Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/231/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213364
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812213364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa R., zastúpeného P.
proti odporkyni E., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu X., zastúpeného I., o zaplatenie
1.085,29 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 4. februára 2013, č.k. 5C/303/2012-72, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov
odvolacieho konania v sume 83,06 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporkyne
zaplatenia1.085,29Eurs9%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy 589,33Eurod15.02.2011do
zaplatenia a náhrady trov konania. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého
mal za preukázané, že dňa 01.02.2007 na základe žiadosti zo dňa 20.01.2007 uzavrela

odporkyňa s E. Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
odporkyni vo výške 20.000,- Sk. Odporkyňa sa zaviazala dlžnú sumu uhradiť v 60 splátkach po 499,20
Sk, počnúc 01.03.2007 a s dátumom poslednej splátky 01.02.2012. Celkom sa odporkyňa zaviazala
uhradiť sumu 33.102,46 Sk, z čoho suma 13.102,46 Sk predstavuje úroky a poplatky. V
zmluve boli dohodnuté poplatky za poskytnutie úveru 750,- Sk, poplatok za vedenie úverového účtu 40,-
Sk mesačne, poplatok za poistenie úveru 50,- Sk mesačne, poplatok za 1. upomienku

200,- Sk, za ďalšiu upomienku 1.000,- Sk. Ďalšie podmienky zmluvného vzťahu boli upravené vo
Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Dňa 14.02.2011 došlo medzi E.
a navrhovateľom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok. Z prílohy k tejto zmluve vyplýva, že
na navrhovateľa prešla aj pohľadávka voči odporkyni. Podľa údajov uvedených v prílohe k zmluve o
postúpení pohľadávok vyplýva, že dňa 12.05.2008 došlo ku zosplatneniu celej dlžnej sumy, pohľadávku
tvorila suma vo výške 1.085,29 Eur. Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 09.01.2013 vyplýva, že pôvodný
veriteľ odstúpil od zmluvy s odporkyňou z dôvodu neplnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy a

splatnosť pohľadávky bola určená k 12.05.2008. Z vyjadrenia navrhovateľa tiež vyplýva, že odporkyňa
čerpala prostriedky celkom vo výške 663,88 Eur, celkovo uhradila sumu 182,49 Eur, z čoho na
istinu bola započítaná suma 74,55 Eur. Neuhradená istina ku dňu podania návrhu potom predstavuje
589,33 Eur. Okrem istiny dlžná suma predstavuje aj úrok vo výške 321,83 Eur, úrok z omeškania 80,86
Eur a poplatky v sume 93,45 Eur (poplatok za vedenie účtu, poplatok za poistenie, poplatok zaupomienku). Zo strany odporkyne po postúpení pohľadávky nebola navrhovateľovi uhradená
žiadna suma. Pokusom o zmier zo dňa 04.07.2012 vyzýval navrhovateľ odporkyňu k zaplateniu
celkovej dlžnej sumy 1.308,82 Eur do 11.07.2012. Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a

uznaní záväzku z 22.08.2011 vyplýva, že túto dohodu podpísal zástupca navrhovateľa a
odporkyňa. V bode 2. pod názvom Uznanie záväzku osoba dlžníka vyhlasuje, že uznáva čo do právneho
dôvodu a výšky dlh voči pôvodnému veriteľovi E. v sume 589,33 Eur a náklady na inkasné
konanie vo výške 150 Eur. Forma splatenia úveru nebola bližšie v dohode upravená.
Odporkyňa potvrdila, že úver spočiatku splácala, potom sa však dostala do nepriaznivej situácie a pre

nedostatok financií úver prestala splácať. Vo svojej výpovedi bližšie popísala, akým spôsobom došlo k
podpísaniu dohody o záväzku. Navštívil ju zamestnanec navrhovateľa, pretože sa s ňou chcel dohodnúť
na splácaní dlhu. Odporkyňa uviedla, že s touto osobou sa bavili len o splácaní dlhu a o výške splátok, o
iných skutočnostiach nebola informovaná. Nemala vedomosť o tom, že dlh je premlčaný. Pokiaľ by túto
vedomosť mala, dohodu by nebola podpísala. Súčasne sa pripojila k vznesenej námietke premlčania
zo strany vedľajšieho účastníka. Právny vzťah medzi účastníkmi konania, založený zmluvou označenou

ako „Zmluva o poskytnutí flexipôžičky“, i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, súd prvého stupňa považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na právnu úpravu
zákona č. 258/2001 Z. z., účinnú v čase uzavretia zmluvy, uviedol, že predmetnú zmluvu, uzavretú
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
Zároveň uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva
a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu
zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti
Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až § 60 Občianskeho
zákonníka je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka
aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, veta druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže

zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto
súvislosti dodal, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného
ku dňu uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, použijú sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto v čase uzavretia zmluvy
platná a účinná norma viedla za použitia výkladového pravidla „argumentum a contrario“ súd

prvého stupňa podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného
zákonníka, sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka).
Nakoniecvzmysle§54ods.1Občianskehozákonníkazmluvnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluvách
sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek,
t. j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní). Nakoľko v predmetnej veci

vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania uplatneného nároku a odporkyňa sa k tejto námietke
pripojila, súd prvého stupňa sa preto najskôr zaoberal otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo
nie. Podľa Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky bola dojednaná konečná splatnosť úveru dňa 01.02.2012
pri riadnom splácaní úveru v mesačných splátkach. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa dlh riadne
nesplácala, v dôsledku čoho právny predchodca navrhovateľa od zmluvy odstúpil a

celá dlžná suma sa stala splatnou dňa 12.05.2008. Konštatoval, že na predmetný vzťah a
právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď
účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym
obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch. Keďže splatnosť dlžnej sumy nastala 12.05.2008, navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia
doba najneskôr 12.05.2011. Návrh vo veci samej podal dňa 27.07.2012, t. j. po uplynutí trojročnej
premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh zamietol ako premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny,
dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou
istiny, ako i úrokov z omeškania. Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú odporkyňou, podľa názoru súdu prvého stupňa
týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10
rokov. Z výsluchu odporkyne mal za preukázané, že zamestnanec navrhovateľa oslovil odporkyňu kvôli
podpísaniu tejto formulárovej listiny s tým, že listina sa týka len splátok úveru. V predloženej dohode osplátkovom kalendári pritom nie sú stanovené žiadne splátky. V časti uznania záväzku je uvedená suma
589,33 Eur, pričom v časti 3. mal dlžník zároveň prehlásiť, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho
následkoch. Odporkyňa však vo svojej výpovedi poprela, že by takúto vedomosť naozaj mala. Pokiaľ by

to tak bolo, dohodu by nebola podpísala. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ
dával podpisovať odporkyni uvedenú istinu, keď táto nemala žiadnu vedomosť o tom, že podpisuje aj
uznanie záväzku, resp. či tento je alebo nie je premlčaný a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie
vyhlásenia odporkyne o uznaní záväzku, hodnotil súd prvého stupňa takéto konanie ako konanie v
rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,

pretože navrhovateľ využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej
doby, i keď odporkyňa nemala vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Odporkyňa mala
záujem dohodnúť sa na splátkach, musela však podpísať celý formulár, pričom netušila význam toho,
čo podpisuje. Nečestnosť a nedobromyseľnosť konania navrhovateľa pri uzatváraní dohody o splátkach
je podporená i tým, že v dohode nie sú žiadne splátky, ich výška, zročnosť uvedené. Úmyslom
navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporkyne ako

spotrebiteľa. Takéto konanie súd prvého stupňa považoval za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8
ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie považoval aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon za neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s
požiadavkou odbornej starostlivosti. Dôvodil, že uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu uznania dlhu

i v prípade, ak je dlh premlčaný, je predtlačená na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v čase, keď
sa dlh „uznáva“, je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatné,
preto považoval námietku premlčania za dôvodne uplatnenú. V konaní úspešnej odporkyni náhradu trov
konania nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi podľa § 142 ods.
1 O.s.p. priznal náhradu trov konania, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Protirozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuodvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol zmenu napadnutého rozsudku a vyhovenie návrhu, prípadne jeho zrušenie
a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne právne
posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. V odvolaní citoval ust. § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka. Zotrval na svojom stanovisku, že odporkyňa

podpísaladňa22.08.2011dohoduouzavretísplátkovéhokalendáraauznaniezáväzku,prostredníctvom
ktorej uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi, vzniknutý zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, uzavretej
soE.vovýške589,33Eursprísl.čododôvoduavýškyazaviazalasasplniťsvojzáväzok.Vyslovilnázor,
že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany
dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub

dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporkyňa potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým
spojenými. Došlo preto k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky
spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, zákon nevyžaduje, aby
dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, keďže uznanie práva nie je z hľadiska účinkov
spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané

právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej
doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie.
Poukázal naustanoveniečlánku3bod3.4dohody,vktorejodporkyňapotvrdilasvojuvedomosť
o premlčaní dlhu, to znamená, v danom prípade nastali účinky ust. § 558 Občianskeho zákonníka, a to
záväzok uznaný odporkyňou čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval. Uviedol, že úprava, obsiahnutá

v ust. § 558 Občianskeho zákonníka, spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní so
vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Súdu prvého stupňa vyčítal, že sa stotožnil
sjednostrannýmnepreukázanýmvyjadrenímodporkyne,žeopremlčanídlhuaonásledkochpremlčania
nemalavedomosťnapriektomu,ženavrhovateľpredložildôkazouznaní.Uviedol,žekonanieodporkyne
nemožnopovažovaťzamorálneačestné,apretonemožnosúhlasiťstým,abytakémutokonaniubolazo

stranysúduposkytnutáochrana.Predmetnoudohodoudošlokzmeneobsahuzáväzkuzmluvnýchstrán,
ktorá spočíva v tom, že odporkyni je umožnené splácať záväzok v splátkach, a teda dochádza k zmene
v spôsobe plnenia záväzku, pričom navrhovateľ ako postupník nemá postavenie dodávateľa v zmysle
spotrebiteľskej zmluvy. Z toho potom vyplýva, že ustanovenie dohody o tom, že odporkyňa uznáva
svoj záväzok, nemohlo byť odporkyni vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve

a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Odporkyňa potom, čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojím podpisom, svoj existujúci záväzokuznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky, pričom k podpisu dohody nebola žiadnym
spôsobom donútená a jej uzavretím nedochádza k zhoršeniu postavenia odporkyne ako spotrebiteľa.
Ďalej nesúhlasil, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože

vedľajší účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej
existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.

Odporkyňa sa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu domáhala potvrdenia napadnutého
rozsudku. Dôvodila, že uznanie dlhu bolo vykonané po lehote splatnosti vymáhanej pohľadávky, dlhu,
keď tento bol v čase uznania už premlčaný. O premlčaní dlhu v čase podpisovania dohody vedomosť

nemala a zo strany zástupcu navrhovateľa bola zavedená neustálym opakovaním o výhodnosti
predloženej dohody. Za predpokladu, že by v čase podpisovania dohody vedela o tom, že dlh,
pohľadávka navrhovateľa je premlčaná, dohodu by nepodpísala.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril aj vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý navrhol
potvrdenie napadnutého rozsudku. Zotrval na svojich dovtedajších stanoviskách a poukazoval na
rozsudky Krajského súdu Prešov, Košice, Nitra, Banská Bystrica, týkajúcich sa obdobných vecí.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2

O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie,
avšak uvádza, že podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a nedostatočného zistenia skutkového stavu (dôvod na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.).

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný v prípade, ak účastník konania navrhol
dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo
veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V prejednávanej veci navrhovateľ neuvádza v odvolaní žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že navrhol dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie

vo veci samej, pričom by nebol súdom prvého stupňa vykonaný. Táto okolnosť nevyplýva ani z obsahu
zápisnice o pojednávaní súdu prvého stupňa.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. nebol preto uplatnený opodstatnene.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je podľa súdnej praxe daný v prípade
mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú

na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa bola dlžníkom E. na základe zmluvy o
poskytnutí flexipôžičky zo dňa 01.02.2007. Navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 14.02.2011 nadobudol pohľadávku, pričom nárok sa stal splatným dňa 12.05.2008.

Medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa

22.08.2011, ktorou odporkyňa uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi,ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, a to E., s označením
čísla zmluvy XXXXXXXXXXXX zo dňa 01.02.2007, pričom dlžná suma pozostáva z istiny 589,33 Eur,
nákladov na inkasné konanie vo výške 150 Eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy. V bode 3

odporkyňa vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

Vzhľadom na obranu odporkyne, ako aj vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, súd prvého stupňa
sa dôvodne zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky a túto posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy. Právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné na tento
právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto

ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na
spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu, na ktorej skutočnosti nič nemení postúpenie
pohľadávky na iný subjekt.

Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením
vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach
s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd prihliada na úroveň

priemerného spotrebiteľa (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly), kedy hrozí
nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide
podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme
zvýšeniakvalityživotaľudí. Ajvdanomprípadedohoduouzavretísplátkovéhokalendáraauznaní
záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporcu

vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku, a tým predĺženie
premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou
doložkou. Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému
počtu dlžníkov. Na základe prípadov z praxe možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu,
nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je

cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo,
dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.

Ako už bolo viackrát súdmi Slovenskej republiky judikované, takto formulárovú dohodu je možné
kvalifikovať aj ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná a napĺňa všetky znaky uvedené v
článku 5 ods. 2 Nariadenia č. 2005/29/ES. Prvostupňový súd podrobne vyhodnotil preskúmanú dohodu

a jednoznačne stanovil jej neplatnosť, preto je právne bezvýznamná argumentácia odvolateľa, či
predmetný záväzok je záväzkom uznaným podľa § 558 Občianskeho zákonníka alebo podľa § 110 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko táto dohoda je absolútne neplatná, pre odporkyňu nezakladá žiadne
práva, ani žiadne povinnosti. Premlčacia lehota sa nenahrádza novou 10-ročnou premlčacou lehotou
tak, ako to v podanom odvolaní nedôvodne tvrdil navrhovateľ.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odporkyne bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnej odporkyni náhrada trov odvolacieho konania
priznaná nebola, nakoľko táto si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu jej ani
trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

O náhrade trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne bolo rozhodnuté podľa
§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne, ktorý bol tiež v odvolacom konaní úspešný, bola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v
uplatnenej sume 83,06 Eur, a to za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu

73,69 Eur, 1 x režijný paušál 9,37 Eur s DPH.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .