Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2013

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14Er/1311/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412220090
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Hatalová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2013:4412220090.1

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci exekúcie oprávneného: Komerční banka a.s. IČO: 45317054,
Na Příkope 33/969, 114 07 Praha 1, zastúpený: JUDr. Romanom Majerom, usadený euroadvokát, so
sídlom v SR, Legionárska 14, Trenčín, proti povinnému : G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, X.,
o vymoženie 10657,05 Kč s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Crkoňa,

Exekútorský úrad Trenčín so sídlom Jesenského 7371/2, 911 01 Trenčín zo dňa 13.09.2012 z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 05.09.2012 domáhal voči povinnému
vykonania exekúcie na vymoženie 10657,05 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval
na rozhodcovský rozsudok zo dňa 29.04.2010 vydaný Společností pro rozhodčí řízení a.s.

Sokolská tř.60, Praha 2, vydaný rozhodcom JUDr. Vladimírom Jirousekom, sp.zn. K/2009/07727,
ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 17.05.2010 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Citovaným
rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi t.j. oprávnenému
sumu 10657,05 Kč eur, s úrokom vo výške 17,90% ročne z čiastky 8512,17 Kč odo dňa 27.10.2009 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 25,00% ročne z čiastky 8512,17 Kč odo dňa 27.10.2009 do
zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 25,00% ročne z čiastky 1054,45 Kč odo dňa 27.10.2009

do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského nálezu. Oprávnený žiadal
návrhom aj uznanie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 46 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z.z., v platnom
znení, tiež v zmysle čl. III a nasl. Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozsudkom
zo dňa 06.11.1959, a v zmysle čl. 22 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o
právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a o úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych
a trestných veciach zo dňa 29.10.1992.

Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Smlouva o úvěru a Smlouva o kreditní karte reg.č.
0020706221908 uzavretá medzi Komerčnou bankou a.s. so sídlom Praha 1, Na Příkope 33 a povinným
dňa 06.11.2006.
Dňa 15.03.2013 predložil oprávnený súdu kópiu úverových podmienok pre fyzické osoby, podmienok k
osobným kreditným kartám a Všeobecné obchodné podmienky.
Zo zmluvy o úvere a zmluvy o kreditnej karte číslo 0020706221908 zo dňa 06.11.2006 bolo zistené,

že banka poskytla povinnému (klientovi) úver za podmienok stanovených zmluvou o úvere a to
spotrebiteľský úver vo výške 30000,-Kč. Povinný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť žalujúcej strane istinu a
zaplatiť dojednané úroky. Dňom 20.12.2006 sa zaviazal povinný splácať úver vždy 20.deň kalendárneho
mesiaca čiastkou vo výške 1107,- Kč spolu s dohodnutým úrokom 17,90% ročne z vyčerpanej istiny
spotrebiteľskéhoúveru.VSúčasťouzmluvyboliajúverovépodmienkyprefyzickéosobynepodnikateľov,
kde v bode XIV. „Rozhodčí doložka“ sa udáva:

V citovanej zmluve v článku VIII. Záverečné ustanovenia v bode 8 sa uvádza:1. Klient a banka sa dohodli, že majetkové spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy budú rozhodované
s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní a to jedným rozhodcom menovaným správcom
zoznamu rozhodcov zo zoznamu rozhodcov vedeným Spoločnosťou pre rozhodcovské konanie a.s. IČ:

26421381 so sídlom Praha 2, Sokolská 60, PSČ 120 00, podľa rokovacieho poriadku pre rozhodcovské
konanie Spoločnosti. Klient a banka prehlasujú, že sú uzrozumení s obsahom rokovacieho poriadku pre
rozhodcovské konanie spoločnosti, s pravidlami o nákladoch rozhodcovského konania, sadzobníkom
odmien
Sp.zn.14Er/1311/2012

rozhodcov, organizačným poriadkom a kancelárskym poriadkom spoločnosti a ďalšími informáciami
uvedenými nižšie.
2. Táto rozhodcovská doložka nadobúda účinnosť dňom, keď banka doručí spoločnosti žalobu proti
klientovi s tým, že rozhodcovská doložka nadobúda účinnosť len pre majetkové spory medzi Klientom
a bankou vzniknuté z právneho vzťahu podľa tejto zmluvy.

Súdny exekútor JUDr. Pavol Crkoň, Exekútorský úrad Trenčín so sídlom Jesenského 7371/2, 911 01
Trenčín dňa 13.09.2012, žiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods.2 veta tretia Exekučného poriadku ( ExP ), ak súd zistí rozpor žiadosti alebo v návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.)v
ustanovení § 52.

Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského

úveru je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov ( s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon zrušený zákonom číslo 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ). Zákon č. 258/2001
Z. z. v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru

alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo
právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust.
§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv
je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu

zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným povinnému dňa 06.11.2006 túto charakteristiku
spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Poskytovateľ úveruKomerční banka a.s. Na Příkope 33/969 Praha 1, má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov
a v danej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneným vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na
základe exekučného

Sp.zn.14Er/1311/2012

titulu - „rozhodčí nález“, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá je už vyššie špecifikovaná.

Uvedené skutočnosti sú zrejmé z citovanej zmluvy a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole
rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy
nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l
Občianskehozákonníka;ďalejlenOZ). Základnéprávoobčana -spotrebiteľanaochranu prednekalými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a

ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať
sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“).Súdny dvor Európskej
únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za
kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí,
pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie
o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych

procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný.
Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov

materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie §
40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 ZoRK
vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec
preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie
uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje

osobitnýprieskumnýinštitút-prieskumnúprávomocexekučnéhosúduresp.súdurozhodujúcehovoveci
výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je
potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe
podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol
- nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45

ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zamietnutie žiadosti o
vydanie poverenia, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať za
to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto skúmanie je exekučný

súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to
mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je
spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané
právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej
rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené

alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania sa, ktoré sú v
prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Ak
tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súdSp.zn.14Er/1311/2012

prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej

zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská
doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd
zastaví exekúciu v celom rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods.

2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé
podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne
namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci,

ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam pre fyzické osoby nepodnikateľov, a teda

aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda
dodávateľmusímaťistotu,žesihomôžedozmluvyuvádzať.SúdpoukazujenarozhodnutiaNajvyššieho
súdu SR sp.zn. 6Cdo 1/2012 a sp.zn. 6MCdo/9/2012, kde je uvedené, že princíp „vígilantibus iura scripta
sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností)

ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci

neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv
spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených
spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu
a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov.“

Exekučný súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od
spotrebiteľa vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je teda nulitným
právnym aktom. Tento záver súdu má oporu z hľadiska historického výkladu aj v ustanovení § 53 ods. 4
písm. r) OZ, podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil

spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.
Z uvedených dôvodov súd podľa § 44 ods.2 ExP v spojení s § 45 ods. 2 Zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v celom
rozsahu, nakoľko takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené,
teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní a je

nesporné, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 29.04.2010, sp.zn. SR 10212/2009/07727 bol ako celok
vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť a to ani z časti spôsobilým exekučným titulom, na základe
ktoréhobyoprávnenémuvočipovinnémuvznikolnárok,ktoréhosamoholdomávaťvexekučnomkonaní.
Pokiaľ ide o návrh na uznanie „rozhodčího nálezu“ je potrebné uviesť, že k uznaniu rozhodcovského
rozsudku dochádza tým, že exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie a tým na cudzí

rozhodcovský rozsudok prihliadne ako na tuzemský exekučný titul, a teda nie je podľa § 44 ods. 5
Exekučného poriadku potrebné návrh doručovať oprávnenému. V danej veci sa teda jednoznačne
aplikuje zákon o rozhodcovskom konaní, konkrétne jeho ust. § 49.
Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti uznesenia, pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám
uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.