavaný pozemnou komunikáciou, nemá inú možnosť, len domáhať sa ochrany svojho

vlastníckeho práva súdnou cestou“. Možnosti majetkového usporiadania pozemkov rieši spomínaný
zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovo-právnom usporiadaní pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, pričom odporca v rámci riešenia otázky majetkovo-právneho vysporiadania postupuje v zmysle
zákonných ustanovení. Rozsudok súdu prvého stupňa nie je preskúmateľný, nakoľko nie je riadne

odôvodnený. Má za to, že súd neodôvodnil námietku žalovaného, ktorou namietal, že priznaním nároku
navrhovateľovi by došlo k porušeniu § 3 Občianskeho zákonníka. Odporca poukázal na skutočnosť, že
pri výkone práv a povinností vyplýva aj z občiansko-právnych vzťahov sa predpokladá istá vyváženosť
a preto nie je nárok navrhovateľa v súlade s dobrými mravmi. Z odôvodnenia rozsudku nie je zistiteľné,
na základe čoho sa súd nepriklonil k argumentácii odporcu a na základe čoho usúdil, že argumentácia

odporcu je nesprávna. S poukazom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa tak,
že žalobu zamietne, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové
konanie a rozhodnutie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané odvolanie zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ podal
odvolanie voči výroku súdu o výške bezdôvodného obohatenia a voči trovám konania v súlade s ust.
§ 201 a násl. O.s.p. a § 205 ods. 2 O.s.p. v zákonom stanovenej lehote z dôvodov, že postup súdu
pri určení výšky bezdôvodného obohatenia bol nesprávny v tom, že súdom pribratý znalec určil výšku
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov navrhovateľa za obdobie od 1. 1. 2007 do 31. 12.

2007nasumu16.359,81eurmetódoupolohovejdiferenciácieanazákladeporovnávacejmetódysumou
33.564,28 eur. Pokiaľ súd prvého stupňa v danom prípade vychádzal z objektívnejšej metódy polohovej
diferenciácie, nakoľko porovnávacia metóda reálne nemôže byť použitá, nakoľko nepochybne rozdielne
vychádza z hodnoty nehnuteľnosti, ktoré nie sú zastavané komunikáciou s nehnuteľnosťami, ktoré sú
vedľa tejto komunikácie a ktoré reálne môžu byť v trhovom prostredí predané, či kúpené. Navrhovateľ

v čase kúpy mal vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti sú zastavané a s poukazom aj na
ďalšie faktory, ktoré znalec použil pri svojom znaleckom úkone, rozhodol o priznaní výšky bezdôvodného
obohatenia podľa polohovej diferenciácie. S týmto názorom, že je objektívnejšia metóda polohovej
diferenciácie navrhovateľ nesúhlasí a navrhuje porovnávaciu metódu na stanovenie VŠH pozemkovz dôvodu, že pri výpočte sú použité hodnoty z už realizovaných prevodov podobných pozemkov v
danej lokalite a čase. Súd mal v tomto prípade prihliadať na odborné stanovisko znalca a priznať výšku
bezdôvodného obohatenia vyčíslenú podľa porovnávacej metódy, t.j. 33.564,28 eur, alebo zohľadniť

obidve metódy a určiť výšku bezdôvodného obohatenia priemerom medzi týmito dvoma sumami. O
trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 150 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal úspešnému navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov znalečného.
Navrhovateľ poukazuje na to, že súd priznal náhradu trov konania úspešnému navrhovateľovi v plnej
výške, preto je nelogické, aby priznal iba trovy pozostávajúce zo súdneho poplatku a trov znalečného

a nepriznal trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania. Navrhovateľ si uplatňuje trovy
odvolacieho konania vo výške 1.750,- eur. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa tak, že zaviaže odporcu na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 33.564,28 eur spolu so zákonným
úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 33.564,28 eur za obdobie od 29. 1. 2009 do
zaplatenia. Odporca je povinný nahradiť trovy konania zo sumy 33.564,28 eur vo výške 10.583,50 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupca navrhovateľa.

K podanému odvolaniu navrhovateľa v písomnej forme sa vyjadril odporca, ktorý uvádza, že pokiaľ by
súd považoval metódu polohovej diferenciácie pri stanovení hodnoty nehnuteľnosti, a teda aj hodnoty
bezdôvodného obohatenia namiesto porovnávacej metódy za správnejšiu, k tomu uvádza, že v danom
prípade navrhuje, ak by súd neuznal argumentáciu uvedenú v odvolaní odporcu o tom, že nie sú splnené

zákonom stanovené podmienky pre vznik bezdôvodného obohatenia a priznania takéhoto nároku, by
nebolo v rozpore s dobrými mravmi, a teda ani s požiadavkou spravodlivého usporiadania veci, potom
by sa odporca plne v tomto smere stotožnil s názorom súdu uvedenom v odôvodnení rozhodnutia.
Na podporu tohto stanoviska poukazuje na skutočnosť, že všeobecná hodnota pozemkov bola pri
porovnávacej metóde stanovená na základe kúpnych zmlúv medzi vlastníkmi pozemkov

a Slovenskou správou ciest Bratislava. Teda išlo o správcu, ktorý koná v mene Slovenskej republiky.
Účelom takýchto výkupov bolo majetkovo-právne vysporiadanie stavby - cesty I/18 P.. Nejednalo sa
o už existujúce pozemné komunikácie, ale o novú investíciu, nový záber a zásah do nezastavaných
pozemkov. Vlastníctvo ku pozemným komunikáciám vzniklo odporcovi ex lege bez akéhokoľvek
finančného vyrovnania, či pridelenia finančných prostriedkov na majetkovo-právne vysporiadanie, a

teda bez možnosti takéto pozemné komunikácie neprijať. Vznik vlastníckeho práva ex lege a následne
plnenie si zákonnej povinnosti, a to zabezpečovania prevádzkyschopnosti a zjazdnosti pozemných
komunikácii, pri ktorom dochádza k vysokým nákladom a žiadnym ziskom, nemôže založiť vznik
bezdôvodného obohatenia, a teda ani nárok na platenie nájomného. Prešovský samosprávny kraj nie je
podnikateľským subjektom, nevlastní pozemné komunikácie za účelom dosiahnutia zisku, ale vykonáva

služby k bezplatnému uspokojovaniu verejnej potreby. Vzhľadom k tomu požiadavku navrhovateľa na
platenie tržného nájomného považuje za rozpornú s dobrými mravmi, ako aj priečiacu sa verejnému
záujmu, k čomu dospel aj Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. II.ÚS/114/03 zo dňa 11. 3. 2004.
Vzhľadom na skutočnosti, za akých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva tak navrhovateľa ako aj
odporcu, považuje rozhodnutie súdu o trovách konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. za správne, keďže

toto zákonné ustanovenie umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti. V danom
prípade súd nepriznal náhradu trov konania len sčasti. Odporca má za to, že vzhľadom na okolnosti
prípadu ide o prípad hodný osobitného zreteľa na strane odporcu. Kým navrhovateľ sa do takejto situácie
dostal dobrovoľne, slobodne, na základe vlastného prejavu vôle, na rozdiel od odporcu, ktorý vlastnícke
právo k cestným komunikáciám nadobudol ex lege, teda nemal možnosť takýto majetok neprijať. Za

daného stavu by nebolo spravodlivé poskytnúť náhradu trov konania celkom.

Odporca v danom prípade poukazuje aj na rozhodnutie v obdobnej právnej veci sp. zn. 11C/185/2008
zo dňa 1. 10. 2009 Okresného súdu Poprad a na rozhodnutie sp. zn. 5Co/290/2009 Krajského súdu
v Prešove. Konajúce súdy odôvodnili svoje rozhodnutie o zamietnutí žalobného nároku predovšetkým

dvoma spôsobmi: neexistencia bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu a rozpor výkonu práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia s dobrými mravmi. Ústavný súd SR v uvedenom rozhodnutí sa
vyjadril, že sú správne závery súdu prvého stupňa, poukazujúce na nemožnosť vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane odporcu v súvislosti s užívaním a vlastníctvom cesty nachádzajúcej sa na
pozemkoch navrhovateľa. Výkon subjektívnych práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov možno

vnímať ako práva každého správať sa spôsobom, ktorý mu umožňuje zákon, alebo ktorý vyplýva
zo zmluvy, či z rozhodnutia štátneho orgánu a možnosť domáhať sa svojich práv. Výkon práv
alebo povinnosti predpokladá existenciu takého práva či povinnosti. Tento výkon však nemožno
chápať absolútne a neobmedzene. Výkon subjektívnych práv je daný predovšetkým právom na výkonsubjektívnych práv iných subjektov. Každý je povinný pri výkone svojich práv dbať aj na to, aby
neznemožnil či nerušil výkon práv iných. Odporca poukazuje na skutočnosť, že užívateľom pozemnej
komunikácie nie je odporca, ale v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách

v znení neskorších predpisov, užívateľom je verejnosť ako účastníci cestnej premávky. Premávku na
pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy a v ich medziach smie každý užívať diaľnice,
cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené. Užívateľ sa musí
prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie
a nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať. Zároveň poukazuje aj na to, že dodržiavanie princípov

právneho štátu v rozhodovacej činnosti súdov v Slovenskej republike je súčasťou práva na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd SR vo svojej
judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne
relevatnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné
situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza aj k porušeniu

zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania.
Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a
to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva. Diametrálna odlišná rozhodovacia činnosť
všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju
nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV.ÚS 109/2010, M.M.Pl ÚS/21/00,

PL ÚS/6/04, III.ÚS 328/05). S poukazom na doteraz uvedené navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu odporcu bolo podané aj zo strany navrhovateľa. V podanom odvolaní uvádza,
že pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že komunikácie umiestnené na pozemkoch navrhovateľa odporca

nevlastní za účelom dosiahnutia zisku, ale k uspokojeniu verejných potrieb, navrhovateľ to nerozporuje,
ale poukazuje na to, že nie je možné, aby jeden z účastníkov žiadal o zvýhodnenie svojej pozície
z dôvodu verejného záujmu, pretože účastníci v rámci občianskoprávnych vzťahov majú rovnaké
postavenie. Tvrdenie odporcu, že nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia je v rozpore s dobrými
mravmi, nemá absolútne žiadnu oporu v zákone, pretože nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi,

pokiaľ sa navrhovateľ domáha toho, čo mu umožňuje Občiansky zákonník vo svojom ust. § 451,
a to vydanie toho, čím sa na jeho úkor niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie v danom prípade
znamená plnenie bez právneho dôvodu v prípade užívania pozemkov bez náhrady, bez nájomnej či
inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je vzhľadom na povahu plnenia
schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458

ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výšku bezdôvodného obohatenia treba odvodzovať od prospechu,
ktorý získal obohatený. Dobrými mravmi sa rozumie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú svoju nemennosť,
vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu
noriem základných. Týmto normám zásadne neodporuje, keď niekto požaduje vydanie toho, čím sa

na jeho úkor niekto iný bezdôvodne obohatil alebo právo žiadať vydanie takéhoto obohatenia priznáva
priamo právny predpis, a to Občiansky zákonník v § 451 (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33Odo/642/2002). Právne konanie odporcu, ktorý užíva cudziu nehnuteľnosť bez poskytnutia primeranej
náhrady, je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalšie tvrdenie odporcu, že navrhovateľ mal v čase kúpy
vedomosťotom,žekupujepozemky,naktorýchbolipostavenékomunikácie,neznamená,žesanemôže

domáhať svojich práv v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ si zároveň
uplatňuje trovy odvolacieho konania vo výške 1.001,12 eur.

Odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré im predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu.
Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil právo, aby mu odvolací súd oznámil, ak vo veci bude
rozhodovať bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd túto svoju zákonnú povinnosť splnil. Odvolací
súd na prejednanie podaných odvolaní vo veci nariadil pojednávanie, avšak z dôvodu kolízie termínov
pojednávaní na strane odporcu, zrušil termín na súdne pojednávanie s tým, že s prihliadnutím na

doplnenie vyjadrenia zo strany odporcu, odpadol dôvod na prejednanie veci a preto súd rozhodoval
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a vo veci bolo vyhlásené rozhodnutie. Tým, že bolo vyhlásené uznesenie
odvolací súd neporušil zákon. Odvolanie proti rozsudku súdu bolo podané oboma účastníkmi konania.
Odporca v podanom odvolaní namieta priznaný nárok vo forme zaplatenia bezdôvodného obohatenianavrhovateľovi. Má za to, že súd prvého stupňa nemal zo strany navrhovateľa preukázané skutočnosti,
v čom malo dôjsť k porušeniu ust. § 451 Občianskeho zákonníka k nároku na bezdôvodné obohatenie.
V odôvodnení podaného odvolania poukazuje na to, že sú v uvedenej skutočnosti priznávania

bezdôvodného obohatenia rozdielne rozhodnutia na priznanie uplatneného nároku.

Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na
priznanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka a nasledujúcich ustanovení
Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd sa nevysporiadal s otázkou, komu malo vzniknúť

bezdôvodné obohatenie a voči komu, lebo platí zákonná povinnosť, že kto získal bezdôvodné
obohatenie, ten ho musí aj vydať. Komunikácia bola postavená na základe stavebného povolenia.
Predmetné nehnuteľnosti, t.j. pozemné komunikácie boli riadne odovzdané do užívania. Nehnuteľností
pôvodného vlastníka výstavbu cestných komunikácií boli neoprávneným zásahom postihnuté. Pôvodný
vlastník tento zásah toleroval, neuplatnil si finančnú satisfakciu v žiadnej forme, ani bezdôvodné
obohatenie. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ pri uzatváraní kúpnej zmluvy vedel, že ide

o zastavané pozemky, vedel aj tom, že pozemnú komunikáciu využíva široká verejnosť. Túto cestnú
komunikáciu na základe zákona vlastní a udržiava v prevádzkyschopnom stave odporca. V danom
prípade prvostupňový súd sa nevysporiadal s právnou otázkou uplatnenia nároku navrhovateľa, či tento
je oprávneným na uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia. Nevysporiadal sa s otázkou, ktorý
okamih je rozhodujúci pre získanie nároku z bezdôvodného obohatenia. V tomto rozsahu povinnosťou

súdu prvého stupňa je vykonať dokazovanie. Odvolací súd poukazuje na nedostatočne zistený skutkový
stav veci prvostupňovým súdom v tom zmysle, či priznanie bezdôvodného obohatenia by nepatrilo
právnemu predchodcovi navrhovateľa, keď do jeho vlastníctva bol vykonaný neoprávnený zásah
výstavbou predmetnej komunikácie a či vôbec vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane odporcu v
súvislosti s užívaním a vlastníctvom cesty nachádzajúcej sa na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa.

Obmedzenie výkonu subjektívnych práv je dané predovšetkým právom na výkon subjektívnych práv aj
iných subjektov. Zákon ustanovuje, že výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3
Občianskeho zákonníka. Pozemky sú zastavané cestnou komunikáciou a táto slúži širokej verejnosti a

odporcovi, ktorý sa stará o jej údržbu.
Je potrebné v ďalšom konaní vykonať dokazovanie, aké bezdôvodné obohatenie prináša vlastníctvo a
údržba predmetnej komunikácie odporcovi. S touto skutočnosťou sa prvostupňový súd nevysporiadaval.
Je potrebné v novom rozhodnutí sa vysporiadať s uvedenými skutočnosťami a tieto náležite odôvodniť.
Z obsahu spisu z vykonaného dokazovania vyplýva, že kto urobil zásah do vlastníctva právneho

predchodcu, na základe akých právnych skutočností došlo k výstavbe cestnej komunikácie. Ďalej
z predmetného vykonania dokazovania vyplýva aj spôsob nadobudnutia vlastníctva k predmetnej
nehnuteľnostiapovinnostikpredmetnejnehnuteľnostiodporcu.Stýmitoskutočnosťamisaprvostupňový
súd v dostatočnom rozsahu vysporiadal, avšak nevyhodnotil právnu skutočnosť, aké bezdôvodné
obohatenie na strane odporcu z titulu vlastníctva, ktoré mu bolo zákonom dané, na plnenie povinnosti

nadobudol a či v danom prípade toto bezdôvodné obohatenie sa má rovnať nájomnému a či tu
neprichádza do úvahy aj iný spôsob vysporiadania. Odvolanie bolo podané aj zo strany navrhovateľa,
čo do rozdielu nepriznaného nároku a do výroku o náhrade trov konania. Prvostupňový súd sa
náležite vysporiada aj s uvedenými odvolacími dôvodmi navrhovateľa. V novom rozhodnutí povinnosťou
prvostupňového súdu sa bude podstatne vysporiadať dvoma podstatnými skutočnosťami, a to či existuje

bezdôvodné obohatenie na strane odporcu a s rozporom výkonu práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia a či toto je v súlade s dobrými mravmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, okrem iných
uznesení, ktoré sú založené v spise, aj na uznesenie Ústavného súdu SR ÚS/369/2011 - 22 zo dňa
28. 9. 2011, ktoré uznesenie v zdôvodnení rieši otázku bezdôvodného obohatenia v obdobnom prípade.
Povinnosťou súdu prvého stupňa je náležité vysporiadať sa aj s ust. § 4 zák. č. 66/2009 Z.z. vo vzťahu

k predmetnému konaniu.

Odvolací súd má za to, že v danom prípade neboli vykonané všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo
veci samej. Ďalšie vykonávanie dôkazov presahuje rámec odvolacieho konania. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd s poukazom na dvojinštančnosť konania, ako aj na nedostatočne zistený skutkový stav,

rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje podľa § 221 ods. 1 písm. d) a f) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie
konanie.Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). V ďalšom konaní súd rozhodne aj
o trovách tohto konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.