Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 15, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114201492
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114201492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko,a.s.,sosídlomMetodova8,82108Bratislava,IČO:35697270,právnezastúpeného:Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti
žalovanému: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX W., za účasti vedľajších účastníkov
na strane žalovaného: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02
Bratislava, IČO: 41 362 962, právne zastúpeného: JUDr. Bohdan Jakubis, Dobrovičova 13, 811 09
Bratislava a Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom 930 37 Lehnice 725, IČO: 42
264 154, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Kemp, Nám. Josipa Andriča č. 1, 900 25 Chorvátsky Grob,

o zaplatenie 1068,43 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu za poskytnuté služby vo výške 311,47 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 24.8.2012 až do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie sumy za poskytnuté služby z a m i e t a .

III. Suma uvedená vo výroku č. I. spolu s príslušenstvom sa p o v o ľ u j e žalovanému splácať
v mesačných splátkach vo výške 30 € splatných vždy do 25. dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca
počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa zročným celé dlžné
plnenie.

IV. Žalobu o náhradu škody vo výške 548 € s príslušenstvom z a m i e t a .

V. Žalobu o náhradu škody vo výške 201 € s príslušenstvom z a m i e t a .

VI. Žalovaný je p o v i n n ý spoločne a nerozdielne s vedľajším účastníkom Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ a vedľajším účastníkom Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v prospech jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Bobák,
Bollová a spol., s.r.o. vo výške 18,55 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Vedľajším účastníkom Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ a Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 21.01.2014 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1068,43
€ spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške 8,75% ročne z tejto sumy od

24.08.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca uplatnený nárok vyvodzoval zo zmlúv o pripojení uzavretých so žalovaným a špecifikoval ho
takto:

- suma 548 € predstavuje náhradu škody,

- suma 201 € predstavuje náhradu škody,

- suma 319,43 € predstavuje nezaplatené služby.

Z predložených listín súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Žalobca so žalovaným ako podnikateľom uzavrel dňa 26.03.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb č. P., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a dňa 26.03.2012 aj
Dodatok k tejto zmluve.

Žalobca so žalovaným ako nepodnikateľom uzavrel dňa 08.02.2011 Zmluvu o pripojení č. A5500491,

ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a dňa 08.02.2011 aj Dodatok k tejto
zmluve.

Žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi cenu za poskytovanie služieb za obdobie 04/2012 - 06/2012,
čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle vyššie uvedenej Zmluvy.

Žalobcapretopokusomopokonávkuzodňa09.08.2012oznámilžalovanémusumuneuhradenýchfaktúr

za jednotlivé mesiace a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku
nereagoval ani čiastočnou úhradou.

Po vykonanom dokazovaní súd žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 548 € a vo výške
201 € zamietol z dôvodov nižšie uvedených:

Náhrada škody:

Žalobca po tom ako mu boli zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že:

a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho
neprijateľnosť,

b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho
zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných

pokút,

c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú,pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu
škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného zariadenia a jeho
akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel a) 548 €, pokiaľ ide tablet zakúpený na základe

Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, b) 201 €, pokiaľ ide o mobilný telefón zakúpený
na základe Dodatku k Zmluve o pripojení. Uvedené rozdiely považuje žalobca za škodu vzniknutú
porušením povinnosti žalovaného.

Žalobca ďalej poukazuje na Čl. 3 bod 3.7 Dodatkov k Zmluve o poskytovaní verejnej služby a k Zmluve o
pripojení, podľa ktorého - Účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú

v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a
v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazalužívaťslužbyposkytovanémuprostredníctvomSIMkartyvzmysleustanovenítohtoDodatkupo
dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v
článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný
obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo

spotrebiteľskej ceny MT).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej

občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca
nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4
(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal.
Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda žalovaný svoj
záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný
poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je

daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj
R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s
ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telefónu a jeho akciovou cenou. Aj
keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek
deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať
to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú
cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.

podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom
(tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so
žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za MT

obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku pourčitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Pokiaľ ide o Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a Dodatok k nej, táto bola zo strany žalovaného

uzatvorená v postavení podnikateľa (nie spotrebiteľa), preto na ňu spotrebiteľská ochrana nedopadá,
keďže ide o tzv. absolútny obchod, pri ktorom sa vzťahy účastníkov konania riadia Obchodným
zákonníkom. Aj pri žalobe v tejto časti však bol súd v zmysle § 153 ods.2 O.s.p. viazaný skutkovým
stavom vymedzeným žalobcom v návrhu na začatie konania, ktorý aj sumu 548 € žaloval z titulu náhrady
škody a nie z titulu zmluvne dojednanej zmluvnej pokuty.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka - Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 veta prvá Obchodného zákonníka - Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk.

Rovnako ako v prípade zamietnutia náhrady škody uplatňovanej podľa Občianskeho zákonníka má

súd za to, že neboli splnené podmienky na náhradu škody podľa Obchodného zákonníka, pričom súd
odkazuje na odôvodnenie uvedené vyššie.

Cena za poskytnuté služby.

Pokiaľ ide o žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 319,43 € za služby poskytnuté žalobcom
žalovanému (vrátane úrokov z omeškania ako sankcie za nezaplatenie tejto sumy v lehote jej splatnosti),

tu súd žalobcovi vyhovel (s výnimkou sumy 2 x 3,98 €) vzhľadom na preukázanie tohto nároku
predloženými faktúrami a podľa nasledovných právnych predpisov:

Podľa ust. § 43 ods.1 písm.a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon) -
Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa§43ods.12písm.b)zákona-Účastníkjepovinnýplatiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvy

o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods.1 zákona - Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych

automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ust. § 43 ods.1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti

a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm.a) z. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka - Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to

až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka - Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 24.08.2012 bola

základná úroková sadzba ECB 0,75% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 8,75% ročne.

Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie poplatku za odpojenie vo výške 2 x 3,98 €, tak
súd uvádza: Podľa článku 1 bodu 1.16 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.
„deaktivácia SIM karty“ je technický a administratívny postup spoločnosti Orange, ktorým sa znemožní

prístup k Službám Účastníkovi.

Ako vyplýva z vyššie uvedenej časti odôvodnenia, žalobca nepreukázal platné skončenie zmlúv o
pripojení so žalovaným. Z uvedeného záveru vyplýva to, že nebol dôvod deaktivovať SIM kartu
žalovaného a teda ani dôvod účtovať za to poplatok. Vychádzajúc z uvedeného bola žaloba aj v tejto
časti zamietnutá.

Pokiaľ ide o poplatky 2 x 1,33 € za upomienky pri oneskorených platbách, tieto sú preukázané interným
výpisom žalobcu a súd v nich nič nezákonné nevidí.

Vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného (je nezamestnaný a bez príjmu), umožnil mu súd zaplatiť
dlžnú sumu v splátkach, pričom má za to, že žalobca touto skutočnosťou nebude nijako negatívne
ovplyvnený.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, táto podľa § 142 ods.1,2 O.s.p. patrí žalobcovi, pričom treba
vychádzať z toho, že predmetom konania boli tri nároky:

a) Nárok na náhradu škody - 548 €,

b) Nárok na náhradu škody - 201 €,

c) Nárok na zaplatenie služieb - 319,43 €.

Išlo teda o spojenie 3 nárokov a tarifná odmena za jeden úkon právnej služby je podľa § 13 ods.3
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (Pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej
odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej
odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.) - 36,52 + 1/3 z 19,92 € + 1/3 z 24,90
€ = 51,46 € + RP 8,04, spolu 59,50 €.Z hľadiska predmetu konania, nárok pod písm.a) tvoril 51,31% celkového predmetu sporu, nárok pod
písm.b) tvoril 18,82% celkového predmetu sporu a nárok pod písm.c) tvoril 29,91% celkového predmetu
sporu.

Žalovanej tak patrí náhrada za zaplatený súdny poplatok vo výške a) 0 € z dôvodu plného neúspechu,
b) 0 € z dôvodu plného neúspechu, c) 97,64 % (požadované na zaplatenie 319,43 €, priznané 311,47
€) zo sumy 18,69 € (29,91% zo sumy zaplateného súdneho poplatku 64 €), teda 18,55 €.

Pokiaľ ide o požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu k tejto súd uvádza - NS SR vo
veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že: „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa §
142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným

účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť
spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje
ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby,
štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc.
Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako

celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov
treba posudzovať samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo

o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda

ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov

žalobcomdochádzavzorovoužalobou,vktorejsameniaibaidentifikačnéúdaježalovanejstranyavýška
dlhu. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti, pričom žalobca
má zamestnancov s vysokoškolským právnickým vzdelaním.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je

dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.

AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí
sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,

ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa

účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemáprávo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa

preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a
vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.

Pokiaľ ide o náhradu trov vedľajšieho účastníka (Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ)
vystupujúceho na strane žalovaného v časti konania o zaplatenie náhrady škody, túto súd nepriznal

taktiež s argumentáciou uvedenou v rozhodnutí NS SR sp. zn. 6M Cdo 5/2013 z dôvodu ich neúčelnosti
s prihliadnutím na to, že náhrada škody žalobcovi v obdobných sporoch konštantne priznávaná nie je.
Potom vstup len do časti konania, v ktorej vedľajší účastník s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou
môže očakávať úspech, nepovažuje súd za „službu pre ochranu spotrebiteľa“ ale výlučne iba za snahu
získať trovy konania na základe vyjadrenia opakovane zasielaného do konaní obdobného typu, kde

podstatná časť vyjadrenia predstavuje výpis z už právoplatných súdnych rozhodnutí v typovo rovnakých
veciach.

Pokiaľ ide o náhradu trov vedľajšieho účastníka Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, táto z dôvodov
vyššie uvedených taktiež priznaná nebola, pričom tento VÚ okrem vstupu do konania, iný procesný úkon
nevykonal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.