Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2015

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7C/542/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813202224
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2015:6813202224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264
29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: P. N., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XX, XXX XX O., o zaplatenie 915,63 Eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 915,63 Eur, spolu so zmenkovými
úrokmi vo výške 3.946,60 Eur a vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 915,63 Eur od 21.09.2012
do zaplatenia, s úrokmi vo výške 232,56 Eur a vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 915,63 Eur
od 21.09.2012 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 5,88 Eur, pričom odporcovi súd povoľuje

splácať všetko v mesačných splátkach po 50 Eur, splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a to tak, že omeškanie s plnením čo
aj len jednej splátky alebo jej časti má za následok zročnosť celého plnenia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu vo výške 196,72 Eur
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 142,22 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku z
návrhu vo výške 54,50 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy 915,63 Eur
spolu s v zmenke dojednanými úrokmi vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.763,53 Eur od 01.03.2010 do
06.03.2011, čo činí 1.635,66 Eur, zo sumy 1.713,53 Eur od 07.03.2011 do 21.06.2012, čo činí 2.026,24
Eur, zo sumy 1.455,53 Eur od 22.06.2012 do 24.07.2012, čo činí 120,08 Eur, zo sumy 1.195,63 Eur od
25.07.2012 do 26.08.2012, čo činí 98,64 Eur, zo sumy 1.055,63 Eur od 27.08.2012 do 20.09.2012, čo
činí 65,98 Eur, čo spolu predstavuje 3.946,60 Eur a vo výške 0,25 % denne zo sumy 915,63 Eur od
21.09.2012 do zaplatenia, so zákonnými zmenkovými úrokmi vo výške 6 % ročne zo sumy 1.763,53 Eur

od 04.06.2010 do 06.03.2011, čo činí 80,23 Eur, zo sumy 1.713,53 Eur od 07.03.2011 do 21.06.2012,
čo činí 133,60 Eur, zo sumy 1.455,53 Eur od 22.06.2012 do 24.07.2012, čo činí 7,90 Eur, zo sumy
1.195,63 Eur od 25.07.2012 do 26.08.2012, čo činí 6,49 Eur, zo sumy 1.055,63 Eur od 27.08.2012 do
20.09.2012, čo činí 4,34 Eur, čo spolu predstavuje 232,56 Eur a vo výške 6 % ročne zo sumy 915,63 Eur
od 21.09.2012 do zaplatenia a so zmenkovou odmenou vo výške 5,88 Eur a na náhradu trov konania.Odporca na tlačive C na odpoveď uznal (akceptoval) pohľadávku navrhovateľa s príslušenstvom v
celom rozsahu. Žiadal o povolenie splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 50 Eur z dôvodu jeho
nepriaznivej finančnej situácie, pretože poberá starobný dôchodok vo výške 500 Eur mesačne, vlastní

rodinný dom spolu s jeho deťmi, platí výdavky na domácnosť sumou 120 Eur mesačne (vodné 20 Eur,
elektrina 60 Eur, plyn 40 Eur), je vdovec. K žiadosti na výzvu súdu priložil SIPO za mesiac január 2015
vo výške 116 Eur a oznámenie Sociálnej poisťovne, ústredia o aktuálnej výške starobného dôchodku
poukazovaného po zrážkach v sume 396,18 Eur mesačne.

Podľa čl. I § 91 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení účinnom na území
Slovenskej republiky spôsobilosť osoby zmenečne sa zaväzovať spravuje sa právom štátu, ktorého je

príslušníkom. Ak vyhlasuje toto právo za rozhodujúce právo iného štátu, použije sa právo onoho iného
štátu.

Podľa čl. I § 91 ods. 2 cit. zákona kto nie je spôsobilý zmenečne sa zaväzovať podľa práva uvedeného
v predchádzajúcom odseku, je predsa platne zaviazaný, ak sa podpíše na zmenku v štáte, podľa práva
ktorého by bol spôsobilý zmenečne sa zaväzovať.

Podľa čl. I § 92 ods. 1 cit. zákona forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom
bolo vyhlásenie urobené.

Podľa čl. I § 93 cit. zákona účinky záväzných vyhlásení prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej
zmenky sa spravujú právom platobného miesta. Účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú
právom štátu, v ktorom boli urobené.

Podľa čl. I § 94 cit. zákona lehoty na výkon postihových práv sa spravujú pre všetky osoby zmenečne
zaviazané právom miesta, kde bola zmenka vystavená.

Podľa čl. I § 96 cit. zákona právom platobného miesta sa spravuje, či možno obmedziť prijatie cudzej
zmenky na časť zmenkovej sumy a či majiteľ je povinný prijať čiastočné platenie. Rovnaká zásada platí
pre zaplatenie vlastnej zmenky.

Podľa čl. I § 97 cit. zákona forma protestu a lehoty na protest, ako aj forma ostatných úkonov, ktoré
sú potrebné na uplatnenie alebo na zachovanie zmenečných práv, sa spravuje právom štátu, v ktorom
treba urobiť protest alebo iný úkon.

Podľa čl. III § 1 cit. zákona zmenečne alebo šekove sa môže zaväzovať každý, kto je spôsobilý vlastnými
úkonmi sa zaväzovať.

Podľa čl. I § 75 cit. zákona vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 77 ods. 1 cit. zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42),

postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§
67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu
dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I § 77 ods. 2 cit. zákona pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách
splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke
(§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok

§ 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila
takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa čl. I § 78 ods. 1 cit. zákona vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej
zmenky.

Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 cit. zákona vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní

môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.
Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok
sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I § 9 ods. 1 cit. zákona vystaviteľ zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.

Podľa čl. I § 10 cit. zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo

dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 cit. zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 12 ods. 1 cit. zákona indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od

ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa čl. I § 13 ods. 1 cit. zákona indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený
(prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. I § 14 ods. 1 indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa čl. I § 16 ods. 1 cit. zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným

majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z
nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po
blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku
blankoindosamentom.

Podľa čl. I § 17 cit. zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa

zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.Podľa čl. I § 20 ods. 1, 2 cit. zákona indosament po zročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament
pred zročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty
na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia. Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá

sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.

Podľa čl. I § 33 ods. 1 cit. zákona zmenku možno vystaviť:

na videnie,

na určitý čas po videní,

na určitý čas po dáte vystavenia,

na určitý deň.

Podľa čl. I § 34 ods. 1 zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do
jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti
môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I § 39 ods. 1, 2, 3 v spojení s § 78 ods. 1 cit. zákona vystaviteľ vlastnej zmenky môže pri platení
zmenky žiadať, aby mu bola vydaná zmenka opatrená potvrdením majiteľa o platení. Majiteľ nesmie

odmietnuť čiastočné platenie. Pri čiastočnom platení môže sa vystaviteľ vlastnej zmenky domáhať, aby
sa toto platenie na zmenke vyznačilo a aby sa mu o ňom vydalo potvrdenie.

Podľa čl. I § 43 ods. 1 cit. zákona, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky
vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

Podľa čl. I § 44 ods. 1 cit. zákona odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou listinou

(protestom pre neprijatie alebo pre neplatenie).

Podľa čl. I § 53 ods. 1 zmeškaním lehôt určených na predloženie zmenky na videnie alebo na určitý
čas po videní, na protestáciu pre neprijatie alebo pre neplatenie, na predloženie zmenky na platenie pri
doložke "bez trov" stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám
zmenečne zaviazaným okrem prijímateľa.

Podľa čl. I § 46 ods. 1, 2, 3 cit. zákona vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou
"bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou
oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie
alebo pre neplatenie. Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať
potrebné správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva.

Doložka pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa podpísali na zmenke; doložka
pripojená indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest
nehľadiac na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak pripojí doložku indosant alebo
zmenečný ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať od všetkých osôb, ktoré sa
na zmenku podpísali.

Podľa čl. I § 47 ods. 1 až 4 cit. zákona všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na
nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od
každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím,
v ktorom sa zaviazali. Rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila.
Uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal

svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený.Podľa čl. I § 48 ods. 1 cit. zákona majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,
v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 153a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O. s. p.), ak počas
konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca
vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.

Podľa § 153a ods. 4 O. s. p. rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd
bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 115 ods. 1 O. s. p., ak tento zákon alebo osobitný predpis (Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré
predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,

ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“)
toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov,
výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť

štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta iure imperii").

Podľa článku 5 nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia

sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 157 ods. 4 O. s. p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1
uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

Keďže odporca na tlačive C na odpoveď uznal nároky navrhovateľa v celom žalovanom rozsahu a
aj vzhľadom na to, že sa jedná o európske konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu, ktoré je v
zásade písomné, žiaden z účastníkov nepožiadal o nariadenie ústneho pojednávanie a súd vzhľadom

na okolnosti prípadu to nepovažoval za potrebné, súd vo veci nenariadil súdne pojednávanie, rozhodolrozsudkom na základe uznania nároku a tento rozsudok vyhotovil v zmysle ustanovenia § 157 ods. 4
O. s. p.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu odporcu mu súd povolil splácať dlžnú žalovanú sumu v
splátkach, ktorých výšku a podmienky splatnosti určil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s. p.

Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo

tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O náhrade trov konania na návrh navrhovateľa súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, nakoľko

návrhu na uplatnenie pohľadávky bolo vyhovené v plnom rozsahu a uplatnené trovy konania nie sú
neprimerané voči priznanej pohľadávke. Úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania
vo výške 196,72 Eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 54,50 Eur a
z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 142,22 Eur (2 úkony
právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a 2. písomné podanie

na súd vo veci samej (návrh na uplatnenie pohľadávky) po 51,45 Eur a 2 x režijný paušál á 7,81 Eur +
20 % DPH. Keďže navrhovateľ si v rámci trov právneho zastúpenia uplatňoval sumu až vo výške 149,54
Eur, súd mu nepriznal prevyšujúcu sumu 7,32 Eur.

Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa súd uložil odporcovi
v súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p. Súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa na poukázanie náhrady

trov súdneho poplatku na účet navrhovateľa a trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu
navrhovateľa, pretože to odporuje kogentnej úprave § 149 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorej sa celá náhrada
trov konania platí k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku vydaného na základe uznania nároku nie je prípustné odvolanie
okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého
rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Z týchto dôvodov možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku cestou

Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

Proti druhému výroku tohto rozsudku o náhrade trov konania je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku cestou Okresného súdu Revúca na Krajský súd v
Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. - musí byť zjavné, ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanietreba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a
aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný (odporca) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
(navrhovateľ) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného
poriadku).