Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 22, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/200/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111227481
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5111227481.11

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: Q. V., N.. XX.XX.XXXX, A. V. XX, právne zast. Mgr. Peter
Voloch, advokát so sídlom Čáčovská 305, Senica, proti odporkyni: F. W. N. M. H., N.. XX.XX.XXXX, A. B.
X, E. XXXX V., Š., právne zast. JUDr. Štefan Lehocký, advokát so sídlom Štúrova 1267, Šaštín Stráže,
o povolenie obnovy konania Okresného súdu v Žiline, č.k. XC/XX/XXXX,

r o z h o d o l :

Súd návrh na obnovu konania zamieta.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 3.601,30 Eur na účet právneho
zástupcu odporkyne, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.08.2011 doručeným súdu dňa 18.08.2011 domáhal, aby povolil
obnovu konania vedeného na Okresnom súde v Žiline pod spisovou značkou XC/XX/XXXX. Svoj nárok
odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod spisovou značkou XC/XX/XXXX

o zaplatenie 82.984,80 Eur s príslušenstvom v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č.k. XCo/
XXX/XXXX bol právoplatným rozsudkom zaviazaný zaplatiť odporkyni sumu 82.984,79 Eur spolu s
úrokmi z omeškania. Avšak má za to, že sú skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní, a ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej, keďže v
pôvodnom konaní nedisponoval s dôkazom o tom, že J. B., B..T..Y.. akceptoval prevzatie záväzku na
vrátenie predmetnej pôžičky odporkyni, ale až po skončení pôvodného konania mu jeho syn ako jeden z

konateľov spol. J. B. B..T..Y.. oznámil, že medzi odporkyňou a danou spoločnosťou bola uzavretá zmluva
o úvere zo dňa 11.08.2007, v ktorej obe strany potvrdili, že záväzok na zaplatenie pôžičky vo výške
2.500.000,- Sk bol prevzatý spoločnosťou J. B. B..T..Y.. Keďže táto spoločnosť prevzala v celom rozsahu
záväzok, ktorý bol predmetom pôvodného konania, stala sa dlžníkom pôžičky spol. J. B. B..T..Y..

Spolu s návrhom navrhovateľ predložil čestné vyhlásenie C..V.; zmluvu o úvere zo dňa 11.08.2007.

Dňa 13.07.2012 súd rozhodnutím návrh na obnovu konania zamietol. (l.č. 135)

Voči tomuto rozhodnutiu navrhovateľ podal odvolanie, ku ktorému pripojil zmluvu o úvere zo dňa

11.09.2007, na základe čoho odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil na nové konanie z dôvodu, že má
za to, že vykonanie dôkazu je potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu veci a nevykonanie tohto
dôkazu znemožnilo navrhovateľovi uniesť dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, čo prispelo
k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci.

Podľa pokynov odvolacieho súdu povinnosťou okresného súdu je vysporiadať sa s predloženým
listinným dôkazom zo strany navrhovateľa, ktorý prvostupňový súd nepripustil a navrhovateľ ho predložil

v odvolacom konaní. Okresný súd musí posúdiť, či v prípade listinného dôkazu nachádzajúceho sa na
č.l. 5-7 spisu ide o dôkaz, ktorý navrhovateľ bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a či
zároveň tento dôkaz môže privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.Následne súd nariadil pojednávanie a konal v intenciách odvolacieho súdu.

Podľa § 228 ods.1 písm.a) O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v

pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie veci.

Podľa § 230 ods.1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 232 ods.1 O.s.p. návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.

Navrhovateľ žiadal povoliť obnovu konania tunajšieho súdu vedeného pod č. XC/XX/XXXX, na základe
čoho na prejednanie jeho návrhu je príslušný tunajší súd v zmysle § 232 O.s.p.

Súd zistil, že návrh na obnovu konania podala oprávnená osoba, a to navrhovateľ, ktorý bol v pôvodnom
konaní odporcom.

Podľa čestného vyhlásenia zo dňa 15.08.2011 C. V., ktorý prehlásil, že informáciu a kópiu Zmluvy
o úvere, poskytol navrhovateľovi v priebehu mesiaca august 2011, vyplýva, že návrh na obnovu
konania bol podaný v zákonom stanovenej lehote, nakoľko návrh bol súdu doručený dňa 18.08.2011

a navrhovateľ sa o dôvode obnovy údajne dozvedel v mesiaci august 2011, teda návrh bol podaný v
zákonom stanovenej lehote v súlade s § 230 ods.1 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne, výsluchom
navrhovateľa, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, a to predovšetkým čestné
vyhlásenie C..V.; zmluvu o úvere zo dňa 11.08.2007; rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 10.09.2010

č.k. XC/XX/XXXX-XX, návrh na platobný rozkaz na zaplatenie 2.500.000,- Sk; zmluva o pôžičke
z 31.05.2006, dodatok č.1 z 11.08.2007, rozhodnutie Krajského súdu, písomné podanie právneho
zástupcu odporkyne zo dňa 02.07.2012, ako aj pripojený spis tunajšieho súdu XC/XX/XXXX, zmluva o
úvere, zmluva o pôžičke z 02.06.2006 s dodatkom č.1 zo dňa 02.05.2007.

Právny zástupca navrhovateľa vychádzal zo Zmluvy o úvere zo dňa 11.08.2007 (l.č. 5-7), ktorú vraj

navrhovateľ nemohol predložiť, lebo nie je zmluvnou stranou a v ktorej došlo k prevzatiu dlhu, na základe
čohosastaladlžníkomnamiestonavrhovateľaspoločnosťJ.B.B..T..Y..OdporkyňatedavkonaníXC/XX/
XXXX nesprávne zažalovala navrhovateľa, keďže z danej zmluvy jednoznačne vyplýva dlžník spol. J. B.
B..T..Y.., pričom navrhovateľ poukazoval na tú zmluvu v konaní XC/XX/XXXX, ale súd na to nebral ohľad.
Súd poukazuje, že odvolacím súdom bolo rozhodnutie potvrdené a nebola daná skutočnosť vytknutá.

Súd mal zistené, že konanie vedené na tunajšom súde pod č. XC/XX/XXXX, predmetom ktorého bolo
zaplatenie sumy 82.984,79 Eur s prísl. na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 23.05.2006, je právoplatne
skončené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 10.09.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline zo dňa 31.01.2011, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdené
a teda neboli zistené žiadne právne vady.

Preto nie je možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že na zmluvu v tom konaní poukazoval, ale súd
nebral na to ohľad, pričom je nepochybné, že aj v samotnom rozhodnutí Okresného súdu Žilina je
uvádzaná daná zmluva, predmetom ktorej bola pôžička 2.500.000,- Sk.

Navrhovateľ tvrdil, že o predmetnej zmluve sa dozvedel od svojho syna C..V., až keď začala exekúcia
s tým, že je nejaká zmluva a prevzatie dlhu.

SvojetvrdeniepodložilajčestnýmvyhlásenímC.V.,žeinformáciuakópiuzmluvymupredložilvpriebehu
mesiac august 2011.

Následne však na ústnom pojednávaní dňa 13.07.2012 navrhovateľ uviedol, že poukazoval na tú zmluvu
aj na pojednávaní v konaní XC/XX/XXXX, pretože vedel, že má byť taká nejaká zmluva uzavretá, ale
nevedel to s istotou, keďže nebol jej zmluvnou stranou.

Z uvedeného vyplýva rozpor v tvrdeniach navrhovateľa, keď tvrdil, že až v auguste 2011 sa dozvedel o
danej zmluve, ale na ktorú poukazoval už v rámci konania XC/XX/XXXX a nežiadal o jej zabezpečenie.Súd poukazuje, že dôkaz, ktorý podľa navrhovateľa nemohol použiť v pôvodnom konaní, je Zmluva o
úvere zo dňa 11.08.2007 uzavretá medzi spol. E. G.-L. H. - P. (Ď. R. E.) ako veriteľom 1/, odporkyňou
ako veriteľkou 2/ a dlžníkom J. B. B..T..Y.. a predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 350.000,- Eur

dlžníkovi veriteľom 1/. (l.č. 5-7)

Ďalej v zmluve je konštatovanie, že veriteľ 2/ poskytol navrhovateľovi sumu 2,5 mil. Sk na základe
Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 31.05.2006 a následne na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 02.06.2006
medzi navrhovateľom a spol. J. B. B..T..Y.. boli tieto prostriedky požičané spol. J. B. B..T..Y.. a veriteľ 2/
bol oboznámený s poskytnutím pôžičky a prevzatím dlhu ku dňu 02.06.2006 spoločnosťou J. B. B..T..Y..

Právny zástupca odporkyne namietal tvrdenie navrhovateľa s tým, že navrhovateľ mohol objektívne

preukázať danú zmluvu v konaní XC/XX/XXXX, pretože je táto zmluva v pôvodnom konaní spomínaná.
Navrhovateľ vedel o tejto pôžičke a nežiadal súd ani o jej zabezpečenie, hoci uviedol, že ju nemal,
nakoľko nebol zmluvnou stranou.

Je nepochybné, že existujú dve verzie predmetnej zmluvy.

Navrhovateľ až v odvolacom konaní tohto konania predložil druhú verziu zmluvy o úvere medzi spol. E.

ako veriteľom a J. B. B..T..Y.. ako dlžníkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov
dlžníkovi vo výške 350.000,- Eur.

Verziu zmluvy, na ktorú sa odvoláva, predložil v tomto konaní spolu s návrhom.

Z vykonaného dokazovania súd mal zistené, že došlo len k jednému poskytnutiu týchto peňažných
prostriedkov vo výške 350.000,- Eur od spoločnosti E. spoločnosti J. B. B..T..Y.., avšak v 2 rôznych

zneniach zmlúv, keďže v zmluve, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva v tomto konaní a o ktorej predtým
údajne nevedel, je zmluvnou stranou aj odporkyňa ako veriteľ 2/. (l.č. 5)

Aj keď odporkyňa je uvedená v danej zmluve ako zmluvná strana, predmetnom zmluvy nie je dotknutá,
nakoľko predmetom zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi - spol. J. B. B..T..Y.. od
veriteľa 1/. V zmluve je iba konštatovanie, že veriteľ 2/ poskytol na základe Zmluvy o pôžičke z

31.05.2006 pôžičku 2,5 mil. Sk navrhovateľovi, ktorý následne danú sumu požičal dlžníkovi na základe
Zmluvy o pôžičke z 02.06.2006, pričom veriteľ 2/ bol oboznámený s poskytnutím pôžičky a prevzatím
dlhu k 02.06.2006 spoločnosťou J. B. B..T..Y.. a že táto spoločnosť prevzala Zmluvou o pôžičke zo dňa
02.06.2006 daný dlh.

Je nepochybné, že dňa 02.06.2006 bola uzavretá Zmluva o pôžičke medzi navrhovateľom a spol. J.

B. B..T..Y.. V zmluve nebolo uvedené, odkiaľ mal veriteľ tieto peňažné prostriedky, avšak ani to nie je
relevantné. Následne dňa 02.05.2007 bol uzavretý Dodatok č.1 k danej zmluve, v ktorom je uvedené,
že veriteľ dáva súhlas dlžníkovi na uzatvorenie zmluvy o prevzatí jeho dlhu z pôžičky zo dňa 31.05.2006
vo výške 2,5 milióna Sk od F. W. N. M. H.. (l.č. 203-205)

Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosti J. B., B..T..Y.. bol dňa 02.05.2007 daný súhlas k tomu, aby uzavrel

s veriteľom navrhovateľa „Zmluvu o prevzatí dlhu“.

Súd toto neposúdil ako samotnú dohodu o prevzatí dlhu. Pričom aby dohoda o prevzatí dlhu bola platná
a účinná, musí byť súhlas veriteľa a v danom prípade tým veriteľom mala byť práve odporkyňa. Súd
však nemal preukázané, že by došlo k súhlasu z jej strany. V predloženej zmluve je iba konštatovanie,
že odporkyňa bola oboznámená s poskytnutím pôžičky a prevzatím dlhu k 02.06.2006 spoločnosťou

J. B. B..T..Y..

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dodatok č.1 o súhlase k uzavretiu Zmluvy o prevzatí dlhu s
veriteľom bol zo dňa 02.05.2007, ale v zmluve o úvere, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva, je uvedené,že veriteľ 2/ bol oboznámený s poskytnutím pôžičky a prevzatím dlhu k 02.06.2006 spoločnosťou J. B.
B..T..Y.. a že táto spoločnosť prevzala Zmluvou o pôžičke zo dňa 02.06.2006 daný dlh.

Z uvedeného vyplýva, že dňa 02.05.2007 ak bol daný aj súhlas k uzavretiu zmluvy, nešlo o súhlas k

prevzatiu dlhu k 02.06.2006.

Súd poukazuje na rozpor v dodatku č.1 zo dňa 02.05.2007, podľa ktorého „veriteľ dáva súhlas dlžníkovi
na uzatvorenie zmluvy o prevzatí jeho dlhu z pôžičky zo dňa 31.05.2006 vo výške 2,5 milióna Sk od F. W.
N. M. H.“, hoci v Zmluve o úvere zo dňa 11.08.2007 bolo konštatovanie, že „veriteľ 2/ bol oboznámený
s poskytnutím pôžičky a prevzatím dlhu k 02.06.2006 spoločnosťou J. B. B..T..Y.. a že táto spoločnosť
prevzala Zmluvou o pôžičke zo dňa 02.06.2006 daný dlh.“

Avšak zmluvou o pôžičke z 02.06.2006 nebol prevzatý žiadny dlh. Touto zmluvou spol. J. B. B..T..Y.. si
iba požičala od navrhovateľa danú sumu. Išlo iba o pôžičku.

To, že danej spoločnosti boli požičané peňažné prostriedky od navrhovateľa, ktorý ich mal požičané od
odporkyne, nemá vplyv na právne postavenie, nakoľko nepochybne išlo o zmluvy o pôžičke bez ohľadu
na to, odkiaľ boli veriteľmi získané.

Teda ani z tohto dôvodu nie je možné posúdiť splnenie podmienky prípustnosti obnovy konania, že ide
o dôkaz, ktorý môže privodiť priaznivejšie rozhodnutie, keďže vlastne ani nejde o taký úkon, ako je
prevzatie dlhu.

Podľa § 531 Občianskeho zákonníka

(1) Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ

súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.

(2) Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom
dlžníkovi.

(3) Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

(4) Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

Podľa § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd nezistil žiadnu dohodu o prevzatí dlhu, a to ani v písomnej forme. Ustanovenie v Zmluve o úvere z
11.08.2007 súd nepovažuje za dohodu v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ v tomto konaní tvrdil, že existuje ďalšia zmluva o úvere medzi spol. E. a J. B. B..T..Y.. bez

účasti odporkyne. Takú zmluvu aj skutočne predložil, a to spolu s odvolaním voči rozhodnutiu zo dňa
13.07.2012.

Z danej zmluvy vyplýva, že bola riadne uzavretá a veriteľom podpísaná dňa 10.08.2007 a dlžníkom dňa
08.08.2007 na poskytnutie sumy 350.000,- Eur. (l.č. 163)

Je nepochybné, že navrhovateľ a odporkyňa nie sú zmluvnými stranami tejto zmluvy.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že táto zmluva o úvere a zmluva o úvere aj s veriteľom 2/, t.j.
odporkyňou, je jedna zmluva, teda hoci boli 2 zmluvy, išlo len o 1 úver vo výške 350.000,- Eur, pričom
odporkyňa mala požičať Zmluvou o pôžičke zo dňa 31.05.2006 sumu 2,5 mil. Sk aj navrhovateľovi, ktorý
zároveň túto sumu požičal spol. J. B. B..T..Y.. zmluvou o pôžičke zo dňa 02.06.2006 a následne mu dal
súhlas k uzavretiu Zmluvy o prevzatí jeho dlhu, na základe čoho by spol. J. B. bola dlžníkom aj voči spol.

E., aj voči odporkyni, v dôsledku čoho nemal byť odporcom v konaní XC/XX/XXXX.Navrhovateľ trval na tom, že o tejto zmluve s odporkyňou ako veriteľom 2/ nevedel, nakoľko mu
spoločnosťou J. B. B..T..Y.. nebola predložená, ale bola predložená až v mesiaci august 2011.

Ak odvolací súd konštatoval, že zavinenie na nepredložení dôkazu v pôvodnom konaní predpokladá

tzv. procesné zavinenie, teda nie zavinenie vo vzťahu k vedomosti alebo nevedomosti o dôkaze, po
vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že navrhovateľ síce tvrdil, že nemal o tej zmluve vedomosť,
avšak je nepochybné, že bol spoločníkom danej spoločnosti - dlžníka, dokonca dal súhlas k uzavretiu
zmluvy o prevzatí dlhu, a preto bolo v jeho záujme ako dlžníka voči odporkyni, zistiť, či k takej zmluve
aj došlo, a teda či je naďalej dlžníkom. Je evidentné, že odporkyňa ho považovala za jediného dlžníka,
keďže podala žalobný návrh v konaní XC/XX/XXXX iba voči nemu, čo znamená, že popierala platnosť

akejkoľvek dohody o prevzatí dlhu. Ak bola oboznámená o nejakej takej dohode, neznamená to, že s
tým aj súhlasila. A keďže navrhovateľ bol spoločníkom spol. J. B. B..T..Y.., bolo jeho právo ako spoločník
nahliadaťdovšetkýchdokumentovalistínspoločnostianiesaibaspoliehaťnato,čomubolopredložené
konateľom, ktorý je dokonca jeho synom.

Je prirodzené, že také skutočnosti, ako je prevzatie dlhu a pod., si spoločníci a konatelia navzájom

oznamujú a to nehovoriac o tom, že sú aj rodinní príslušníci - otec-syn.

Pokiaľ navrhovateľ toto svoje právo nevyužil a nenahliadol do všetkých listín, keďže v konaní XC/XX/
XXXX dokonca tvrdil, že mal vedomosť o existencii takej zmluvy a dokonca mohol aj predpokladať o
jej existencii ihneď po uzavretí dodatku č.1 zo dňa 02.05.2007, resp. mu to spol. J. B. B..T..Y.. zatajila,
nemôže to byť na úkor odporkyne. Súd nemal zistenú žiadnu objektívnu skutočnosť, ktorá by bránila

predložiť predmetný dôkaz. Zmluva musela byť v spoločnosti, v ktorej je navrhovateľ spoločník a v rámci
jeho práv mohol do takej zmluvy nahliadnuť, ako aj do všetkých listín v spoločnosti. Z ničoho nevyplýva,
že by taká zmluva v spoločnosti nebola, keď dokonca konateľ - syn navrhovateľa ju navrhovateľovi
predložil.

Ak aj odvolací súd konštatoval, že zo skutočnosti, že navrhovateľ bol spoločníkom spol. J. B. B..T..Y..,

nemožno vyvodiť záver, že zmluvu mohol predložiť v pôvodnom konaní, súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že okrem toho, že navrhovateľ ako spoločník v rámci výkonu svojich práv si zmluvu
mohol zabezpečiť z danej spoločnosti, pričom musel mať vedomosť o nej vzhľadom na dodatok č. 1 k
zmluve o pôžičke, kde dal súhlas spoločnosti J. B. B..T..Y.. k zmluve o prevzatí záväzku, tak poukazoval
na zmluvy aj v pôvodnom konaní, s čím sa súd zaoberal a rozhodol, a to aj bez ich predloženia.

Súd má za to, že skutočnosť, že navrhovateľ nevyužil svoje práva spoločníka a nenahliadol do zmlúv
spoločnosti a nepredložil ich v pôvodnom konaní, bolo zavinením navrhovateľa. Aj keby súd pripustil, že
navrhovateľ skutočne nevedel o predmetnej zmluve, tak to bolo len jeho pochybením.

Je však nepochybné, že nešlo o neznámy dôkaz, keďže sám navrhovateľ na ústnom pojednávaní dňa
13.07.2012uviedol,ženatúzmluvupoukazovalajnapojednávanívkonaníXC/XX/XXXX,pretoževedel,

že má byť taká nejaká zmluva uzavretá, ale nevedel to s istotou, keďže nebol jej zmluvnou stranou. Ako
spoločník pri výkone svojich práv si zmluvu mohol zabezpečiť, a to zvlášť, keď uviedol, že mal vedomosť
o takej nejakej zmluve.

Presvedčenie súdu, že nešlo o neznámy dôkaz u navrhovateľa, vyplýva predovšetkým z toho, že
navrhovateľ uzatváral dodatok č.1, v ktorom dal dlžníkovi súhlas k uzavretiu takej dohody, zároveň je

spoločníkom dlžníka, konateľom ktorého je jeho syn a dokonca navrhovateľ na tú zmluvu poukazoval v
konaní XC/XX/XXXX, len ju nepredložil a ani sa nesnažil ju predložiť, iba ju spomenul, dokonca ju ani
nepožadoval zabezpečiť súdom, čo súd mohol v rámci dokazovania požadovať aj od 3.osoby listinný
dôkaz týkajúci sa prevzatia dlhu.

Zároveň súd považuje za nelogické, ak navrhovateľ dal súhlas k prevzatiu dlhu vo výške 2,5 mil. Sk, ale

niekoľko rokov sa nezaujímal o to, či je ešte dlžníkom alebo nie, pričom dlh mala dokonca prevziať jeho
spoločnosť konateľom, ktorý je jeho syn. Takýto postup je nepravdepodobný a nehodnoverný a teda
samotný dodatok k zmluve o pôžičke sa javí ako niečo dodatočne vykonštruované. Súd však zdôrazňuje,
že daný dodatok s uvedeným súhlasom dlžníka - navrhovateľa nie je prevzatím dlhu v zmysle § 531
Občianskeho zákonníka.Súd poukazuje na to, že navrhovateľ na jednej strane udelil v dodatku k zmluve o pôžičke súhlas k
uzavretiu zmluvy o prevzatí záväzku, ale na druhej strane sa nezaujíma o to, či je naďalej dlžníkom alebo
nie a túto skutočnosť ani riadne neuvádza v pôvodnom konaní. Takéto konanie je značne nelogické a

tým, že v tomto konaní na to poukazuje, súd považuje jeho konanie za špekulatívne z jeho strany. Súd
má však za to, že navrhovateľ mal vedomosť o zmluvách a bolo jeho zavinením, že ich nepredložil v
pôvodnom konaní. Predsa stačilo dôkaz označiť a žiadať jeho zabezpečenie súdom, avšak navrhovateľ
zmluvy iba spomenul, ale neoznačil, ani nežiadal zabezpečiť súdom.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovateľ požíva ochranu svojich práv voči spoločnosti, v

ktorej je spoločníkom, ktorých sa môže domáhať inými právnymi prostriedkami.

Súd zdôrazňuje, že ničím nebolo preukázané, že skutočne došlo k prevzatiu dlhu navrhovateľa
spoločnosťou J. B. B..T..Y..

V predloženej zmluve o úvere je iba konštatovanie, odporkyňa poprela súhlas k prevzatiu dlhu a
nepovažuje dané konštatovanie - oboznámenie za udelenie súhlasu. Taktiež navrhovateľ neuzavrel
žiadnu zmluvu, dal iba súhlas k uzavretiu Zmluvy o prevzatí dlhu, čo však automaticky neznamená, že

k takej zmluve došlo.

Skutočnosť, že nedošlo k jej uzavretiu, vyplýva aj z toho, že navrhovateľ nemal vedomosť o tom. Je
prirodzené, že pokiaľ niekto niečo dlhuje a dá inej osobe súhlas k tomu, aby s jeho veriteľom dohodol
prevzatie dlhu, tak sa zaujíma, resp. si riadne a hodnoverne zistí, či k takej dohode došlo a to zvlášť,
keď tá druhá osoba je jeho spoločnosťou. Nešlo o žiadnu cudziu druhú osobu, ale o spoločnosť, v ktorej

navrhovateľ je spoločníkom a dokonca jeho syn je konateľom. Je nepravdepodobné, aby syn otcovi
nepovedal, že prevzal jeho dlh a teda, že by nevedel o takej prípadnej zmluve.

Súd má za to, že navrhovateľ musel vedieť, resp. mohol vedieť s poukazom na uvedené skutočnosti.

Avšak žiadna zmluva, či dohoda o prevzatí dlhu neexistuje. Odporkyňa ako veriteľka nedala súhlas k
prevzatiu. V zmluve o úvere z l.č. 5 je iba to, že bola oboznámená o prevzatí, čo však nie je udelenie

súhlasu.

Keby odporkyňa dané oboznámenie aj považovala za súhlas k prevzatiu dlhu, tak by bola sama proti
sebe, keďže v konaní XC/XX/XXXX žalovala iba navrhovateľa.

Z ničoho nevyplýva, že by odporkyňa dala súhlas pôvodnému dlžníkovi, t.j. navrhovateľovi alebo inej
osobe.

Súd poukazuje na § 120 O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, a to vzhľadom na kontradiktórnosť procesu.

Súd poukazuje na to, že navrhovateľ v konaní XC/XX/XXXX musel vedieť o tomto úvere, keďže ju
spomínal, avšak nežiadal súd o jej zabezpečenie, hoci uviedol, že ju nemal, nakoľko nebol zmluvnou
stranou. Právny zástupca navrhovateľa tvrdil, že boli dve zmluvy a spomínaná v konaní XC/XX/XXXX

bola práve tá druhá.

Je evidentné, že navrhovateľ si v konaní protirečil a rozporoval a uvádzal tvrdenia spolu s právnym
zástupcom tak, ako im to vyhovovalo v priebehu konania.

Súd mal nepochybne zistené, že boli uzavreté 2 zmluvy, a to zmluva na sumu 2.500.000 Sk, ktorá bola
predmetom konania XC/XX/XXXX a zmluva na sumu 350.000,- Eur, ktorá nebola predmetom žiadneho

konania a ide o zmluvu, na ktorú v rámci tohto konania navrhovateľ poukazuje a v ktorej malo dôjsť k
prevzatiu dlhu.

Právny zástupca navrhovateľa na to uviedol, že zmluva o úvere zo dňa 11.08.2007 je vlastne zhrnutie
tých predchádzajúcich dvoch zmlúv (na sumu 2,5 mil. Sk a 350.000 Eur) do jednej, o čom navrhovateľ
vraj nevedel, čo súd spochybnil, a neuveril takému tvrdeniu.Tvrdeniu navrhovateľa, že o danej zmluve nevedel a dozvedel sa o tom až pi exekúcii po jej predložení
od svojho syna - konateľa spol. J. B.Í., B..T..Y.., súd neuveril. Tieto tvrdenia považuje za špekulatívne
privodiť si prospech a vyhnúť sa plneniu, nakoľko predmetom konania XC/XX/XXXX bola suma zo

zmluvyopôžičkez31.05.2006poskytnutánavrhovateľoviododporkyne,ktorúmalnáslednenavrhovateľ
poskytnúť Zmluvou o pôžičke z 02.06.2006 spoločnosti J. B. B..T..Y.., ktorej mala spol. E. poskytnúť úver
Zmluvou o úvere z 11.08.2007 a ktorá mala zároveň prevziať dlh navrhovateľa od odporkyne.

Teda všetky subjekty sú poprepájané, a zároveň navrhovateľ je spoločníkom spoločnosti J. B. B..T..Y..

Súd mal zistené, že spoločnosť J. B. B..T..Y.., ktorá mala prevziať dlh navrhovateľa, je spoločnosťou, v
ktorej ako štatutárny zástupca vystupuje C. V., ktorý je synom navrhovateľa a spoločníkom spoločnosti

je aj navrhovateľ.

Z výpisu z obchodného registra na spol. J. B. B..T..Y.. mal súd zistené, že spoločnosť vznikla dňa
25.03.2006, od kedy je jedným z konateľov C. V. - syn navrhovateľa a jedným zo spoločníkov je
navrhovateľ.

Je nepravdepodobné, aby o týchto úkonoch navzájom nevedeli, hlavne keď sa ich dotýkajú, pričom ide o

nemalé finančné čiastky. Súd neposúdil za hodnoverné ani čestné vyhlásenie syna navrhovateľa o tom,
kedy mu predložil predmetnú zmluvu. Je až nepochopiteľné, že by syn otcovi nepovedal o tom, že jeho
spoločnosť prevzala jeho dlh, teda že už nie je dlžníkom odporkyne, keby však k tomu skutočne došlo.

Je nepochybné, že táto zmluva bola uvádzaná aj v rozsudku Okresného súdu Žilina v konaní XC/XX/
XXXX, z čoho vyplýva, že bola daná vedomosť o existencii danej zmluvy. Dokonca navrhovateľ na

pojednávaní dňa 13.07.2012 tvrdil, že spomínal ju, lebo mal o nej vedomosť, aj keď nie s istotou,
hoci v žalobnom návrhu poukazoval na to, že sa o nej dozvedel až v mesiaci august 2011. Následne
na pojednávaní uviedol, že spomínal jednu zmluvu, ale existovali dve - dve zmluvy na tú istú sumu z
rovnakého dátumu s tými istými zmluvnými stranami, len jedna z nich je iba zhrnutie spomínaných zmlúv.

Zmluva, na ktorú odkazuje navrhovateľ s tým, že sa o nej dozvedel až v auguste 2011, hoci predtým na

ňu poukazoval v konaní XC/XX/XXXX, mala spol. J. B. B..T..Y.. uzavrieť dňa 11.08.2007. Je zarážajúce a
nepravdepodobné tvrdenie navrhovateľa, že sa o nej dozvedel až v auguste 2011, keďže je spoločníkom
tej spoločnosti. Mal teda možnosť ako spoločník spoločnosti nahliadnuť do listín spoločnosti. Ak tak
neurobil, nemôže to byť na úkor odporkyne, ale na jeho úkor. Pričom nešlo o malú zanedbateľnú a
nepovšimnuteľnú sumu, ale o sumu 2,5 mil. Sk, ktorú mala táto jeho spoločnosť, ktorej je spoluvlastník -

spoločník, prevziať ako jeho dlh a zároveň si požičať ďalšiu nemalú sumu. Toto utvrdzuje aj skutočnosť,
že konateľom spoločnosti je syn navrhovateľa a je pravdepodobná väčšia komunikácia medzi nimi ako
blízkymi osobami v príbuzenskom vzťahu. A preto tvrdenie, že navrhovateľ sa o zmluve dozvedel až
od syna v auguste 2011, keď začala exekúcia, vyvoláva predpoklad špekulácie a účelovosti. V tejto
súvislosti súd poukazuje na komunikáciu medzi navrhovateľom a jeho synom, keď o exekúcii si povedia,

aleozmluvestakvysokousumouastakzávažnýmkrokom,akojeprevzatiedlhuodfyzickejosoby,ktorá
je zároveň spoločníkom a zároveň aj tým dlžníkom, si podľa ich uvedenia nepovedia, čo je také tvrdenie
s vysokou pravdepodobnosťou účelové. Pričom je nepochybné, že syn navrhovateľa je konateľom
spoločnosti od jej vzniku.

Právny zástupca odporkyne správne poukázal na to, že zmluvu o pôžičke z 31.05.2006 a dodatok č.1

zo dňa 02.05.2007 ma súd v konaní XC/XX/XXXX k dispozícii, pričom neposúdil, že by došlo k prevzatiu
dlhu a navrhovateľ ani netvrdil, že by došlo k prevzatiu dlhu s poukazom na dodatok č.1, v ktorom dal
súhlas k uzavretiu takej zmluvy s veriteľom.

Právny zástupca odporkyne výslovne popieral udelenie súhlasu, v dôsledku čoho v zmysle § 531
Občianskeho zákonníka je taká dohoda neúčinná. Popretie takého súhlasu nepriamo potvrdila aj sama

odporkyňa, keďže v konaní XC/XX/XXXX žalovala iba navrhovateľa ako jediného dlžníka.Zároveň súd poukazuje na to, že ak bola navrhovateľovi predložená iba jedna verzia zmluvy o úvere, t.j.
verzia bez veriteľa 2/, súd poukazuje na to, že také pochybenie zo strany J. B. B..T..Y.. je nepochopiteľné
a nepravdepodobné, keďže zmluvy, aj keď išlo len o 1 úver, mali odlišnú formu, na inom mieste sú

podpisy zmluvných strán. A predsa ak išlo o 1 úver, len v 2 verziách zmluvy, nebol dôvod mať založené
dané zmluvy na rôznych miestach v spoločnosti, ale spolu, keďže išlo o 1 úver.

Zároveň právny zástupca odporkyne správne poukázal na to, že zmluvou o pôžičke z 31.05.2006
odporkyňa požičala navrhovateľovi peňažné prostriedky. Vôľa bola teda pôžička. Následne cca 1 rok po
uzavretí tejto zmluvy o pôžičke dodatkom č.1 k zmluve o pôžičke z 02.05.2007 medzi navrhovateľom a

spol. J. B. B..T..Y.. navrhovateľ dal dlžníkovi súhlas, aby uzavrel dohodu o prevzatí jeho dlhu z pôžičky
z 31.05.2006. Súd poukazuje na to, že nebol žiadny dôvod, súvis na to, aby takýto súhlas bol v dodatku
č.1 k zmluve o pôžičke zo dňa 02.05.2007, pričom v zmluve o úvere sa uvádza prevzatie dlhu ku dňu
02.06.2006, čo je cca 1 rok pred uzavretím dodatku a zmluvy o úvere.

Podľa § 122 ods.1 Obchodného zákonníka spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia
spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v

spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.

Podľa § 122 ods.2 Obchodného zákonníka spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov
informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ ako spoločník mal právo nahliadať do dokladov spoločnosti a
taktiež mal právo požadovať informácie. Ako spoločník má právo podieľať sa na riadení spoločnosti,

vykonávať kontrolu spoločnosti a toto oprávnenie nemožno mu odňať.

Teda keby navrhovateľ vykonával svoje práva spoločníka, vedel by o činnostiach, aktivitách jeho
spoločnosti J. B. B..T..Y.., vedel by aj o uzavretých zmluvách.

Ak navrhovateľ nevykonával a nevyužíval svoje práva spoločníka v zmysle § 122 Obchodného
zákonníka, zavinil si sám, že taký dôkaz, na ktorý poukazoval, nemohol predložiť, označiť,..., hoci súd

je názoru, že o ňom vedel, keďže daná zmluva bola spomínaná v konaní XC/XX/XXXX. Pokiaľ súd v
danom konaní na tú zmluvu nebral ohľad, ako uviedol navrhovateľ, nie je to dôvod pre obnovu konania.
Pokiaľ skutočne išlo o inú zmluvu a o tej, na ktorú navrhovateľ poukazuje, skutočne nemal vedomosť,
mohol o nej vedieť a zabezpečiť ju z pozície spoločníka danej spoločnosti a využitia a vykonávania
jeho práv, a z toho dôvodu jeho vinou nemohol taký dôkaz použiť. Preto nie je splnená podmienka pre

povolenie obnovy konania.

Navrhovateľ bol v tomto smere pasívny niekoľko rokov, počas ktorých sa nezaujímal o to, či teda došlo
k prevzatiu jeho dlhu, ktorý nie je zanedbateľný - 2,5 mil. Sk alebo či namiesto neho je dlžníkom jeho
spoločnosť. Toto sa mal podľa jeho tvrdenia dozvedieť až po právoplatnom skončení konania XC/XX/
XXXX, keď začala exekúcia. Pokiaľ by taká dohoda so všetkým zákonnými náležitosťami existovala, súd

má za to, že navrhovateľ by o nej vedel, či od vlastného syna, od spoločnosti alebo vlastnou iniciatívou,
pretože ak by niekto dlhoval 2,5 mil. Sk a následne dá súhlas k prevzatiu k dlhu, je prirodzené sa o to
zaujímať. Navrhovateľ podľa dodatku k zmluve mal dal súhlas k prevzatiu a dokonca uviedol, že by mala
existovať taká nejaká zmluva, ale jeho pasivita a nečinnosť nemôže byť na úkor veriteľa, t.j. odporkyne.

Súd opätovne zdôrazňuje, že odporkyňa nedala súhlas k dohode o prevzatí dlhu v zmysle § 531

Občianskeho zákonníka, čo preukazuje aj tá skutočnosť, že žalovala iba navrhovateľa ako dlžníka. Keby
považovala za dlžníka aj spol. J. B., B..T..Y.., tak by žalovala aj jeho, resp. iba jeho, a nie tak, ako žalovala
v konaní XC/XX/XXXX.

Na základe uvedeného súd má za to, že nie je tu skutočnosť a dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohol
navrhovateľ použiť v pôvodnom konaní.

Teda súd má za to, že žiadna podmienka pre povolenie obnovy nie je splnená, nakoľko nielenže
predmetná zmluva, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva, by mu neprivodila prospech, keďže daná zmluvanie je dohodou o prevzatí dlhu, ale zároveň nebola predložená bez viny navrhovateľa v pôvodnom
konaní. Mal o nej vedomosť, spomínal ju v konaní XC XX/XXXX, avšak nebolo požadované jej
zabezpečenie, ani sa na ňu neodvolával v odvolaní konania XC XX/XXXX. A zároveň ako spoločník mal

využiť svoje práva spoločníka a nazrieť do všetkých listín spoločnosti, kedy by „našiel“ aj predmetnú
zmluvu. Ale keďže tak nevykonal a teda vraj o nej nemal vedomosť, nemôže to byť na úkor odporkyne.

V danej súvislosti súd poukazuje na to, že môže nastať otázka, načo by navrhovateľ išiel hľadať ďalšie
listiny, keď mu boli predložené určité listiny konateľom a teda sa spoliehal, že ide o všetky listiny.
Avšak ak dal súhlas svojej spoločnosti k tomu, aby uzavrela zmluvu o prevzatí dlhu, bolo jeho záujme

zistiť, či došlo k takej dohode a či je naďalej dlžníkom a teda či existuje taká zmluva a zároveň je
nepravdepodobné, že by mu to spoločnosť J. B. B..T..Y.. neoznámila, zvlášť vtedy, keď konateľom je
syn navrhovateľa a dokonca mu to malo byť synom oznámené až po právoplatnom skončení súdneho
konania, a to pri exekúcii, že nejaká taká zmluva existuje. Dovtedy akože o jej existencii nevedeli!? Súd
to však posúdil tak, že nedošlo k žiadnemu prevzatiu dlhu, nakoľko nedošlo k súhlasu veriteľa, a ani z
predmetnej zmluvy nevyplýva udelenie súhlasu odporkyne, ako ani jej vôľa tak učiniť.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že v konaní XC/XX/XXXX poukazoval na inú zmluvu, predmetom ktorej bola
tá istá pôžička/úver, teda že existovali dve zmluvy, súd opätovne poukazuje na to, že navrhovateľ je
spoločníkom spol. J. B. B..T..Y.., ktorá mala prevziať dlh navrhovateľa, a to prostredníctvom štatutárneho
zástupcu C. V., ktorý je synom navrhovateľa. Zmluva bola uzavretá v auguste 2007, konanie XC/XX/
XXXXbolozačaténanávrhpodaný22.12.2008aprávoplatneskončenédňa12.05.2011,zčohovyplýva,

že navrhovateľ mal dostatok času, aby sa o predmetnej zmluve dozvedel či už ako otec konateľa
spoločnosti alebo ako spoločník danej spoločnosti. Ako spoločník mal právo sa zaujímať o činnosti
spoločnosti, na základe čoho by mal vedomosť aj o tejto zmluve a teda mohol ju zabezpečiť a je jeho
vecou, či sa o to zaujímal alebo nie, avšak jeho nezáujem o spoločnosť, ktorej je spoločníkom, resp.
nevykonávanie jeho práv spoločníka v zmysle § 122 Obchodného zákonníka, nemôže byť na úkor

odporkyne.

V tejto súvislosti súd zdôrazňuje na to, že dodatok č.1 bol uzavretý dňa 02.05.2007 k zmluve o pôžičke
zo dňa 02.06.2006, následne dňa 10.08.2007 bola uzavretá zmluva o úvere, v ktorej odporkyňa bola
oboznámená o dohode o prevzatí dlhu (aj keď bez jej súhlasu), súdne konanie XCXX/XXXX trvalo od
roku 2009 do roku 2011, ale až v auguste 2011 sa mal navrhovateľ dozvedieť o predmetnej zmluve z

10.08.2007, a to od konateľa navrhovateľovej spoločnosti J. B. B..T..Y.., ktorý je zároveň jeho synom.
Teda podľa tvrdení navrhovateľa cca 4-5 rokov nemal vedieť o zmluve, na základe ktorej nemal byť
dlžníkom odporkyne v sume 2.500.000,- Sk. Toto však podľa súdu je maximálne nepravdepodobné a
tvrdenia navrhovateľa nehodnoverné.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že predmetný dôkaz nebol neznámy,

navrhovateľ bol pasívny na zabezpečenie takého dôkazu postačujúc aj samotným návrhom v konaní XC/
XX/XXXX na jeho zabezpečenie, teda nebol predložený, teda jeho vinou, avšak zároveň súd posúdil, že
predmetná zmluva nie je dohodou o prevzatí dlhu v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka, preto takýto
dôkaz nie je postačujúci na privodenie pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Na základe vykonaného dokazovania súd má za to, že nie sú dané skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

navrhovateľ nemohol použiť bez svojej viny v konaní XC/XX/XXXX, ktoré by mohli privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, teda nie je splnená podmienka v zmysle § 228 ods.1 a) O.s.p. na
povolenie obnovy.

Zdôvodnenie návrhu navrhovateľom súd považoval za špekulatívne za účelom preniesť svoju
zodpovednosť - svoj dlh na jeho spoločnosť.

Na základe uvedeného súd obnovu konania nepovolil a návrh zamietol v súlade s § 234 O.s.p.

Nakoľko súd návrh navrhovateľa na obnovu konania zamietol voči odporkyni, úspešným účastníkom v
tomto konaní bola odporkyňa, ktorej na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči navrhovateľovi.

Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie v zmysle § 150 O.s.p.Odporkyňa si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila náhradu trov konania v písomnom zo
dňa 16.07.2012 za úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia v sume 592,51 eur + režijný
paušál v sume 7,63 eur + 20% DPH, spolu suma 720,17 eur, 2/ podanie písomného vyjadrenia dňa

02.07.2012 v sume 592,51 eur + režijný paušál v sume 7,63 eur + 20% DPH, spolu suma 720,17 eur,
3/ rokovanie s protistranou dňa 26.06.2012 u súdneho exekútora Q.. W. Š. v sume 592,51 eur + režijný
paušál v sume 7,63 eur + 20% DPH, spolu suma 720,17 eur, 4/ účasť na pojednávaní dňa 13.07.2012
v sume 592,51 eur + režijný paušál v sume 7,63 eur + 20% DPH, spolu suma 720,17 eur + náhrada
cestovného za použitie osobného motorového vozidla pri ceste na pojednávanie dňa 13.07.2012 Šaštín

- Stráže - Žilina a späť v sume 137,10 eur, spolu trovy konania v sume 3.017,78 eur a v podaní zo dňa
25.03.2013 náhradu trov za úkony právnej služby: 5/ písomné vyjadrenie na súd dňa 07.01.2013 v sume
585,89 eur + režijný paušál v sume 7,81 eur + 20%DPH, 6/ účasť na pojednávaní dňa 22.03.2013 v
sume 585,89 eur + režijný paušál v sume 7,81 eur + 20%DPH, náhrada cestovného na pojednávanie
dňa 22.03.2013 cesta vlakom Šaštín Stráže - Žilina a späť v sume 19,88 eur.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, súd preskúmal odporkyňou uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal jej titulom trov
právneho zastúpenia sumu 3.601,30 eur (predmetom konania návrh na povolenie obnovy konania,
hodnota sporu: 82.984,80 eur), pozostávajúcu:

1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 585,89 eur podľa § 10 ods. 1, § 14
ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20%DPH v

sume 118,70 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 712,22 eur,

2. za úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 02.07.2012 v sume 585,89 eur podľa § 10 ods. 1, § 14
ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20%DPH v
sume 118,70 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 712,22 eur,

3. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 13.07.2012 v sume 585,89 eur podľa § 10 ods.

1, § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. +
20%DPH v sume 118,70 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 712,22 eur,

4. náhradu cestovného súd priznal za cestu na pojednávanie dňa 13.07.2012 v sume 19,88 eur a
to v cene hromadným dopravným prostriedkom (vlakom) Šaštín - Stráže - Žilina a späť (2 x suma
9,94 eur) podľa 16 ods. 4 cit. vyhlášky. Súd nepriznal náhradu cestovného za použitie osobného

motorového vozidla, nakoľko právny zástupca odporkyne súdu nepredložil žiadne doklady týkajúce sa
použitia osobného motorového vozidla na uvedenú cestu, ani doklad o nákupe PHM,

5. za úkon právnej služby - písomné vyjadrenie na súd zo dňa 07.01.2013 v sume 585,89 eur podľa §
10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.
+ 20%DPH v sume 118,74 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 712,44 eur,

6. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 22.03.2013 v sume 585,89 eur podľa § 10 ods. 1,
§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20%DPH
v sume 118,74 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 712,44 eur,

7. náhradu cestovného súd priznal za cestu na pojednávanie dňa 22.03.2013 v sume 19,88 eur a to v
cene hromadným dopravným prostriedkom (vlakom) Šaštín - Stráže - Žilina a späť (2 x suma 9,94 eur)

podľa 16 ods. 4 cit. vyhlášky.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporkyne odmenu za úkon právnej služby - rokovanie s
protistranou dňa 26.06.2012 u súdneho exekútora Q.. W. Š., nakoľko súd nemal preukázané účelné
vynaloženie týchto trov. Ustanovenia § 142 O.s.p. predpokladá náhradu účelne vynaložených trov
konania. Súd nemal žiadnym spôsobom preukázané, že sa v uvedený deň konalo uvedené rokovanie

a čo bolo konkrétne predmetom tohto rokovania.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Na základe uvedeného je navrhovateľ povinný nahradiť odporkyni trovy konania spolu v sume 3.601,30
eur titulom trov právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu odporkyne v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.