Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 6, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/133/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5605202032
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5605202032.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36
864 421, so sídlom Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, proti povinnému: L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. Y. XXX, XXX XX N. Y., o vymoženie pohľadávky v sume 204,47 Eur s príslušenstvom, na základe
odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, č.k. 6Er/265/2005-19,

zo dňa 30.05.2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Návrh oprávneného na prerušenie konania zo dňa 19.06.2012 z a m i e t a.

II. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

III. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g), v spojení s § 58 ods. 1
Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Oprávnenému uložil nahradiť trovy
súdnemu exekútorovi vo výške 125,77 Eur a zároveň oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.
Vychádzal z toho, že konanie je vedené na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N

4349/04, NZ 80409/04 zo dňa 06.11.2004, napísanej JUDr. Jarmilou Kováčovou. Súd konštatoval,
že v predmetnom prípade notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko
nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na notársku zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladené, pričom
poukázal na to, že je nepochybné, že v dohode o plnomocenstve bola zmluvná voľnosť povinného
pri voľbe splnomocneného zástupcu obmedzená. Zástupcu povinného prakticky určil oprávnený, keď
v predtlačenej forme zmluvy o úvere uviedol ako jediného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra. Povinný

tak nemohol slobodne uzatvoriť dohodu o plnomocenstve s osobou ním zvolenou, ale musel sa
podriadiť vôli oprávneného. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že
splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca.
Je nepochybné, že advokát nemôže objektívne hájiť záujmy povinného, ak ho za zástupcu určil priamo
v zmluve oprávnený bez akejkoľvek možnosti povinného namietať osobu za sudcu. Oprávneným
určený splnomocnenec pre povinného bol taktiež v určitom období aj právnym zástupcom oprávneného.

Absencia, čo i len jednej náležitosti právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka spôsobujú
absolútnu neplatnosť toho-ktorého úkonu. Dohoda o plnomocenstve nebola teda platne uzatvorená.
Ďalším dôvodom neplatnosti dohody o plnomocenstve bola skutočnosť, že oprávnený na zastupovanie,
ktoré udelil povinný v zmluve o úvere zástupcovi je príliš všeobecné a široko vymedzené. Povinný
udeľoval plnú moc v ten istý okamih, ako došlo k podpisu zmluvy o úvere. V tom čase ešte reálne
nemohol existovať žiadny dlh a povinný sa platne nemohol vzdať práva uznať alebo neuznať prípadný

dlh, ktorý by mohol teoreticky vzniknúť v budúcnosti. Zástupca povinného naviac sám určil lehotu na
plnenie, pričom z plnej moci výslovne nevyplýva takéto oprávnenie. Ďalej uviedol, že súhlas povinnejosoby na exekúciu vyslovenú v notárskej zápisnici musí byť daným spôsobom, ktorý by vylučoval
akúkoľvek pochybnosť o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej zápisnice oboznámila, bola
uzrozumená o právnych následkoch nesplnenia si svojich povinnosti. V danom prípade nedošlo k

platnému uzavretiu dohody o plnomocenstve a bez vedomia povinného tak došlo k určeniu lehoty na
plnenie dlhu a k súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Poukázal aj na uznesenie Ústavného
súdu SR č.k. III.ÚS 86/2010-19 s tým, že exekúcia môže byť nariadená podľa titulu, ktorý spĺňa
požiadavku materiálnej a formálnej vykonateľnosti a ak bude exekúcia aj napriek tomu nariadená
nesprávne, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená ( rozsudok NS SR sp. zn. 3

Cdo 164/96 zo dňa 27.1.1997 ). Trovy konania odôvodnil ust. § 196 Exekučného poriadku, § 203 ods.
1 Exekučného poriadku a § 16 ods. 2, § 22 ods. 1, ods. 2, § 26 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Proti predmetnému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote doručil odvolanie oprávnený, domáhal
sa zrušenia uznesenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený poukázal

na to, že a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, b) súd svojím postupom odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom, c) súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal náležité
dokazovanie, d) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
K dôvodu, že súd rozhodol nad rámec svojej právomoci poukázal na to, že všeobecný súd, ktorý
koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému

komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa, teda manévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný titul zrušený.
Upozornil, že k takémuto revíznemu postupu došlo k situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad
exekučného titulu so zákonom podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Notár má povinnosť
poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť.

Uviedol, že bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad
úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. V
opačnom prípade by dochádzalo k ústavne nesúladnému zásahu do princípu právnej istoty a princípu
ochrany dôvery všetkých subjektov práva v Právny poriadok. Odvolávať sa na nezákonnosť v štádiu
výkonu práva na účely približovania sa k inej spravodlivosti však nesmie viesť k oslabeniu ochrany

subjektívnych občianskych práv ustanovených zákonom a tým nežiaducemu narušovaniu istoty v
občianskoprávnych vzťahoch. Inými slovami, ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc
všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a s dobrými mravmi. Ďalej zdôraznil, že
zodpovedá skutočnosti, že je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje
dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny predpis

spôsobom ústavne konformným. Ďalej zdôraznil, že postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý
umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktorý zakladajú, rušia
alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým alebo právnickým
osobám) v materiálnom právnom štáte je neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej
istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v Právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť

princípov právneho štátu zaručenou prvou vecou čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Povinnému nič nebránilo
využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice de jure alebo domáhať sa náhrady škody.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným
titulom. V prípade, ak sa súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku žalobca žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) prerušil konanie a

podalÚstavnémusúduSRnávrhnakonanieosúladeust.§44ods.2prvávetaadruhávetaExekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR.
K dôvodom, že svojím postupom súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom poukázal na čl. 12
ods. 2 Ústavy SR a čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je možné
aplikovať tam, kde je porušovaná rovnosť pri výkone a ochrane ľudských práv. Oprávnený tvrdí, že zákaz

diskrimináciejenutnéaplikovaťnavýkonaochranuprávanasúdnuochranu,právanaspravodlivýsúdny
proces, práva vlastniť majetok, ako aj na výkon a ochranu práva na pokojné užívanie majetku. Exekučný
súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a s oprávneným na strane druhej. Oprávnený
aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred
exekučným súdom výrazne znevýhodnené postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Oprávnený

však bol a to najmä vzhľadom k faktu, že exekučný súd rozhodoval o jeho práve a toto rozhodnutie
výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie stranou konania rovnako ako povinný. Z okolností daného
prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť
takéto odlišné zaobchádzanie. Došlo aj k porušeniu zásady rovnosti zbraní, zásady kontradiktórnostisúdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Ďalej poukázal na to, že
exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej
republike povahu prameňa práva a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť, resp. nemohol z jej

aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné rozhodnutie. Navyše exekučný súd svoje
rozhodnutie založil aj na viacerých rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, čo je v danej veci neprípustné a
úplne nemožné. Oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré
boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení.
K dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedol, že exekučný súd vo veci nevykonal

dokazovanie a k záverom dospel na základe domnienok bez reálneho zistenia skutkového stavu veci.
K dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia uviedol,
že plnomocenstvo považuje za neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a toto plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom. S týmto záverom sa oprávnený
nestotožnil, nakoľko povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka kedykoľvek odvolať. Navyše tvrdí, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať

za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právnym poriadkom
nie je vylúčená možnosť uznať dlh, záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením
zmluvy, na základe ktorej dlh, záväzok vzniká. Nešlo teda o budúce právo, ktoré by povinnému vzniklo
až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať. Ďalej poukázal na to, že ak povinný
udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísanie notárskej

zápisnice, ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné
úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho
úkonu, pričom to vyžaduje aj určenie, dokedy bude dlh splatný. Záver o tom, že zástupca zjavne nehájil
záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech, nijakým spôsobom
prvostupňový súd neodôvodnil. Taktiež nesúhlasil s názorom súdu, že účastníkom notárskej zápisnice

musí byť aj oprávnený - veriteľ. Zákon takúto požiadavku neustanovuje, ani výkladom túto požiadavku
nemožno doplniť do ust. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku. Zvýraznil skutočnosť, že otázku, či exekučný
titul bol vydaný v súlade so zákonom a či teda predmetná exekúcia bude sa vykonávať v celom rozsahu
alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Od vydania poverenia na exekúciu
nenastali žiadne právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Zákonný sudca podal k odvolaniu oprávneného vyjadrenie s tým, že odvolaniu oprávneného nemienil
vyhovieť s poukazom na ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že exekučným

titulom je notárska zápisnica, ktorú spísal za povinného právny zástupca Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý bol
na takýto úkon splnomocnený, na tzv. typovej zmluve o úvere. V exekučnom konaní je súd oprávnený
skúmať podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. V celom rozsahu sa
stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

Krajský súd, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá
veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom
ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie
potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolateľ v podanom odvolaní žiadal prerušiť konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a žiadal
podať návrh Ústavnému súdu SR na konanie o súlade ust. § 44 ods.2 prvá a druhá veta Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR. Súd k uvedenému udáva, že v danom prípade prvostupňový
súd nerozhodoval o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale rozhodoval o vyhlásení exekúcie za neprípustnú

a zároveň o zastavení exekúcie postupom podľa ust. § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku. Preto je tento návrh oprávneného absolútne bezpredmetný resp. nesúvisiaci s prejednávanou
vecou. Naviac, čo je najpodstatnejšie, s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, exekučné
konanie nie je možné prerušiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak (napr. § 14 zák. č. 328/1991 Zb., §
68a zákona č. 97/1963 Zb.). Ustanovanie § 109 ods. 1 pís. b) O.s.p. nie je možné aplikovať v exekučnom

konaní s poukazom na ust. § 251 ods. 4 O.s.p. podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu (zák. č. 233/1995 Z.z.) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak
tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Z tohto dôvodu bolo
potrebné návrh oprávneného na prerušenie konania zamietnuť.Prioritne krajský súd zdôrazňuje, že poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie nie je súdnym
rozhodnutím a nadväzne na to predmetný úkon súdu nie je spôsobilý vykonať účinky právoplatného

rozhodnutia o konkrétnej otázke (veci) a vytvoriť do budúcna prekážku veci právoplatne rozhodnutej.
Možno súhlasiť s oprávneným, že súlad exekučného titulu - notárskej zápisnice so zákonom mal
exekučný súd náležite skúmať už v štádiu vydania poverenia na vykonanie exekúcie - § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, ale predmetná nedôslednosť však nebráni neskoršiemu posúdeniu jeho
prípustnosti. Krajský súd v Žiline zdôrazňuje, že z § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť

exekučného súdu v ktoromkoľvek štádiu exekúcie z úradnej povinnosti zisťovať, či (nie) sú dané dôvody
jej zastavenia podľa ust. § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Rovnako skutočnosť, že plnomocenstvo
Mgr. Kušníra posudzoval aj notár pri spisovaní exekučného titulu, nijako neeliminuje exekučný súd v
rozsahu jeho prieskumu.

Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57

ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu
(§ 57 ods. 2 exekučného poriadku), upravuje exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak
má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že
všeobecný súd rozhodne o zastavené exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú
dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva povinnosť exekučného

súdu v priebehu celého exekučného konania exx offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na
vedenie takéhoto konania. Jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade s
už citovaným zákonným ustanovení § 57 ods. 1 pís. g) Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (uznesenie Ústavného
súdu SR z 12.5.2011, č.k. IV. ÚS 183/2011-16). Predmetné rozhodnutie Ústavného súdu sa práve

zaoberá problematikou zastavenia exekúcie a neplatného plnomocenstva na podpísanie notárskej
zápisnice, pričom práve sťažnosť oprávneného v tejto veci bola Ústavným súdom odmietnutá ako zjavne
neopodstatnená.

Okresný súd je nielen oprávnený ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek

štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné
konanie zastaviť (uznesenie Ústavného súdu SR z 23.11.2011, č.k. I. ÚS 456/20121-19). Ak je teda
exekučný súd podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu - ex offo, urobí
tak aj bez vyjadrenia účastníkov exekučného konania.

Okresný súd neprekročil svoju právomoc, keď posudzoval súvislosti udelenia plnomocenstva povinným
pre Mgr. Kušníra. Jedným zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice,
ako exekučného titulu je súhlas povinného s obsahom tejto zápisnice s jej vykonateľnosťou. Ak
uvedené vykonáva osoba odlišná od povinného, je nutné dôsledne sa zaoberať existenciou riadneho

plnomocenstva zo strany povinného pre túto osobu. V súdenej veci je nepochybné, že pri spísaní
zápisnice, resp. v štádiu bezprostredne pred prikročením k tomuto úkonu Mgr. Kušnír bol v kontakte
výlučne s oprávneným, ktorý uhradil menovanému aj trovy právneho zastúpenia za daný úkon. Stav,
kedy zástupca koná v mene povinného, ale pri výkone komunikuje výhradne s oprávneným, pričom tento
mu uhradí i súvisiace výdavky, nie je prípustné posúdiť inak, ako kolíziu na strane zástupcu, ktorá vo

svojom dôsledku vylučuje platnosť takéhoto právneho úkonu. Na uvedenom závere nič nemení fakt, že
na dotknutom spôsobe „zastupovania“ sa dohodli v rámci všeobecných podmienok poskytovania úveru
- veriteľ (oprávnený) a dlžník (povinný viď bod 0.6). Týmto dojednaním sa jednak obchádzajú kogentné
ustanovenia, týkajúce sa zákazu zastupovania dvoch strán, ktorých záujmy navzájom kolidujú (§ 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 18 ods. 1 a § 21 písm. a) zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii)

a jednak sa dlžník v podstate vopred vzdáva svojich práv. Nadväzne krajský súd zhodne so súdom
prvého stupňa nepovažuje notársku zápisnicu zo dňa 6.11.2004 za exekučný titul, ktorý by bol súladný
so zákonom, keďže v mene povinného konal niekto, kto na takéto oprávnenie, vzhľadom na rozoberanú
kolíziu nemal oprávnenie. Predmetný fakt predstavuje skutočný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať a vzhľadom na uvedené exekúciu bolo potrebné vyhlásiť za neprípustnú a zároveň zastaviť.

Vo vzťahu k námietke odvolateľa - uznaniu dlhu povinným súd udáva, že inštitút uznania záväzku
je jedným z ďalších právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon za podstatnú náležitosť
uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Ak porovnáme úpravu obsiahnutú v Občianskomzákonníku, zistíme, že táto úprava vymedzuje inštitút uznania dlhu v § 588 OZ, pričom však predmet
uznania vymedzuje podrobnejšie, než je to v prípade úpravy v Obchodnom zákonníku. Z dikcie §
323 Obchodného zákonníka vyplýva, že ide o záväzok, ktorý je predmetom uznania a zvýrazňuje

sa jeho určitosť. Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú
jednak dôvod a jednak výška záväzku. Pri takejto interpretácii vlastne niet obsahového rozdielu medzi
občianskoprávnym a obchodoprávnym chápaním záväzku, resp. predmetu uznania. Uznanie záväzku
treba chápať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník
uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania záväzku. Zákon na

účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania je
právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval.

Podľa § 574 ods. 2 OZ dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,
je neplatná.

Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí.
Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má
kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti.
Takáto dohoda je absolútne neplatná podľa § 39 OZ. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je
právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase

uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol
povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol splnomocniť Mgr. T. Kušníra
na takéto právo.

Na základe vyššie uvedeného jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný

exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať, odvolací súd konštatuje správnosť
záveru prvostupňového súdu o neexistencii notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu,
preto bola vedená exekúcia neprípustná, čo je dôvodom na jej zastavenie.

Odvolací súd zdôrazňuje a opakuje že aj podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR je zrejmé,

že exekučný súd je oprávnený a zároveň aj povinný ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie exekúcie a pokiaľ súd zistí, že exekúcia je neprípustná, je potrebné exekúciu zastaviť
s poukazom na ust. § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Správne teda prvostupňový
súd konštatoval, že pokiaľ bude exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorý je v rozpore
so zákonom, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená. Predmetný záver činí

nepodstatnými aj ďalšie odvolacie dôvody oprávneného, nakoľko pokiaľ je plnomocenstvo neplatným
právnym úkonom, nemá žiaden vplyv na prejednávaný prípad, že povinný toto plnomocenstvo nikdy
nevypovedal, inými slovami nie je možné vypovedať niečo čo je neplatné a nespôsobuje predpokladané
právne účinky. Bezpredmetné sú aj námietky oprávneného vo vzťahu k aplikácii ustanovení Smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a takisto aj vo vzťahu k

rozhodnutiam Súdneho dvora Európskej únie, nakoľko prvostupňový súd v rámci odôvodnenia svojho
rozhodnutia vôbec na Smernicu 93/13/EHS a ani na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
nepoukazoval, resp. z týchto nevychádzal a na tieto v danej exekučnej veci neodkazoval.
S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatoval správnosť rozhodnutia prvostupňového
súdu o zastavení exekúcie z dôvodu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom

pre vedenie exekúcie nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na notársku zápisnicu ako na titul
pre exekúciu kladené, z dôvodu neplatnosti udeleného plnomocenstva pre rozpor záujmov povinného a
zástupcu Mgr. Kušníra a aj z dôvodu neplatnosti uznania dlhu s poukazom na § 574 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.
Nedôvodné sú teda námietky oprávneného vzhľadom na vyššie uvedené závery krajského súdu a

napokon súd zhŕňa, že exekučný súd rozhodol v rámci zverenej právomoci v zmysle ust. § 57 ods.
pís. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnenému nebola postupom exekučného súdu odňatá
možnosť konať pred súdom, vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci. Postupom súdu nebola
ani porušená zásada rovnosti účastníkov konania pred súdom ani princíp rovnosti zbraní a zásada práva
na spravodlivý súdny proces resp. súdnu ochranu.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostikrajskýsúdrozhodnutiesúduprvéhostupňapotvrdilakovecne
správne.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, žiaden
z nich si totiž v súvislosti s aktuálnym odvolacím konaním tieto trovy neuplatnil - § 151 ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.