Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 22, 2014

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 5C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413209231
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6413209231.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľa Slovak Telekom a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, zastúpený
advokátom JUDr. Oliverom Balážom, so sídlom v Bratislave, Zámocká 10, proti odporkyni H. H., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom Ž. X. P., H.. M. XXX/XX, t. č. pobytom na neznámom mieste, zastúpená
opatrovníčkou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu vo Zvolene, U. J., o návrhu na zaplatenie sumy
936,93 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 594,26 € s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne, počítaný od 6.11.2010 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd čo do zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporkyňaje povinná nahradiťnavrhovateľovitrovykonaniaazaplatiťichdorúkprávnehozástupcu

navrhovateľa, JUDr. Olivera Baláža vo výške 53,05 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia od odporkyne spolu sumy 936,93 € s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne, počítaný od 6.11.2010. Poukázal na to, že právny predchodca
navrhovateľa uzatvoril s odporkyňou Zmluvu o pripojení, pričom jej bola aktivovaná užívateľská SIM
karta, pridelené telefónne číslo a bol aktivovaný poplatok služieb Podľa seba 3 s mesačným paušálnym
poplatkom 8,3941 € bez DPH, zároveň jej bol poskytnutý mobilný telefón Nokia 7230 za zľavnenú cenu
1 €, ktorého skutočná hodnota bola 159 €. Navrhovateľ v návrhu konštatoval, že odporkyňa sa zaviazala

zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a riadne si plniť svoje povinnosti. Zároveň uviedol,
že odporkyňa svoje povinnosti od počiatku neplnila, preto dňa 10.9.2010 bola činnosť jej SIM karty
obmedzená na prijímanie hovorov a núdzové volania. Z doby viazanosti 24 mesiacov bola pripojená len
dva mesiace a do konca doby viazanosti zostávalo jej zotrvať v zmluvnom vzťahu ešte 22 mesiacov.
Poukázal na to, že keďže odporkyňa porušila svoje povinnosti, navrhovateľ od zmluvy odstúpil.
Navrhovateľ uviedol, že žalovaná suma pozostáva zo sumy 594,26 € titulom poskytnutých služieb
a neuhradenia faktúr, pričom zvyšok sumy tvorí suma 158 € ako skutočná škoda, ktorá predstavuje

rozdiel medzi skutočnou hodnotou mobilného telefónu a zľavnenou cenou 1 €. Žalovaná suma ďalej
pozostáva zo sumy 184,67 € ako ušlého zisku s poukazom na to, že nedodržaním dojednanej doby,
počas ktorej mala odporkyňa využívať služby a platiť za ne o 22 mesiacov dlhšie, vznikol navrhovateľovi
výpadok tržieb, pričom ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného výnosu navrhovateľa, ktorý by bol
dosiahol, nebyť protiprávneho konania odporkyni. V písomnom podaní, ktoré doručil právny zástupca
navrhovateľa konštatoval, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy, pričom táto skutočnosť je uvádzaná
v pokuse o zmier - predsporovej výzve zo dňa 31.10.2012. Zároveň uviedol, že Novela zákona č.241/2012, ktorou sa do zákona o elektronických komunikáciách zaviedlo nové ustanovenie § 44 ods.
12, nadobudla účinnosť až dňom 1.9.2012, pričom navrhovateľ od zmluvy odstúpil dňa 13.11.2010, a
preto nie je povinný dokladať písomné odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.10.2010. Zároveň poukázal na

bod 14 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého pokus o zmier je potrebné považovať za
doručený vzhľadom na uvedenú úpravu oznamovania.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť s poukazom na hospodárnosť konania
ospravedlnil.

Súdonávrhunavrhovateľapôvodnerozhodolplatobnýmrozkazomsp.zn.11Ro479/13zodňa8.8.2013.
Uvedený platobný rozkaz sa odporkyni nepodarilo doručiť, preto ho súd uznesením zo dňa 8.10.2014

zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

Súd uznesením sp. zn. 5C 184/14 ustanovil odporkyni opatrovníčku vzhľadom na to, že jej pobyt nebol
známy, a to v osobe súdnej tajomníčky Okresného súdu Zvolen, U. J.. Opatrovníčka sa na pojednávanie
nedostavila, doručenie mala riadne vykázané, neúčasť neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie
pojednávania. Súd konal v jej neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámil sa s podaným návrhom, so zmluvou o pripojení,
s dodatkom k zmluve, so Všeobecnými obchodnými podmienkami, s faktúrami, s pokusom o zmier -
predsporová výzva, s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení platnom a účinnom
v čase vzniku právneho vzťahu zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný

prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase vzniku právneho vzťahu,
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa T-Mobile
Slovensko, a.s. uzatvoril s odporkyňou dňa 9.7.2010 Zmluvu o pripojení, a toho istého dňa aj Dodatok
k predmetnej zmluve. V zmysle zmluvy bola odporkyni aktivovaná účastnícka SIM karta s prideleným

telefónnym číslom, a bol aktivovaný príslušný zvolený program. Z tabuľky č. 1 Dodatku súd zistil, že bola
určená doba viazanosti 24 mesiacov, pričom jej bol odpredaný mobilný telefón Nokia 7230 za kúpnu
cenu 1 €. Z predloženej tabuľky súd zistil, že hodnota predaného mobilného telefónu bola 159 €.

Z uvedených listinných dôkazov súd zistil, že účastníci konania síce uzavreli zmluvu o pripojení v zmysle
Zákona 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorá však nie je upravená ako typ zmluvy v

Obchodnom zákonníku ani Občianskom zákonníku, dostatočne si však určili predmet svojich záväzkov,
čím uzavreli v zákone výslovne neupravenú, tzv. nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej vzniklo
veriteľovi (navrhovateľovi) právo na plnenie od dlžníka (odporkyne) a dlžníkovi vznikla povinnosť splniť
záväzok. Navrhovateľ pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp.
podnikateľskej činnosti, pričom odporkyňa pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto je zrejmé, že účastníci konania

uzatvorili zmluvu spotrebiteľskú.

Odporkyňa využívala služby žalobcu, avšak za poskytnuté služby neplatila riadne a včas. Odporkyňa
nezaplatila faktúru č. 7006669284 za fakturačné obdobie od 15.6.2010 do 14.7.2010 sumou 33,33 €,
faktúra zo dňa 14.7.2010 bola splatná dňa 5.8.2010. Odporkyňa nezaplatila ani faktúru č. 7007653969
za fakturačné obdobie od 15.7.2010 do 14.8.2010 vo výške 396,79 €, faktúra zo dňa 15.8.2010, splatná

dňa 5.9.2010. Odporkyňa nezaplatila ani faktúru č. 7008589408 za fakturačné obdobie od 15.8.2010 do
14.9.2010 vo výške 161,64 €, faktúra zo dňa 15.9.2010, ktorá bola splatná dňa 5.10.2010. Odporkyňa
nezaplatila ani faktúru č. 7009601373 za fakturačné obdobie od 15.9.2010 do 14.10.2010 vo výške 2,50
€, faktúra bola vyhotovená dňa 15.10.2010 a splatná dňa 5.11.2010. Vzhľadom na to, že odporkyňa
nezaplatila riadne a včas cenu poskytovaných služieb, vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy

vo výške 594,26 €. Súd v tejto časti návrh navrhovateľa považuje za dôvodný, a preto mu vyhovel.

Odporkyňa sa s plnením dostala do omeškania, a preto navrhovateľovi vzniklo aj právo na zaplatenie
úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§ 10c
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinný od 1.2.2013). Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania od
6.11.2010,ajkeďmuvznikloprávouplatniťsiúrokzomeškaniapočnúcdňom,nasledujúcimposplatnosti
každej faktúry. Vzhľadom na to, že súd je viazaný podaným návrhom, súd priznal navrhovateľovi úrok

z omeškania za obdobie od 6.11.2010. Aj v časti žalovaného úroku z omeškania zo sumy 594,26 € súd
považoval návrh navrhovateľa za dôvodný, a preto aj v tejto časti mu vyhovel.

Napriek tomu, že v Dodatku k Zmluve o pripojení bola za nedodržanie doby viazanosti 24 mesiacov
dohodnutá zmluvná pokuta, navrhovateľ zjavne na základe toho, že obdobné dojednania o zmluvnej
pokute boli vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak,

že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo výške, rovnajúcej sa rozdielu medzi
predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento
rozdiel 158 € a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu, vzniknutú porušením právnej povinnosti.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu viazanosti, ktorá

bola 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občiansko-právnej zodpovednosti: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne
spojenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich
zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa, nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané

už splnenie predpokladu, uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu
navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Pri
tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 13
(Podmienky predĺženia a ukončenia poskytovania služieb, trvanie a ukončenie Zmluvy) Všeobecných
podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb (ďalej len VP), ktoré
sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 13.2 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a/ uplynutím času, na ktorý bola

uzavretá,b/dohodou,c/odstúpením,d/výpoveďou,e/aktakustanovujeosobitnýprávnypredpis,f/iným
spôsobom podľa Všeobecných podmienok. VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých
vyššie uvedených dôvodov.

Podľa bodu 13.1 VP Zmluva je uzavretá podpisom oprávnených zástupcov obidvoch strán. Podľa bodu
13.12 VP v prípade odstúpenia od zmluvy oprávnenou osobou končí platnosť a účinnosť Zmluvy, a teda

Zmluva sa zrušuje ku dňu doručenia písomného oznámenia o odstúpení od Zmluvy druhej zmluvnej
strane.

Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej Zmluvy o pripojení
nepreukázal.

Navrhovateľ predložil súdu list zo dňa 31.10.2010 s názvom Upozornenie a následne s označením veci:
Pokusozmier-Predsporovávýzva,ktorejobsahombolouvedeniedlžnýchfaktúrspolusdlžnousumoua
zároveňtátovýzvaobsahujetext:„Súčasnevámoznamujeme,žeakvovyššieuvedenomtermínevyššie
uvedenú dlžnú sumu v celom rozsahu neuhradíte, spoločnosť Slovak Telwekom týmto listom s účinkami
odo dňa, nasledujúceho po uplynutí lehoty, poskytnutej na úhradu už splatnej pohľadávky, uvedenej

vyššie v tomto liste v súlade s bodom 15.3 písm. b/ Všeobecných podmienok poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti
Slovak Telekom a.s. (ďalej len VP) odstupuje od Zmluvy o pripojení, uzavretej s vami, v dôsledku
čoho vám prestane poskytovať mobilné telefónne služby prostredníctvom SIM-karty s vyššie uvedeným
telefónnym číslom a zároveň v súlade s bodom 15.10 písm. c/ VP odstupuje od všetkých zmlúv o

pripojení, uzavretých medzi vami a spoločnosťou Slovak Telekom, ktoré evidujeme pod nasledujúcimi
telefónnymi číslami: alebo Zmluvy o pripojení - služba T-Mobile mobilný internet.“

Súd vyzval navrhovateľa na preukázanie doručenia predsporovej výzvy, ktorou malo byť odstúpené od
Zmluvy o pripojení navrhovateľom. Na túto výzvu navrhovateľ reagoval podaním súdu dňa 18.12.2014,
v ktorom uviedol, že nie je túto skutočnosť povinný preukazovať, pretože podľa ustanovenia § 44 ods.

12 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách odstúpením od Zmluvy o poskytovaní
verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť
od zmluvy bol doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. Zároveň uviedol,
že predmetná Novela č. 241/2012, ktorou sa do Zákona o elektronických komunikáciách zaviedlo nové
ustanovenie § 44 ods. 12, nadobudla účinnosť až dňom 1.9.2012 a navrhovateľ od zmluvy odstúpil dňa

13.11.2010, a preto nie je povinný dokladať písomné odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.10.2010.

Uvedený právny názor navrhovateľa nie je správy. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav
vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Z uvedeného je zrejmé, že hmotnoprávny
úkon pôsobí voči jeho adresátovi až keď sa dostane do sféry jeho dispozície.Zároveň je výrazom ustálenej súdnej praxe, že ten, kto s doručením určitej listiny spája pre seba
priaznivé dôsledky, musí doručenie tejto listiny preukázať. Táto osoba má dôkaznú povinnosť v tom,
že táto listina bola doručená druhej strane, teda dostala sa do jej dispozície. O tom svedčí aj samotný

navrhovateľom vyššie citovaný bod 13.12 VP. Súd teda uzatvára, že navrhovateľ platné odstúpenie
od zmluvy nepreukázal. Zároveň treba poukázať na to, že predložená predsporová výzva nespĺňa
náležitosti písomného právneho úkonu, ktorý by mal viesť k odstúpeniu od zmluvy vzhľadom na to,
že nie je podpísaná konajúcou osobou a na to oprávnenou, a zároveň ani nie je podpis nahradený
mechanickými prostriedkami.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1

Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.
j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo, ušlý zisk, je ujmou,
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný rast vecí (R 55/1971).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho

akciovoucenou.Ajkebybolzostranynavrhovateľapredpokladprotiprávnehoúkonusplnený,kuvedenej
škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej
politiky navrhovateľa tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel, sledovaný
teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením
právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom

(tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože
tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.

Z vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom
vzťahu po určenú dobu dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by
nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporkyňou s nedodržaním dojednanej kúpnej ceny.

Ak z hľadiska nepriznania škody - ušlého zisku je rozhodujúce to, že navrhovateľ nepreukázal, že zo

strany odporkyne nebola dodržaná lehota viazanosti 24 mesiacov z dôvodov vyššie uvedených.

Nesprávny je aj názor navrhovateľa na to, čo je ušlým ziskom. Navrhovateľ za ušlý zisk považuje
stratu minimálne očakávanej tržby vzhľadom na výšku paušálneho poplatku. Otázka ušlého zisku je
inštruktívne rozobratá v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 25Cdo 1233/2006, ktorý uviedol, že ušlý zisk je
ujmou, spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu

majetkových hodnôt, aj keď by sa to dalo pri pravidelnom behu veci očakávať. Ušlý zisk z podnikania
znamená stratu očakávaného prínosu za situácie, že poškodený mal zaistené predpoklady pre
tzv. pravidelný beh vecí, teda bol nielen ochotný, ale aj schopný v predmetných priestoroch svoju
podnikateľskú činnosť vykonávať. Okolnosť, že pri určení vyššie ušlého zisku sa vychádza z čiastky,
ktorú by za obvyklých okolností, keby nebolo škodnej udalosti, poškodený zo svojej činnosti získal,

s prihliadnutím k nákladom, ktoré by musel na dosiahnutie týchto výnosov vynaložiť, nevylučuje
možnosť vzniku skutočnej škody. Náklady, ktoré na dosiahnutie zisku podnikateľ vynaložil, získava
totiž pri splnení podnikateľskej činnosti späť, lebo k tomu, aby bol dosiahnutý zisk, musí byť príjem z
podnikateľskej činnosti vyšší než vynaložené náklady. Pri stanovení výšky ušlého zisku sa vychádza
z celkových predpokladaných výnosov z podnikania, zníženého o predpokladané náklady. Ušlý ziskje teda hypotetická kategória a jeho výška je daná rozdielom medzi celkovým príjmom z podnikania
a nákladmi, potrebnými k dosiahnutiu tohto príjmu bez ohľadu na to, či tieto náklady boli poškodením
skutočne vynaložené alebo nie.

Je teda zrejmé, že aj keby súd dospel k záveru, že ku škode vo forme ušlého zisku na strane žalobcu
došlo, táto škoda by nemohla spočívať iba vo forme predpokladanej tržby bez zníženia o predpokladané
náklady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Navrhovateľmalvkonaníúspechlenčiastočný.Vynaložiltrovykonanianazaplatenomsúdnompoplatku
vo výške 56 € a trovy právneho zastúpenia za prípravu a prevzatie veci a spísanie návrhu (dvakrát
po 51,45 €), jedenkrát režijný paušál za úkon spísania žaloby (úkon v roku 2013) vo výške 7,81 €,
jedenkrát režijný paušál vo výške 7,21 € za prípravu a prevzatie veci (úkon v r. 2010). Spolu trovy
právneho zastúpenia vo výške 117,92 €. Vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľa predložil

súdu Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, súd mu priznal aj DPH vo výške 20 % sumou
23,58 €. Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 141,50 €. Navrhovateľ mal v konaní úspech len v
pomernej časti, a to vo výške 594,26 € s úrokom z omeškania. Navrhovateľ mal úspech vo výške 63,43
%. Odporkyňa mala úspech vo výške 36,57 %. Vzhľadom na to vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu
trov konania vo výške 26,86 % (63,43 % - 36,57 % ). Vzhľadom na to súd priznal navrhovateľovi trovy

konania vo výške 53,05 €, čo je 26,86 % z trov konania vo výške 197,50 € (56 € súdny poplatok a 141,50
€ trovy právneho zastúpenia).

Súd zaviazal odporkyňu zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle § 149
ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.