Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/238/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513221801
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7513221801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú D.
Z. nar. XX.XX.Q. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach,
dieťaťa rodičov: R. Z. nar. X.X.Q. bývajúcej v N. Č.. Q. a S. Z. nar. XX.X.Q. bývajúceho v Ď. Č..
Q./X zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Padalovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Žiline na
Štefánikovej č. 33 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice-
okolie č.k. 19P 373/2013-39 z 28.2.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné otca pre mal. D. Z. nar. XX.XX.Q. na 130 €

mesačne počnúc dňom 16.12.2013 do budúcna, ktoré zaviazal otca platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred matke maloletej a tým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice-okolie č.k. 9P 242/2010-22 z
25.2.2011 v časti výroku o výživnom. Dlžné výživné pre mal. D. 72,84 € za obdobie od 16.12.2013
do 28.2.2014 zaviazal otca zaplatiť matke maloletej v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku. O
trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, ktoré právne odôvodnil ust. §
205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,

že od poslednej právnej úpravy kedy bolo určené výživné pre maloletú došlo k zmene pomerov na strane
otca spočívajúcej predovšetkým v tom, že uzavrel druhé manželstvo a pribudla mu ďalšia vyživovacia
povinnosť voči maloletému synovi T. narodenom v r. Q. a čakajú narodenie druhého dieťaťa. Spoločne
s manželkou a maloletým synom T. obývajú dvojizbový obecný nájomný byt. Naďalej trvá vyživovacia
povinnosť voči plnoletej dcére O., na ktorú prispieva výživným vo výške 130 € mesačne. Podrobne
rozpísal svoje mesačné výdavky spočívajúce v platení nájmu 165,75 € mesačne, inkaso 72 € mesačne,
26 € cestovné do práce, 40 € mobil, 117,76 € splátka úveru na nákup nevyhnutného zariadenia, 280

€ strava s manželkou a synom, 70 € mesačne drogéria, oblečenie a 230 € mesačne výživné spolu na
dcéru z prvého manželstva. Ďalej má náklady v súvislosti s výživou a výchovou maloletého syna T.,
pre ktorého zakupujú plienky, mlieko, kozmetiku, spolu minimálne 100 € mesačne. Ďalšie náklady majú
v súvislosti s tehotenstvom jeho terajšej manželky, ktorá pravidelne chodí na rôzne vyšetrenia, ktoré
sa doplácajú. Zdôraznil, že jeho priemerný mesačný príjem je 988,75 €, iný príjem nemá a nevlastní
žiadne nehnuteľnosti. Manželka otca je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203,20 €
a rodinné prídavky na maloletého syna. Otec v odvolaní nesúhlasil s názorom súdu, že jeho výdavky na

splácanie úveru nebolo nevyhnutné vynaložiť, nakoľko boli s manželkou nútení si zobrať úver na nákup
nevyhnutného zariadenia a nábytku, keďže predtým bývali v podnájme u manželkiných rodičov a nijakézariadenie nevlastnili. Vyslovil presvedčenie, že matka maloletej, ktorej priemerný mesačný zárobok je
754,60 €, je schopná a to aj za pomoci svojho terajšieho priateľa a druha bez akéhokoľvek existenčného
ohrozenia zabezpečiť kompletnú výživu a výchovu obidvoch dcér, a to bez zvýšenia výživného. Vyslovil

presvedčenie, že v súčasnosti platné výživné 100 € dostatočne pokrýva oprávnené a odôvodnené
náklady maloletej. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, resp. zmenil a
návrh o zvýšenie zamietol.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
považuje za správne, zákonné a predovšetkým za rozhodnutie v prospech maloletého dieťaťa.

Poukázala na skutočnosť, že na strane maloletej došlo k podstatnej a výraznej zmene pomerov od
poslednej úpravy výživného, keďže od 1. septembra 2013 začala študovať na Strednej priemyselnej
škole v G.. Došlo k reálnemu zvýšeniu nákladov spočívajúcich predovšetkým v cestovnom mesačne 60
€, zakúpením učebnice anglického a nemeckého jazyka 45 €, easy karta 20 €, poistenie, ZRPŠ a triedny
fond 33 €. Ďalšie výdavky budú zvýšené, keďže navštevuje špeciálny odbor polytechnika-letuška, bude
musieť absolvovať každoročne plavecký výcvik, ktorého cena je 85 € ročne. V treťom ročníku štúdia

absolvuje stáže, ktorých suma sa pohybuje minimálne v hodnote 300 €. Spláca stužkovú slávnosť,
ktorá stojí 300 €. Výdavky má naďalej so samotným fyzickým rastom a rozvojom maloletej. V súvislosti
s odvolacou námietkou, že si bol nútený zakúpiť všetko zariadenie domácnosti, uviedla, že podľa jej
názoru toto nebolo nevyhnutné, keďže pri odchode zo spoločnej domácnosti si prisvojil celé zariadenie
bytu, ktoré používa do dnešného dňa. Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa

v celom rozsahu potvrdil.

Kolízny opatrovník sa písomne k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne

rozhodol, ak zvýšil výživné od otca pre maloletú na 130 € mesačne, keďže vykonal všetky dôkazy
významné pre rozhodnutie o výživnom pre mal. D.. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd stručne a

jasne objasnil skutkový, aj právny základ rozhodnutia. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa
dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi
v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že od poslednej
úpravy došlo k výraznej a podstatnej zmene pomerov, predovšetkým na strane mal. D., ktorá nastúpila
od septembra 2013 na strednú školu, ktorá sa nenachádza v mieste jej trvalého bydliska. V tejto

súvislosti má značne zvýšené výdavky spojené predovšetkým s dopravou do školy, ktoré sú priemerne
vo výške 60 € mesačne. Okrem toho sú tu ďalšie nevyhnutné a odôvodnené zvýšené potreby maloletej
v súvislosti so štúdiom na strednej škole a so samotnou špecifikáciou štúdia na tejto škole, v dôsledku
ktorej je povinná absolvovať navyše ďalšie kurzy, ktoré sú finančne náročné. Pokiaľ otec maloletej
prezentoval názor, že doteraz určené výživné úplne postačuje na uspokojovanie všetkých potrieb

maloletej, odvolací súd pre objasnenie dodáva, že medzi odôvodnené potreby maloletej nepatrí len
bývanie, strava, školské a mimoškolské aktivity, ale aj oblečenie, cestovné, hygiena, zdravotné potreby
a pod., ktoré nepochybne dopĺňa zo svojho príjmu matka maloletej, pričom zabezpečuje aj osobnú
starostlivosť.Odvolacísúdpoznamenáva,žesúdprvéhostupňadostatočnezohľadnilajzmenypomerov
na strane otca maloletého dieťaťa, ktorý uzavrel druhé manželstvo a pribudla mu vyživovacia povinnosť

voči maloletému synovi T., preto zvýšil výživné len na 130 € a nevyhovel tak návrhu matky, ktorá žiadala
zvýšenie na 180 € mesačne, čo za daných okolností považoval vzhľadom k majetkovým, finančným aosobným pomerom otca za neprimerané. Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na odvolaciu námietku
otca, že matka má dostatočný finančný príjem, aby bola schopná zabezpečiť výživu a výchovu obidvoch
detí pochádzajúcich z manželstva s otcom aj bez zvýšenia výživného, nakoľko v danom prípade je

otec povinným rodičom, matka si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne plní, preto zisťovanie jej
priemerného mesačného zárobku, schopností a možnosti plniť si vyživovacie povinnosti, je v danom
prípade len v rámci oboznámenia sa so skutočným stavom a nie je podstatný pre rozhodnutie o
zvýšenie výživného otca. V neposlednom rade dodáva, že poukázanie na skutočnosť, že matka žije s
druhom, ktorý má priemerný mesačný zárobok 500 € a dopĺňa príjem domácnosti, je irelevantné, keďže

priateľ matky, resp. druh matky nemá žiaden finančný záväzok, ani vyživovaciu povinnosť voči mal. D.,
preto nemohol ani na túto odvolaciu námietku otca prihliadnuť. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že
vznik ďalších vyživovacích povinností otca v súčasnom manželstve nemožno vyhodnotiť tak, že tieto
skutočnosti pôjdu na úkor detí z predchádzajúceho manželstva. Pretože súd prvého stupňa správne
rozhodol o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca aj o rozsahu a spôsobe zaplatenia dlhu na
výživnom, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny,

zákonný a predovšetkým rozsudok, ktorý je v záujme maloletého dieťaťa.

Rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.