Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 29, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/8/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113226379

Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113226379.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Home Credit
Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Q.

N., nar. XX.XX.XXXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému v konaní opatrovníčkou Z. E., K. R. X. K.
S., za účasti vedľajšieho účastníka: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom 930
37 Lehnice 725, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Kemp, Nám. Josipa Andriča č. 1, 900 25 Chorvátsky
Grob na strane žalovaného, o zaplatenie 656,84 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 396,96 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo výške 4,91 € k rukám jeho
právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Korytár s.r.o. do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vedľajší účastník n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 12.09.2013 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy
656,84 €.

V žalobe uviedol, že dňa 07.12.2009 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník úverovú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť dohodnutý úverový rámec vo výške

530 €. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky.

Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška
a termín splatnosti sú určené v zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej
istiny, úroky a poplatky.

Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote
nevrátil. Dňa 26.05.2011 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy v celkovej výške 656,84 €spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia do požadovaného
termínu. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovaného podľa žalobcu sumu 656,84 €.

Na výzvu žalobca žalobu doplnil svojím podaním došlým súdu dňa 28.11.2014.

V tomto podaní uviedol, že v prejednávanej veci išlo o revolvingový úver, pri ktorom nemožno určiť
RPMN a takisto nemožno vopred odhadnúť počet splátok.

Žalovaného pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu bol na zastupovanie v konaní ustanovený
opatrovník, ktorý sa k prejednávanej veci nevyjadril.

Na strane žalovaného do konania vstúpil vedľajší účastník Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobou uplatnený nárok je vlastne nárokom z

odstúpenia od zmluvy a ako taký sa má vyporiadať podľa predpisov o bezdôvodnom obohatení, pričom
v prejednávanej veci uplynula subjektívna 2-ročná lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto
treba žalobu zamietnuť.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 29.12.2014, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom spisu a zistil nasledujúce:

Dňa 07.12.2009 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená úverová
zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 530 € s výškou mesačnej
splátky4%zdlžnejčiastky.Neoddeliteľnousúčasťouzmluvysúúverovézmluvnépodmienkyspoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s.

Zo splátkového kalendára ako aj z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že žalovanému bola poskytnutá istina v

celkovej výške 641,63 €, a tento dosiaľ zaplatil sumu 247,50 € (istina - 111,52 €, úroky - 79,92 €, zmluvná
pokuta - 7,59 € + 0,47 €, ATM poplatok - 24 € a poplatok za výpis - 24 €).

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 2 písm.a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia úverovej zmluvy - Na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 4 ods.1 zákona č. 258/2001 Z.z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

Podľa § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,Je nesporné, že žalobcom bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo forme revolvingového
úveru - úverového rámca. Tento úver žalovaný splácal tak, ako to vyplýva zo žalobcom predloženého
splátkového kalendára, z ktorého vyplýva jednak zaplatená istina, jednak zaplatené úroky, zmluvné

pokuty a poplatky.

Podľa názoru súdu predložená zmluva o úvere má vadu, ktorá spôsobuje, že úver bol bezúročný a bez
poplatkov. Uvedenou vadou je absencia údaja o RPMN, teda ročnej priemernej miere nákladov. Súd má
za to, že žalobca bez zákonnej opory uvádza, že výšku RPMN nie je možné pri revolvingovom úvere
určiť, pretože sa dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet pre RPMN, poukazujúc aj na

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010. Súd konštatuje, že sa s vyššie uvedeným
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove nestotožňuje, necíti sa ním byť viazaný a poukazuje na to, že o
tejto otázke existujú aj iné rozhodnutia. Ide napríklad o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 17Co/215/2012 zo dňa 10.10.2012, ktorý zaujal právny názor, že: „Pokiaľ zákon o spotrebiteľských
úveroch v § 4 ods. 2 písm. g) určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia, či ide o
revolving, resp. iný druh úveru) akcentujúc jej dôležitosť zákonným znením, že ak nie je RPMN uvedená,

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, navrhovateľ ako dodávateľ finančnej
služby a profesionál na finančnom trhu nemôže túto skutočnosť opomínať, resp. zanedbávať.“

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný je povinný vrátiť iba rozdiel medzi poskytnutou
sumou 641,63 € a doteraz zaplatenou sumou 247,50 €, teda sumu 394,13 €. Túto sumu je potrebné
zvýšiť o vyčíslený úrok z omeškania 2,83 € (presne špecifikovaný v splátkovom kalendári), nakoľko sa

žalovaný so splácaním jednotlivých splátok dostal do omeškania.

Pokiaľ ide o námietky vedľajšieho účastníka, tak tieto súd považoval za nesprávne z dôvodu, že v
prejednávanej veci nedošlo k odstúpeniu žalobcom od úverovej zmluvy ale o stratu výhody splátok
podľa § 565 Občianskeho zákonníka (priznaná suma je však sumou dlžnou bez ohľadu na stratu výhody
splátok s prihliadnutím na čas, kedy žalovaný prestal splátky splácať).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“),
podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca požadoval zaplatenie sumy 656,84 €, priznaná mu bola suma 369,96 €. Žalobca mal teda
úspech v časti 56,31 %, neúspech v časti 43,69 % a čistý úspech v časti 12,62 %.

Žalobcovi patrí náhrada trov konania v rozsahu 12,62%, ktorú súd priznal iba zo zaplateného súdneho
poplatku 39 €, čo predstavuje 4,91 €.

Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M
Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania

v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník

má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo

o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenieadvokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1

O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.“

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo

o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcomdochádzavzorovoužalobou,vktorejsameniaibaidentifikačnéúdaježalovanejstranyadlžnej
sumy. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie

na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.

AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí

sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s

názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa
preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a

vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.

Vedľajší účastník právo na náhradu trov konania nemá, pretože žalovaný na strane ktorého vystupoval,
čistý úspech v konaní nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.