Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5Er/580/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309212998
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ágnes Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2309212998.2

Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v
Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, proti povinnému:
LESFOL s.r.o., IČO: 35 712 554, so sídlom Športová 490/18, 924 00 Galanta, o vymoženie uloženej
povinnosti vo výške 46,50 Eur a ďalších trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom Mgr. Katarína Szabóová pod spisovou značkou EX
249/09 vyhlasuje za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavuje.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho
exekútora Mgr. Katarínu Szabóovú, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 044925*
zo dňa 20.8.2009, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 46,50 Eur a ďalších trov exekúcie,
na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, č. k.
700-0610423009-GC04/09 zo dňa 14.5.2009.

V priebehu exekúcie súdny exekútor dňa 11.3.2013 predložil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie
exekúcie, keďže povinný bol vymazaný z Obchodného registra. Súdny exekútor zároveň predložil súdu
aj vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 75,29 Eur, ktoré žiadal priznať k náhrade.

Súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že spoločnosť povinného v priebehu exekúcie zanikla
výmazom z Obchodného registra SR, a to ku dňu 13.11.2012, pričom právnym dôvodom výmazu bol
ex offo výmaz.

Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41.

Podľa § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo
v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.

Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má
spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd
pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť
účastníkom konania. Výmazom povinného z Obchodného registra SR tento stratil právnu subjektivitu ako
i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Povinný zanikol výmazom ex offo dňa 13.11.2012,
pričom zanikol bez právneho nástupcu, v zmysle čoho je predmetná exekúcia v súčasnosti vedená
v prospech neexistujúceho subjektu a ako taká je neprípustná. Preto súd danú exekúciu v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a v spojitosti s
ustanovením § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ju zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

O náhrade trov exekúcie súd rozhodol tak, že túto súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko v danom
prípade ide o situáciu, kedy súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov nevzniká. V zmysle ustanovenia

§ 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch,
ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného
ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku
povinného bez právneho nástupcu. Zánikom povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, teda
v danom prípade bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie bola strata spôsobilosti povinného
byť účastníkom konania. Nakoľko oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nejedná sa o prípad, kedy
možno k náhrade trov zaviazať oprávneného. Nie je tu ani zákonný priestor na to, aby sa rozširoval
zákonom taxatívne vymedzený okruh dôvodov, kedy je možné náhradou trov exekučného konania
zaťažiť oprávneného. Situácii, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie
sa venoval aj Ústavný súd SR, ktorý v tejto súvislosti v rámci svojej rozhodovacej činnosti poukazuje na
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983,
séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (kam spadá aj riziko
neuhradenia odmeny za odvedenú prácu) je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom
tejto profesie. Ústavný súd konštatoval, že toto riziko, ktoré exekútor nesie, je dôvodné a do značnej
miery kompenzované jeho, v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Pre úplnosť tunajší
súd na záver uvádza, že samotná skutočnosť, že povinný (príp. aj oprávnený) stratil spôsobilosť byť
účastníkom exekučného konania, a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže
mať za následok uloženie tejto povinnosti štátu, keďže Exekučný poriadok v žiadnom svojom ustanovení
neustanovuje možnosť, resp. zákonné podmienky, z ktorých by bolo možné vyvodiť prechod povinnosti
nahradiť trovy exekúcie na štát (rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 377/08-13).

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhej vete výrokovej časti tohto
uznesenia a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Súd postupoval v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 107 ods.
4 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko bol povinný vymazaný z obchodného registra. Súd preto
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavil. Súd súdnemu exekútorovi náhradu
trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.