Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Beáta Čupková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/219/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812206917
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812206917.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa W., zastúpený advokátkou
X. odporkyni U., o zaplatenie 1.890,23 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. januára 2013, č.k. 17C/84/2012-71, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.890,23 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.06.2012 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo
výške 720,80 Eur (trovy právneho zastúpenia 581,80 Eur a iné trovy 139 Eur) advokátke navrhovateľa,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z
ktorého mal za preukázané, že odporkyňa je vlastníkom bytu v katastrálnom území V.

na Ulici Q. vo vchode č. XX, byt č. X, pričom v tomto dome je zriadené spoločenstvo vlastníkov bytov
- navrhovateľ, ktorému odporkyňa nezaplatila nedoplatok z vyúčtovania za rok 2010 vo
výške 2,39 Eur, nedoplatok z vyúčtovania za rok 2011 vo výške 1.067,84 Eur (na ktorý zaplatila čiastku
150 Eur) a preddavky na úhrady spojené s užívaním bytu za obdobie od januára do mája 2012 vo
výške 194 Eur, t. j. 970 Eur. Uviedol, že v zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov
bolo dohodnuté, že vlastníci bytov sú povinní uhrádzať preddavky na plnenia spojené s užívaním bytu
mesačne vopred, a to spoločenstvu, pričom výšku mesačného preddavku určuje spoločenstvo, ktoré je

povinné vždy najneskôr do 31. mája vykonať vyúčtovanie za predchádzajúci rok.
Podľa zmluvy o spoločenstve navrhovateľ vyúčtoval odporkyni nedoplatok z vyúčtovaní preddavkov na
úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Odporkyňa
nedoplatok z vyúčtovania za rok 2010 vo výške 2,39 Eur, časť nedoplatku za rok 2011 vo výške
917,84 Eur a preddavky za mesiac január až máj 2012 vo výške 970 Eur navrhovateľovi nezaplatila,
preto je povinná navrhovateľovi zaplatiť spolu 1.890,23 Eur. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §

10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. V súlade s ust. § 517 ods. 2 a § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť úrok z omeškania z dôvodu,
že odporkyňa bola v omeškaní so zaplatením všetkých uvedených čiastočných dlhov k 01.06.2012. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá sa domáhala zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že zozdravotných dôvodov sa nemohla zúčastňovať pojednávaní, a tým jej bolo upreté právo brániť sa. Jej
zdravotný stav jej momentálne neumožňuje relevantne sa vyjadriť k rozsudku a nemôže sa preto účinne
brániť.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania
a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle

ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len skutočnosťami taxatívne uvedenými pod písm. a) až f)
tohto zákonného ustanovenia.

Odporkyňa podaným odvolaním namietala, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred
súdom, čím uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Po preskúmaní veci v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi
odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok umožňuje, a to
najmä zúčastniť sa pojednávania vo veci, byť vypočutý ako účastník, robiť podania, podávať opravné
prostriedky a pod.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
Verejnosť môže vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

V zmysle čl. 38 ods. 2 prvej vety Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č.
23/91 Z. z., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd) každý má právo, aby jeho vec bola

prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom.

Z citovaných ustanovení Ústavy a ústavného zákona vyplýva, že základným právom účastníka je, aby
jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne
a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by
súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd

je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Občiansky súdny
poriadok, upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní, Ústavou zaručené
práva osobnej prítomnosti účastníka konania na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak
zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie,
na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť

účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom,
keď sa má pojednávanie konať a mohli sa pojednávania aktívne zúčastniť (§ 115 ods. 2 O.s.p.). Podľa §
101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
(právny zástupca alebo splnomocnený zástupca) nedostaví na pojednávanie bez toho, aby požiadalz dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti; prihliadne pritom na
obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že odporkyňa sa na termín pojednávania,

nariadený súdom prvého stupňa na deň 12.11.2012, nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila.
Nedostavila sa ani na termín pojednávania, nariadený súdom prvého stupňa na deň 17.12.2012.
Svoju neprítomnosť ospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala. Nedostavila sa ani na termín
pojednávania, nariadený súdom prvého stupňa na deň 16.01.2013, jej neúčasť ospravedlnil otec
odporkyne s tým, že odporkyňa súhlasí, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. Súd prvého stupňa

pojednával v neprítomnosti odporkyne podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vo veci meritórne rozhodol.
Z uvedeného možno objektívne konštatovať, že postupom súdu prvého stupňa nebola odporkyni
spôsobená ujma na jej právach, odporkyni nebola súdom prvého stupňa odňatá možnosť konať pred
súdom.

Odporkyňa v podanom odvolaní žiadne iné odvolacie námietky neuplatnila.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1,
2 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju
neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.