Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/172/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312212583
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5312212583.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Mesto Turzovka, so
sídlom Turzovka, Jašíkova 178, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Varmus, s.r.o., so sídlom
Čadca, Palárikova 83, proti odporcom 1/ V. K., nar. X.X.XXXX, 2/ V. K., nar. X.X.XXXX, obaja bytom B.
XXX, C., právne zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč,
PhD., s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, za účasti Okresnej prokuratúry Čadca, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania odporcov proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č. k. 4C/309/2012-205 zo dňa 28. novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o určení, že nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXXX kat. úz. C. ako CKN parc. č. 587/2, 587/3 a 3726/6 p a t r i a do vlastníckeho
práva navrhovateľa.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi tak, že
účastníkom ich náhradu n e p r i z n á v a .

Odporcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť titulom náhrady trov konania štátu -
Slovenskej republike sumu 12,48 eur na účet Okresného súdu Čadca.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdurčil,ženehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXXkat.úz.C.akoCKN
parc. č. 587/2, 587/3 a 3726/6 patria do vlastníctva navrhovateľa. Ako rozhodujúcu okolnosť posudzoval

(ne)platnosť zmluvy, ktorou p. K. previedol dotknuté nehnuteľnosti (zapísané ešte v EKN stave ako parc.
č. 1096) na odporcov. Zdôraznil, že nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má; čo v konkrétnostiach
súdenej veci znamená, že p. K. mohol sporné pozemky (platne) previesť na odporcov len v prípade, že v
danom čase - rok 2010 - bol (ešte) stále ich vlastníkom. Inými slovami, ich prevod na odporcov nemôže
byť platný, ak už v minulosti tieto p. K. previedol na iný subjekt.

V danej spojitosti sa zásadným stalo vyhodnotenie kúpnej zmluvy medzi p. K. a Československým
štátom (v správe MsNV Turzovka) zo dňa 24.1.1972. Okresný súd nepovažoval dotknutú zmluvu za
neplatnú z titulu jej tvrdeného rozporu s cenovým predpisom - § 399 ods. 2 Obč. zák. vtedy platného.

Uviedol, že ak by bolo pravdivé tvrdenie odporcov a súd by konštatoval relatívnu neplatnosť kúpnej
zmluvy z 24.1.1972, táto by bola neplatná len v rozsahu odporujúcom predpisom o cenách (t.j. v rozsahu
5,60 Sk za m2). Okresný súd však uzavrel, že označený prevod nebol relatívne neplatným právnym
úkonom, lebo pri určení ceny sa náležite vychádzalo z vyhlášky č. 47/1969 Zb.Zároveň zdôraznil, že sa jednalo o prevod z vlastníctva občana do vlastníctva štátu, ktorý nepodliehal
registrácii bývalým štátnym notárstvom. Ohľadne súhlasu národných výborov konštatoval, že pôvodná
pôsobnosť ONV prešla na MNV, resp. MsNV podľa čl. II ods. 2 písm. c/ zákona SNR č. 159/1971 Zb.

V prejednávanej záležitosti takýto súhlas MsNV Turzovka prostredníctvom jej Rady bol daný. Okresný
súd poukázal aj na podrobnosti ohľadne prevodov nehnuteľností, ktoré boli upravené tzv. registračnými
smernicami ministerstva spravodlivosti a ministerstva poľnohospodárstva z 19.5.1964. V danej spojitosti
dodal, že nie je významný právny stav pri prevode pozemkov v roku 1958 (kedy pozemky pôvodne
previedol štát na p. K. a kedy sa okrem iného vyžadoval súhlas ONV k takémuto prevodu), keďže do

roku 1972 došlo k zmenám v právnej úprave.

Po ustálení, že kúpna zmluva medzi p. K. a Československým štátom z 24.1.1972 je platným právnym
úkonom, bolo zrejmé, že p. K. nebol už v roku 2010 vlastníkom sporných pozemkov, a teda ani tieto
nemohol previesť na odporcov. Do vlastníctva obce/mesta dané nehnuteľnosti prešli na základe § 2
ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí; vzhľadom na aktuálny zápis v katastri nehnuteľnosti
je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určovacom návrhu v zmysle § 80

písm. c/ O.s.p. Okresný súd doplnil, že navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti i užíval a vybudoval
na nich spevnenú asfaltovú plochu. Pán K. takémuto výkonu vlastníckeho práva nebránil; uvedené
hmotnoprávne správanie - hoci menovaný formálne nepripustil predaj - nasvedčuje tomu, že si bol
vedomý predaja nehnuteľností navrhovateľovi, resp. štátu.

O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore neúspešným odporcom uložil solidárnu

povinnosť zaplatiť titulom ich náhrady navrhovateľovi sumu 827,19 eur, ktorú konkrétne zdôvodnil.
Zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť Slovenskej republike 12,48 eur ako náhradu za použitie
služobného motorového vozidla pri ohliadke dňa 12.6.2013.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie odporcovia, ktorí sa domáhali
jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie. Namietali jednostrannosť okresného súdu (v prospech

navrhovateľa) pri prejednávaní súdenej veci; osobitne v rámci dokazovania; pokiaľ súd chcel dospieť k
deklarovaným záverom ohľadne zmluvy z roku 1972, muselo by byť vykonané objektívne dokazovanie
svedkami, ktorí by potvrdili podpis zmluvy alebo znalcom grafológom. Odporcovia zotrvali na tvrdení
o potrebe súhlasu ONV k dotknutému prevodu, keď i v samotnej zmluve z 24.1.1972 je uvedené, že
nepodlieha registrácii na štátnom notárstve (súčasne však odporcovia tvrdili, že aj pre neregistrovanie

na štátnom notárstve nemohlo ísť o platný prevod) iba schváleniu ONV finančným odborom. Napokon
tiežvrámcinadobudnutiapozemkup.K.vroku1958odštátuboltakýtoúkonschválenýONVasúvisiace
právne predpisy sa od roku 1958 do roku 1972 nezmenili. Podľa odvolateľov bolo potrebné vykonať
(ďalšie) dokazovanie zisťovaním, či ONV bolo požiadané o súhlas k prevodu v roku 1972, k čomu
smeroval i ďalší - okresným súdom neakceptovaný - návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka

S., ktorý ako bývalý predseda MsNV mal o uvedenom vedomosť.

Obdobne odporcovia naďalej namietali rozpor ceny uvedenej v zmluve z roku 1972 s cenovým
predpisom. Mali za to, že cena mala byť určená podľa § 15 „zákona 47/69 Z.z. (správne vyhlášky
č. 47/1969 Zb. - poznámka odvolacieho súdu) vo výške 0,40 Kč/m2, a nie podľa § 14 citovaného
zákona podľa 6 Sk/m2“. Matematické vyjadrenie platnosti a neplatnosti zmluvy, ako to vykonal okresný

súd, nebolo dosiaľ publikované v žiadnej odbornej literatúre. Za nepravdivé odvolatelia označili i
konštatovania o užívaní predmetnej plochy MsNV, resp. Mestom Turzovka, (aj) v ktorej spojitosti
považovali napadnutý rozsudok za rozporný a nepreskúmateľný.

Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôrazňoval dispozičnú zásadu a povinnosť
účastníkov konania označiť/navrhnúť dôkazy. Keďže v priebehu konania pred okresným súdom podpis

p. K. na zmluve z roku 1972 spochybnený nebol (menovaný vzhľadom na vysoký vek vypovedal
zmätene), nebol dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania grafológom. Návrh protistrany na
doplnenie dokazovania v tomto smere až v odvolacom konaní už nie je prípustný - § 205a ods. 1 O.s.p.

V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy § 134 ods. 2 Obč. zák. nevyžadoval registráciu takéhoto prevodu
do socialistického vlastníctva bývalým štátnym notárstvom a taktiež podľa § 490 ods. 2 Obč. zák. tretej

vety nebol potrebný ani súhlas národného výboru. Podľa navrhovateľa relatívnu neplatnosť kúpnej
zmluvy môže namietať len jej účastník a nie tretie osoby. V dotknutom prípade ani jedna zo zmluvnýchstrántakýmtospôsobomzmluvunespochybnilaaodporcoviauvedenéprávonemajú.Navyše,vzhľadom
na situovanie dotknutého pozemku v zastavanom území obce bolo správne vychádzané z hodnoty 6 Kčs
za m2. Navrhovateľ dodal, že prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý
rozsudok vo veci samej potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v časti o trovách konania
zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je konštatované vo výroku rozsudku.

Neobstojí odvolacia námietka odporcov o povinnosti registrácie kúpnej zmluvy medzi p. K. a
Československým štátom z roku 1972 bývalým štátnym notárstvom. Náležitou je naproti tomu

argumentácia navrhovateľa o tom, že v zmysle ustanovenia § 134 ods. 2 Obč. zák. vtedy platného
(vrátane pravej retroaktivity vymedzenej v ustanovení § 507a ods.1 Obč. zák.) nebolo potrebné
registrovať zmluvy, pri ktorých išlo o prevod nehnuteľností do socialistického vlastníctva. Predmetná
zmluva je práve takýmto prevodom.

Obdobne je nedôvodnou námietka o povinnosti súhlasu k takejto zmluve zo strany ONV. Taktiež v tomto

smere správne (proti)argumentuje navrhovateľ ustanovením § 490 ods. 2 vtedy platného Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého nebol nevyhnutný na platnosť úkonu/prevodu do socialistického vlastníctva
súhlasu/schválenie národným výborom. V tejto spojitosti veľmi správne poukázal okresný súd na tzv.
registračné smernice - Inštrukcia ministerstva spravodlivosti a ministerstva poľnohospodárstva, lesného
a vodného hospodárstva č. 8 z 19.5.1964 Zb., ktorou sa vydáva smernica o postupe pri registrácii

zmlúv na štátnych notárstvach a pri dávaní súhlasu na prevod a nájmy niektorých druhov nehnuteľností
okresnými národnými výbormi; uverejnená v čiastke 6/1964 Zbierky inštrukcií a oznámení ministerstva
spravodlivosti. Hoci sa jednalo o podzákonný akt, práve ním sa rozhodujúcou mierou upravovali práva
a povinnosti tak štátnych orgánov, ako aj dotknutých subjektov právnych vzťahov. V zmysle časti II
ods. 9 predmetnej registračnej smernice je jednoznačne zrejmé, že „registrácii ani súhlasu okresného

národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode do socialistického spoločenského vlastníctva, napr.
štátu...“. Je síce čiastočne paradoxné, že jednoznačná úprava je obsiahnutá v takomto predpise nižšej
právnej sily, uvedené však plne zodpovedá vtedajším spoločenským podmienkam, vrátane absolútnej
dominancie socialistického spoločenského vlastníctva.

Vzhľadom na konštatované je nepodstatné, či samotná kúpna zmluva (či skôr predtlač, ktorá bola na jej

vyhotovenie použitá) obsahovala formuláciu o potrebe súhlasu ONV.

Bez ohľadu na uvedené je zároveň plne dôvodným záver okresného súdu o tom, že kompetencie z ONV
prešli - právnou normou presne (a správne) v rozsudku súdu prvého stupňa označenou - na miestne,
resp. mestské národné výbory. Vo vzťahu ku zmluve medzi p. K. a Československým štátom z roku 1972
bolouvedenédodržanéaRadaMsNVTurzovkauznesenímčíslo52/1972schválilaprevodnehnuteľnosti

p. K. na štát.

V súvislosti s rozoberanou otázkou je neopodstatnenou odvolacia argumentácia o potrebe doplnenia
dokazovania,čiužvýsluchomsvedkaS.alebozisťovanímvarchívnychdokumentochexistenciesúhlasu
ONV. Prioritne sa totiž vo svojich dôsledkoch jedná o dokazovanie, či v roku 1972 bol takýto súhlas
potrebný; t.j o dokazovanie, ktorým by mal byť preukázaný rozhodujúci právny stav, resp. platné právo.

Uvedené je však absolútne v rozpore s účelom a cieľmi procesu dokazovania ako celku. Právne
posúdenie je jednoznačne oprávnením (a súčasne povinnosťou) konajúceho súdu, čo okresný súd i
náležite vykonal.

Úplne bezpredmetným je tiež súvisiaci poukaz odvolateľov na postup štátnych orgánov pri uzatváraní
zmluvy v roku 1958. Okresný súd náležite ozrejmil zmenu v právnej úprave, ku ktorej došlo medzi rokom

1958 a rokom 1972. V danom smere je argumentácia odvolateľov o nezmenení sa právnej úpravy v
označenom období v priamom rozpore s objektívnym stavom.

Okresný súd vecne správne posúdil i namietanú neplatnosť kúpnej zmluvy z roku 1972 pre tvrdený
nesúlad s cenovými predpismi. Z príslušného právneho predpisu, ktorý okresný súd jednoznačne akonkrétne označil - vyhláška č. 47/1969 Zb. - vyplýva, že za pozemky určené na stavbu patrí náhrada v
hodnote 6 Kčs za m2 (§ 14 ods. 1, eventuálne ods. 2 dotknutého právneho predpisu).

Z bodu 2 kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel p. K. s Československým štátom v roku 1958, je nepochybné,

že sa jedná o pozemok určený pod stavbu rodinného domu (zhodne v súvisiacom súhlase finančného
odboru rady ONV z 29.7.1958 je dotknutá nehnuteľnosť označená ako stavebný pozemok). Taktiež zo
zmluvy medzi rovnakými subjektmi z roku 1972 je zrejmý charakter danej nehnuteľnosti ako pozemku
v zastavanej časti obce (výslovný odkaz na § 14 vyhl. č. 47/1969 Zb. a na počet obyvateľov mesta
Turzovka). K inému záveru o charaktere sporného pozemku/pozemkov nemožno dôjsť ani na základe

katastrálnej mapy/mapového operátu. Zodpovedajúco stavu veci bola teda kúpna cena určená sumou
2.160 Kčs (výmera 360m2 x 6 Kčs/m2).

Vzhľadom na správnu aplikáciu právneho predpisu upravujúceho stanovenie hodnoty nehnuteľnosti v
roku 1972 a tým na súlad ceny predmetného pozemku s cenovým predpisom je nadbytočné zaoberať
sa ďalšími súvisiacimi otázkami; napr. o okruhu osôb oprávnených namietať (relatívnu) neplatnosť, či o
akceptovateľnosti len „matematickej neplatnosti“ deklarovanej okresným súdom.

Krajskýsúdpovažovalzanedôvodnúajnámietkuodvolateľovspočívajúcuvtvrdeníoodňatímožnostiim
konaťpredsúdomtým,žeokresnýsúdnevykonalniminavrhovanédokazovanie.Akovyplývaužzvyššie
uvedeného, doplnenie dokazovania výsluchom svedka S., resp. šetrením v archívnych dokumentoch
bolo nadbytočné a neúčelné z hľadiska ustálenia skutkového stavu. Zároveň vo všeobecnosti platí, že
nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť

konať pred súdom (R 37/1993).

Pokiaľ ide o návrh na doplnenie dokazovania prednesený len v odvolacom štádiu konania - svedecké
výpovede, resp. znalecký posudok ohľadne pravosti podpisu p. K. na zmluve v roku 1972 - jedná sa o
nové dôkazy, ktoré procesná strana odporcov v konaní pred súdom prvého stupňa nenavrhla. Súčasne
platí, že pravosť dotknutého podpisu nenamietala ani zo skutkového hľadiska. Vzhľadom na to, že

odvolatelia ani len netvrdia, že by malo ísť o niektorú zo situácií predpokladaných v § 205 ods. 1 písm.
a/ až d/ O.s.p., sú tieto dôkazy v aktuálnom štádiu konania už neprípustné.

V súvislosti s dokazovaním výsluchom bezprostredne p. K. je potrebné zdôrazniť, že okresný súd
sa pokúsil vykonať výsluch menovaného v rámci ohliadky na mieste samom. Z obsahu predmetnej
zápisnice je zrejmé, že menovaný - s najväčšou pravdepodobnosťou vzhľadom na vysoký vek - nebol

spôsobilý konkrétne a vierohodne sa vyjadriť k rozhodujúcim skutočnostiam. Napríklad uviedol, že
sporný pozemok nadobudol od misionára, hoci je nesporné, že pozemok v roku 1958 kúpil od štátu.
Zároveň je významné, že výsluch menovaného bol ukončený po súhlasnom vyjadrení oboch procesných
strán, vrátane prítomného právneho zástupcu odporcov.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa netrpí ani nepreskúmateľnosťou z titulu nedostatku dôvodov resp.

ich rozpornosťou. Samotná skutočnosť, že odporcovia nie sú spokojní s výsledkom sporu (vrátane
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), neznamená, že dotknuté rozhodnutie je nepreskúmateľné.

Právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s „právom“ účastníka byť pred súdom úspešný; prípadne
s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie
je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka; vrátane

predstáv o obsahu odôvodnia. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných
práv dosahuje len odôvodnenie, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody
sú zjavné protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody
zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (bližšie napr. I. ÚS 344/10,
III. ÚS 305/08). Odôvodnenie preskúmávaného rozsudku však takúto charakteristiku nespĺňa; naopak

rešpektuje všetky zákonné požiadavky v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.

S poukazom na popísané východiská, úvahy a závery krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo
veci samej potvrdil ako vecne správne.Pokiaľ odvolatelia v doplnení odvolania navrhli pripustiť dovolanie, tento návrh odvolací súd
neakceptoval. Nimi vymedzené otázky jednak nie sú (všeobecnými) otázkami zásadného právneho
významu, ale otázkami výlučne viažucimi sa na konkrétne individuálne okolnosti prejednávaného

prípadu („bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo...len na podklade samotnej zmluvy zo dňa
24.1.1972...?“), resp. nie sú dostatočne jasné („Bolo potrebné na nadobudnutie vlastníckeho práva
súhlas okresného národného výboru - finančný odbor ako nadriadeného orgánu MsNV Turzovka?“),
a jednak vychádzajú z predpokladu, ktorý v konaní nebol preukázaný (rozpor s cenovým predpisom -
„zákon o cenách 14/1969 Zb.“).

Zároveň už existujúca judikatúra „hlavné“ námietky odvolateľov ohľadne potreby registrácie zmluvy a
súhlasu ONV rieši zhodne ako súdy konajúce v prejednávanom prípade (napr. R 43/88, či uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 583/2012 z 28.12.2012)

Odlišne od okresného súdu však krajský súd posúdil otázku náhrady trov konania. Je nepochybné, že
odporcovia pri uzatváraní kúpnej zmluvy s p. K., ktorá sa v konečnom dôsledku ukázala ako neplatná
pre neexistenciu vlastníctva menovaného, vychádzali z informácií verejne prístupného katastra

nehnuteľností, v rámci ktorého sú (okrem iného) aj údaje o vlastníckom práve hodnoverné a záväzné
(pokiaľ sa nepreukáže opak). Nadväzne okolnosť, že vo viere v pravdivosť predmetných údajov uzavreli
kúpnu zmluvu je namieste vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p.

Z pohľadu navrhovateľa je pritom významným fakt, že napriek kúpe sporných nehnuteľností ešte v roku
1972, minimálne od prechodu majetku štátu do majetku obcí v roku 1991 (t.j. viac ako 20 rokov do

iniciovania prejednávaného prípadu) nevykonal náležité - zodpovedajúce riadnemu prístupu vlastníka
- kroky na vyznačenie svojho vlastnícke práva i v evidencii/katastri nehnuteľností. Uvedeným taktiež
prispel k nutnosti vedenia aktuálneho súdneho konania. Na základe konštatovaného mal krajský súd za
to, že rešpektujúce princíp spravodlivého usporiadania pomerov medzi účastníkmi je také rozhodnutie
o trovách konania, podľa ktorého sporovým stranám navzájom nie je priznaná náhrada trov konania.

Predmetný záver sa týka aj trov odvolacieho konania.

Osobitnýmvýrokomkrajskýsúduložilodporcompovinnosťsolidárnezaplatiťštátu-Slovenskejrepublike
na účet Okresného súdu Čadca - sumu 12,48 eur ako trovy, ktoré boli preddavkovo hradené štátom. V
tomto smere vychádzal z ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p., pričom pojem výsledok konania je pojmom
širším než „len“ úspech v konaní, a preto aj pri akceptovaní vyššie uvedených osobitostí bolo namieste

uložiť odporcom povinnosť nahradiť trovy, ktoré v priebehu konania (preddavkovo) platil štát. Ide o trovy,
ktoré vznikli v súvislosti s použitím služobného motorového vozidla na ohliadku na mieste samom v
rozsahu 12,48 eur.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.