Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/53/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812010219
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8812010219.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.4.2013 v trestnej
veci obž. T. H. a spol. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné o odvolaní obžalovaného T. H. proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T 89/12 zo dňa 6.6.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obž. T. H..

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňauznalobžalovanýchT.H.,nar.XX.X.XXXXvC.,trvalebytom
B. č. XX, okr. C. a ml. W. H., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. č. XX, okr. C., vinnými z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák, a obžalovaného T. H. aj podľa § 212 ods. 3 písm. b) Tr. zák. formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v dobe od 22.00 hod. dňa 16.8.2011 do 06.00 hod. dňa 17.8.2011 po predchádzajúcej spoločnej dohode
v obci Sečovská Polianka, okr. Vranov nad Topľou, zo zadnej strany od poľa vošli na neoplotený voľný
pozemok bez popisného čísla susediaci s rodinným domom na Hlavnej ulici č. 8/17, následne z tohto
voľnéhopozemkupodišlikoknuumiestnenémunazadnejstraneprístavbytohtodomu,ktoréobžalovaný

T. H. zvesil z rámu a následne obžalovaný mladistvý W. H. cez takýto otvor vošiel do miestnosti prístavby,
pričom z druhej miestnosti prístavby odcudzil 1 ks krovinorez zn. Stihl neznámeho modelu a výrobného
čísla, čím takto pre poškodenú D. F., trvale bytom B. W., S. č. X/XX, okr. M. nad C., spôsobili škodu podľa
odborného ohodnotenia vo výške 420,- €, pričom obžalovaný T. H. sa tohto skutku dopustil napriek tomu,
že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T 65/2010 zo dňa 30.júna 2010 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.9.2010, č. k. 5To 46/2010-1265, ktorý nadobudol

právoplatnosť u tohto obžalovaného dňa 16.7.2010 bol odsúdený pre pokračujúci prečin krádeže podľa
§ 212 ods.2 písm. a), ods.3 písm. a) Trestného zákona sčasti samostatne a sčasti
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a v bode 20/ v jednočinnom súbehu s prečinom
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1 Tr. zákona.

Za to súd prvého stupňa obžalovanému T. H. uložil podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 42 ods.1

Tr. zákona v nadväznosti na § 38 ods. 4 Tr. zákona pri zistení prevahy priťažujúcich okolností podľa §
37 písm. h), písm. j), písm. m) Tr. zákona a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka a 10 (desiatich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.Zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 3.10.2011 sp. zn. 0T 73/2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 3.10.2011 a ktorým bol obžalovanému podľa § 348 ods.1, § 36 písm. l),

§ 37 písm. h), m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
1 roka nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako
aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Obžalovanému ml. W. H. súd prvého stupňa uložil podľa § 194 ods.1 Tr. zák. v spojení s § 41 ods.1 Tr.
zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm.
l), písm. n) Tr. zák. a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák. v spojení s § 54 Tr. zák. v
nadväznosti na § 111 Tr. zák. úhrnný trest povinnej práce vo výmere 50 hodín.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť

poškodenej D. F., nar. X.X.XXXX v K., trvale bytom B. W., Ul. S. č. X/XX, okr. M. nad C., škodu vo
výške 420,- eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody poškodenú D. F. odkázal na občianske
súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo
do zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaný T. H. odvolanie, ktoré dodatočne, prostredníctvom
ustanoveného obhajcu, aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania podaného čo do výroku
ovineakoajtresteavýrokuonáhradeškodynamietal,žepodľajehonázoruprvostupňovýsúdvychádzal

pri uznaní viny z usvedčujúcej výpovede obž. ml. W. H., pričom nevzal do úvahy pochybnosti, ktoré
obhajoba videla v tom, že obžalovaný ml. W. H. sa k spáchaniu skutku priznal matke, až keď sa vrátil
z výsluchu na polícii, čo bolo asi štyri mesiace po jeho spáchaní, priznal sa pod tlakom usvedčujúcich
dôkazov, nie z vlastnej iniciatívy, poukázal aj na správu ZŠ Sečovce, z ktorej plynie, že obž. ml. W. H.
má v sebe zákernosť a všetky zlé skutky nejakým spôsobom presmeruje na iných, taktiež sa obž. ml.

W. H., podľa jeho
názoru, dopustil zjavného klamstva, keď tvrdil, že vzájomné vzťahy s obž. T. H. sa zhoršili po tom, čo
sa v decembri 2011 priznal na polícii ku krádeži a z toho usvedčoval aj obž. T. H., pričom poukázal na
skutočnosť, že obž. T. H. nastúpil dňa 19.10.2011 výkon trestu odňatia slobody a tak s obž. W. H. nebol
v žiadnom osobnom ani písomnom styku. Na základe uvedeného považoval výpoveď obžalovaného

ml. W. H. za nedôveryhodnú. Podľa jeho názoru prvostupňový súd pochybil, aj pokiaľ vychádzal
jednostranne len zo znaleckého posudku z odboru psychológie, z ktorého plynie, že zmalec nezistil u
obž. ml. W. H. vlastnosť skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, zatajovať ich, vypovedať nepravdivo,
neúplne a účelovo. Namietal tiež, že súd vo svojom rozhodnutí tento závažný rozpor v napadnutom
rozsudku nevysvetlil, so znalcom ho nekonfrontoval, a preto sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie a taktiež podľa jeho názoru nevypočul ním navrhnutých svedkov a to V.
H., Q. K., B. A. a W. K., a už dopredu spochybnil ich výpovede účelovosťou. Na základe uvedeného
potom žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec okresnému
súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §
316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.

por., a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané
dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie
skutkového stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods.

12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho spáchal aj obžalovaný T. H.,
a to aj napriek tomu, že jeho spáchanie, tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel.

Obžalovaný T. H. uviedol, že v inkriminovanom čase presnejšie od 15.8.2011 bol u svojej sestry V. H. a
jej druha Q. K. v obci Bačkov, kde maľoval izby a opravoval schodište, pričom uvedená práca trvala 10
dní, jeho sestra V. H., ako aj švagor Q. K. v prípravnom konaní odmietli vypovedať z dôvodu, že policajt
im povedal, že výpovede rodinných príslušníkov sa neberú do úvahy, pričom nevedel vysvetliť, prečo

ho zo spáchania skutku usvedčil obžalovaný ml. W. H..

Zo spáchania skutku tak, ako ho súd prvého stupňa ustálil, však obžalovaného T. H. usvedčuje najmä
spoluobžalovaný ml. W. H., ktorý
uviedol, že v uvedený deň teda 16.8.2011 sa ho obžalovaný T. H. opýtal, či si chce zarobiť, načo on
povedal, že chce, preto mal prísť večer opäť k obžalovanému, stretli sa asi o 22.00 hod, následne spolu

obaja išli do Sečovskej Polianky, kde obžalovaný T. H. zvesil okno, po tom, čo sám do domu nemohol
cez okno vojsť, kázal vojsť dnu jemu (ml. W. H.), po vojdení z druhej izby vzal krovinorez, nič viac nevzal,
na druhý deň obžalovaný T. H. krovinorez predal a jemu doniesol 30,- €.

Nepriamo potvrdila výpoveď obžalovaného ml. W. H. aj jeho matka, svedkyňa A. H., ktorá uviedla, že po

tom, čo policajti vypočúvali jej syna W. sa jej tento priznal, že spolu s obžalovaným T. H. boli na bicykloch
v Sečovskej Polianke a odcudzili krovinorez.

Zhodne s výpoveďou obžalovaného ml. W. H. vyznieva aj výpoveď poškodenej D. F., ktorá uviedla, že
dňa 17.8.2011 ráno zistila, že na zemi vedľa prístavby k ich rodinnému domu sú porozhadzované nejaké

veci, vetracie okienko bolo zvesené a chýbal krovinorez ako aj 1,5 l fľaša domáceho alkoholu.

Hodnotiac takto vykonané dôkazy dospel aj odvolací súd k záveru, že nezistil žiaden dôvod, prečo
by neveril výpovediam obžalovaného ml. W. H. ako aj jeho matky svedkyne A. H., ktoré výpovede
boli vo vzájomnom súlade. Ani krajskému súdu nie je zrejmý dôvod, prečo by tento obžalovaný a

jeho matka, ktorí sú príbuznými obžalovaného T. H., ho mali krivo obviniť. Navyše za situácie, keď je
výpoveď obžalovaného ml. W. H., ako to napokon správne vo svojom rozhodnutí aj súd prvého stupňa
vyhodnotil, v podrobnostiach v súlade s výpoveďou poškodenej D. F., a to predovšetkým v popise
odcudzeného krovinorezu ako aj v popise spôsobu ako sa páchatelia do prístavby rodinného domu, kde
sa odcudzený krovinorez nachádzal, dostali. Osoba obžalovaného ml. W. H. je navyše, vychádzajúc

zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a
dospelých, bez patológie, všeobecná vierohodnosť bola u neho zachovaná, nebola uňho zistená snaha
skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, vypovedať nepravdivo, neúplne, účelovo, pričom zníženú
kritičnosť hodnotenia vlastného správania považoval znalec za sprievodnú pre túto vekovú kategóriu.
Keďže aj znalec zistil zníženú kritičnosť hodnotenia jeho správania, vyjadrenie triednej učiteľky, že si

myslí, že ml. W. H. je zákerný a všetky zlé skutky presmeruje na iných, nie je v rozpore so záverom
znalca a na záveroch o všeobecnej vierohodnosti spoluobžalovaného ml. W. H. nič nemení. Naopak,
výpoveď obžalovaného T.H. odvolací súd hodnotí ako účelovú, prezentovanú v úmysle zbaviť sa trestnej
zodpovednosti. Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že v čase spáchania skutku bol u sestry v Bačkove, túto
skutočnosť mu ani jeho sestra ani jej druh nepotvrdili, a to ani v prípravnom konaní, kde pri výsluchu bol

prítomný aj obhajca obžalovaného, a preto len ťažko možno uveriť tvrdeniu obžalovaného, že policajt
mu povedal, že výpovede príbuzných sa neberú do úvahy a títo svedkovia sa nedostavili ani na hlavné
pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu. Napokon ku skutku malo dôjsť v nočných hodinách, pričom
obce Bačkov a Stankovce sú od seba vzdialené asi 6 km, teda obžalovaný mohol po vykonanej práci
ísť z Bačkova do Sečovskej Polianky.

Z týchto dôvodov ani krajský súd nepovažoval za potrebné k tomuto vypočúvať ďalších obhajobou
navrhovaných svedkov. Obhajobou namietaná skutočnosť, že obžalovaný ml. W. H. má snahu zvaľovať
vinu na iných neobstojí, lebo tento obžalovaný nezvalil vinu na obž. T. H., ale sa k spáchaniu skutku
dobrovoľne priznal a z jeho spáchania usvedčil aj obž. T. H..

Obžalovaný T. H. svojim konaním teda nepochybne naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu aj s prečinom krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ods. 3 písm. b) Tr. zák., keďže neoprávnene vnikol do obydlia
iného a prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, hoci bol za taký čin vpredchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 12T 65/10 zo dňa 30.6.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 5To 46/10 zo dňa 22.9.2010, ktorým bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.

a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a iných, pričom mu bol za to uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch
rokov a šiestich mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, z ktorého výkonu trestu bol podmienečne prepustený dňa 22.3.2011.

Z predloženého spisu krajský súd ďalej zistil, že v mieste bydliska bol obžalovaný T. H. hodnotený

negatívne, keďže sa v minulosti dopustil drobných krádeží. Zo správy vypracovanej Ústavom na výkon
trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici- Kráľovej, kde naposledy obžalovaný T. H. vykonával trest
odňatia slobody, plynie, že tento mal správanie na požadovanej úrovni. Z odpisu registra trestov krajský
súd zistil, že obžalovaný T. H. má v tomto registri jedenásť záznamov, pričom okrem dvoch prípadov sa
dopustil trestného činu krádeže, z čoho plynie, že obžalovaný má sklony páchať trestnú činnosť a v jeho
prípade ide o špeciálneho recidivistu. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 0T 73/2011 zo dňa

3.10.2011 bol uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
písm. b/ Tr. zák. za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka nepodmienečne, pre
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Zároveň mu bol uložený podľa § 61 ods. 2 aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých

druhov v trvaní 5 /päť/ rokov.

Pri ukladaní trestu teda správne súd prvého stupňa prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania
trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho

nápravy majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti
pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a to, že súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

Obžalovanému T. H. síce správne podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 42 ods.1 Tr. zákona v

nadväznosti na § 38 ods. 4 Tr. zákona pri
zistení prevahy priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. j), písm. m) Tr. zákona a neexistencii
poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona uložil súd prvého stupňa súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 1 (jedného) roka a 10 (desiatich) mesiacov, keď aj krajský súd vzhliadol u obžalovaného
prevahu priťažujúcich okolností, a to že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.), zviedol

na spáchanie trestného činu mladistvého (§ 37 písm. j) Tr. zák.) a bol už za trestný čin odsúdený (§ 37
písm. m) Tr. zák.). Ani krajský súd u obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti nezistil. Vzhľadom na
prevahu priťažujúcich okolností mal potom súd ukladať trest odňatia slobody v zmysle § 38 ods. 4 Tr.
zákona v rozmedzí od šestnástich mesiacov do 3 rokov (dolná hranica trestnej sadzby 6 mesiacov bola
zvýšená o 1/3, t.j. o 10 mesiacov z rozdielu medzi jej hornou a dolnou hranicou /§ 38 ods. 8 Tr. zák./).

Súd prvého stupňa rovnako správne podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste, o
ktorom bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 3.10.2011 sp. zn. 0T
73/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.10.2011 a ktorým bol obžalovanému podľa § 348 ods.1, §
36 písm. l), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 1 roka nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Pochybil však prvostupňový súd, pokiaľ obžalovanému T. H. neuložil v súlade s ust. § 42 ods. 2 veta

tretia Tr. zák. aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Avšak vzhľadom na to, že
odvolanie proti rozsudku podal len obžalovaný, pre absenciu odvolania prokurátora v jeho neprospech,
nemôže odvolací súd toto pochybenie súdu prvého stupňa napraviť (§ 322 ods. 3, druhá veta, Tr.
por.). Obžalovanému by totiž musel byť uložený prísnejší trest. Je pravdou, že prvostupňový súd vo
výroku, ktorým zrušoval výrok o treste výslovne neuviedol, že zrušuje aj výrok o treste zákazu činnosti,

podľa názoru krajského súdu, je však výrok o treste nedeliteľný, a to aj v prípade, že je tvorený súhrnom
popri sebe uložených trestov, a preto pokiaľ súd prvého stupňa vyslovil, že zrušuje výrok o treste, zrušil
ho v celom rozsahu, teda aj v treste zákazu činnosti.Prvostupňový súd správne zaradil obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko obžalovaný v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním žalovaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol

uloženýzaúmyselnýtrestnýčin.Jetrebalendodať,žeuobžalovanéhoneprichádzalodoúvahyuloženie
trestu nespojeného s odňatím slobody, pretože tomuto bráni jeho osoba, ktorá sa opakovane dopúšťa
majetkovej trestnej činnosti.

Rovnako správne prvostupňový súd rozhodol aj o povinnosti obžalovaného nahradiť škodu poškodenej,

spôsobenú trestným činom, ktorú si poškodená riadne a včas uplatnila a to vo výške vyplývajúcej z
odborného vyjadrenia, z ktorého plynie, že hodnota krovinorezu zn. Stihl ku dňu spáchania skutku bola
420,- € a pokiaľ poškodená uplatňovala škodu vo väčšej výške, ktorú nemal súd prvého stupňa za
preukázanú, postupoval správne, pokiaľ poškodenú so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal
na občianske súdne konanie.

Z uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.