Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/365/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212204963
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212204963.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr.

Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci žalobkyne: UPC BROADBAND SLOVAKIA,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Ševčenkova 36, IČO: 35 971 967, zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., G. X, t. č.
na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou: U. K., zamestnankyňa Okresného súdu Dunajská
Streda, o zaplatenie 811,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo 14. júna 2013 č. k. 14C/4/2013-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie v časti odvolania proti zamietnutiu 331,94 eur z a s t a v u j e.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby vo výške 355,18 eur a vo výroku o

určení neprijateľných zmluvných podmienok neplatnými a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 124,79 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 21.5.2009 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň určil, že zmluvné podmienky uvedené v podmienkach kampane „Jesenná kampaň
- NY5“ v čl. 19.8 podmienok, v podmienkach kampane „chello pre Poprad a Šamorín - NYK“ v čl. 19.8
podmienok a v Tarife chello č. 3/2008 podľa čl. 5.6 podmienok, ktoré sú citované v rozhodnutí, sú ako
neprijateľné neplatné a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 57,91 eur

na trovách právneho zastúpenia a 48,50 eur na trovách zaplateného súdneho poplatku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli 16.10.2007 písomnú zmluvu o
pripojení digitálnej retransmisie. Žalovaný 30.11.2007 požiadal žalobkyňu o zmenu zmluvy rozšírením
poskytovaných služieb o zabezpečenie internetového pripojenia. Žalobkyňa v súvislosti s uzavretou
zmluvou odovzdala žalovanému 2 m koaxiálneho kábla a káblový modem k poskytovanej službe chello.
Žalobkyňasiuplatnilavočižalovanémunárokzaposkytnutéslužbypodľarozpisufaktúr124,79eurspolu
so zákonným úrokom 9 % ročne z uvedenej sumy od 21.5.2009 (kedy sa žalovaný dostal do omeškania)
až do zaplatenia. Nakoľko v tejto časti bol nárok žalobkyne predloženými dôkazmi preukázaný, súd

žalobe vyhovel. Žalobkyňa si však popri uvedenom nároku uplatnila voči žalovanému aj nárok na
zmluvnú pokutu za porušenie podmienok kampane ny5 v sume 66,39 eur, zmluvnú pokutu za porušenie
podmienok kampane nyk v sume 288,79 eur a zmluvnú pokutu za nevrátenie káblového modemu v
zmysle tarify chello č. 3/2008 v sume 331,94 eur. Tieto uplatnené nároky však súd prvého stupňazamietol, pretože z dôkazov obsiahnutých v spise nevyplýva, či bol žalovaný upozornený na uloženie
možných zmluvných pokút a či si žalobkyňa chýbajúce elektronické zariadenie vôbec od žalovaného
žiadala. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sa za neprijateľné zmluvné

podmienky v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorými
nemal možnosť sa oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Podľa ods. 4 písm. k) cit. ust. za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s
nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53c OZ ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet

a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a
označení jej častí. Na základe uvedeného súd prvého stupňa určil, že uvedené zmluvné podmienky
týkajúce sa uplatnených zmluvných pokút sú ako neprijateľné neplatné a žalobu v časti uplatnených
nárokov žalobkyne z nich plynúcich zamietol.

Proti tomuto rozsudku, výroku o zamietnutí zvyšku žaloby, výroku o určení neprijateľných zmluvných
podmienok neplatnými a výroku o trovách konania, podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že postupom

súdu bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci.Uviedla,žesanemohlazúčastniťpojednávania,pretoženebolanapojednávanieriadnepredvolaná
a nebola jej umožnená realizácia procesných práv. K zmluvným pokutám uviedla, že tieto boli písomne
dohodnuté a špecifikované v podmienkach kampane „Jesenná kampaň - NY5“ v sume 66,39 eur a
kampane „chello pre Poprad a Šamorín - NYK“ v sume 288,79 eur. Žalovaný svojim podpisom na zmluve

o pripojení č. 05945380 potvrdil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len
„VOP“) a Podmienkami kampane a zaviazal sa vrátiť zariadenia, ktoré mu boli poskytnuté s tým, že
v prípade že ich nevráti, zaplatí žalobkyni v súlade s tarifou č. 3/2008 zmluvnú pokutu 331,94 eur za
nevrátený káblový modem, ktorý mu bol odovzdaný. Zmluvná pokuta za nevrátenie zariadení žalobkyni
bola dohodnutá v bode 5.5 VOP a podľa tarify chello bola 331,94 eur. Poukázala na to, že cena za

služby v zmysle tarify chello č. 3/2008 je znížená oproti cene v Podmienkach kampane a rozdiel medzi
zvýhodnenou a skutočnou cenou je potrebné posudzovať ako minimálnu stratu žalobkyne spôsobenú
porušením podmienok zmluvy zo strany žalovaného. Poukázala tiež na rozsudok Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 8Co/60/2012, v zmysle ktorého je pri posudzovaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute pri
skúmaní rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán potrebné zohľadniť výhody vyplývajúce

z ostatných zmluvných dojednaní medzi účastníkmi. Vzhľadom na uvedené, považuje žalobkyňa výšku
dohodnutých zmluvných pokút za primeranú. Zmluvná pokuta bola tiež uvedená v rámci Podmienok
kampanejednejtarifyč.3/2008,ktorýchobsahniejetakrozsiahly,abysasnímžalovanýnemalmožnosť
oboznámiť. Ak by sa súd s uvedenými argumentmi žalobkyne nestotožnil, navrhla priznať nárok zo
zmluvných pokút ako nárok na náhradu škody, pretože žalobkyňa preukázala porušenie zmluvných

povinností žalovaného, čím vznikol žalobkyni nárok na náhradu škody, teda na zaplatenie plnej ceny
za poskytované služby a paušalizovanej náhrady škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia záväzku
žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu počas určenej doby viazanosti. Na základe uvedeného navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie, prípadne ho zrušiť a
vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Trovy odvolacieho konania si uplatnila vo výške 71,11

eur.

V priebehu odvolacieho konania žalobkyňa podaním doručeným súdu 26.7.2013 vzala odvolanie
čiastočne späť, a to v časti odvolania proti výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 331,94 eur
predstavujúcich zmluvnú pokutu za nevrátenie káblového modemu. Zároveň odvolanie vo zvyšnej
časti doplnila o výpočet straty žalobkyne za využívanie zvýhodnených služieb žalovaným, ktoré mali

dohodnutú viazanosť, ktorú ale žalovaný nedodržal. Podľa predloženého výpočtu žalobkyne ide o sumu
328,42 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O. s. p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu(§ 156 ods. 3 O. s. p.), a dospel k záveru, že odvolacie konanie je potrebné v časti zastaviť a rozsudok
v zostávajúcich napadnutých výrokoch potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti.

V predmetnej právnej veci rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom, proti ktorému podala odvolanie

žalobkyňa. Podaním z 26.7.2013 vzala žalobkyňa svoje odvolanie čiastočne späť. K čiastočnému
späťvzatiu odvolania došlo ešte predtým, než o odvolaní bolo odvolacím súdom rozhodnuté.

Podľa § 207 ods. 2 O. s. p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 207 ods. 3 O. s. p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

Späťvzatie odvolania je dispozitívny úkon účastníka konania, ktorý odvolanie podal. Na účinné
spaťvzatie sa nevyžaduje ani súhlas druhého účastníka, ani súhlas súdu a možno ho urobiť až do
okamihu, kým súd o podanom odvolaní nerozhodne. Po späťvzatí odvolania odvolací súd rozhodne už
len o zastavení odvolacieho konania.

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorá vzala svoje odvolanie proti rozsudku, výroku o

zamietnutí návrhu o zaplatenie 331,94 eur predstavujúcich zmluvnú pokutu za nevrátenie káblového
modemu výslovne späť, odvolací súd postupoval v zmysle zákonného ustanovenia § 207 ods. 3 O. s.
p. a odvolacie konanie v uvedenej časti zastavil.

V zostávajúcej časti odvolacieho konania sa odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p.
stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre

úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom :

K námietke žalobkyne ohľadom odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu nepredvolania na
pojednávanie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o tzv. drobný spor
podľa § 200ea O. s. p., v ktorom podľa § 115a ods. 2 O. s. p. nie je potrebné nariaďovať pojednávanie a
z predloženého spisového materiálu vyplýva, že pojednávanie pred súdom prvého stupňa z uvedeného

dôvodu ani nariadené nebolo. Žalobkyni tak z uvedeného dôvodu nebola odňatá možnosť konať pred
súdom.

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania je zrejmé,
že skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o pripojení zo 16.10.2007 podľa § 43 zákona
č. 610/2003 z. z. o elektronických komunikáciách, ktorá bola zmenená na základe žiadosti žalovaného

30.11.2007, nebola sporná. Tiež nebolo sporným, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa. Sporným ale zostalo a zároveň to tvorilo
predmet prieskumu odvolacieho súdu, či nároky na zmluvné pokuty za porušenie podmienok kampane
ny5vsume66,39eurazaporušeniepodmienokkampanenykvsume288,79eur,uplatnenéžalobkyňou
boli opodstatnené, a či zmluvné dojednania, na základe ktorých boli tieto nároky uplatnené, ako aj

zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za nevrátenie káblového modemu v bode 5.6. VOP sú alebo nie
sú tzv. neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Z obsahu zmluvy o pripojení vyplýva, že jej súčasťou sú VOP na poskytovanie služby prístupu do siete
internet a/ alebo VOP na poskytovanie služby retransmisie.

Podľa bodu 5.6 VOP na poskytovanie služby prístupu do siete internet, ak užívateľ nevráti káblový

modem v termíne uvedenom v čl. 5.5 podmienok, alebo ho vráti poškodený, čo aj len čiastočne
nefunkčný alebo v stave, ktorý zjavne nezodpovedá bežnému opotrebovaniu, je poskytovateľ oprávnenýúčtovať užívateľovi zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tarife a/alebo cenu za chýbajúce, resp.
poškodené časti.

Podľa zmluvy o pripojení užívateľ prehlasuje, že sa zoznámil s platnou tarifou poskytovateľa, prevzal

ju a berie ju na vedomie.

Podľa listiny nazvanej Tarifa chello č. 3/2008, čl. III bod 2., je zmluvná pokuta za nevrátenie káblového
modemu podľa čl. 5.6 VOP na poskytovanie služby prístupu do siete internet 331,94 eur.

Podľa bodu 19.8 VOP na poskytovanie služby retransmisie sa užívateľ zaväzuje, že v prípade, ak využije
pri uzatváraní zmluvy akciové ceny (kampaň), nepožiada počas doby uvedenej v kampani o ukončenie
zmluvy, alebo o pozastavenie poskytovania služby, ani sa nedopustí takého konania ani neumožní také

konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo pozastaviť alebo obmedziť poskytovanie
služby, odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany
užívateľa. Podľa bodu 19.9. VOP na poskytovanie služby retransmisie v prípade porušenia záväzku
užívateľa stanoveného v bode 19.8 podmienok sa užívateľ zaväzuje zaplatiť poskytovateľovi sumu zľavy
z ceny poskytnutej na základe kampane, resp. zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v kampani.

Podľa listiny nazvanej : Podmienky kampane „Jesenná kampaň - NY5“, ktoré majú byť neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o pripojení, v prípade porušenia záväzku stanoveného v čl. 19.8 VOP na poskytovanie
služby retransmisie sa užívateľ zaväzuje zaplatiť jednorazovú zmluvnú pokutu 66,39 eur.

Podľa listiny nazvanej : Podmienky kampane „chello pre Poprad a Šamorín - NYK“, ktoré majú byť
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení, v prípade porušenia záväzku stanoveného v čl. 19.8 VOP

na poskytovanie služby retransmisie sa užívateľ zaväzuje zaplatiť jednorazovú zmluvnú pokutu 288,79
eur.

Právnyvzťahmedziúčastníkmizaloženýhoreuvedenouzmluvouopripojenímedzižalobkyňou,ktorápri
uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti
ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle § 43 z. č. 610/2003

Z. z. a na druhej strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. OZ a podľa
§ 43 z. č. 610/2003 Z. z. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a zmluvy o pripojení sú zmluvami
spotrebiteľskými a treba na ne aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení
účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa
ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 4 zákonodarca
demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za
neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou OZ zák. č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo
zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré
požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. § 53 OZ v uvedenom znení, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 OZ v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto

ustanovenie je zachované v OZ v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľskýchzmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v
spotrebiteľskej zmluve odchýlili od OZ takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle
ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom
pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne
formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy sa dopisovali iba údaje
individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný súbor služieb. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme

možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne
nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch
preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ, nemožno považovať za individuálne dojednané.
Je nesporné, že spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom
navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní. Mohol iba zmluvu ako celok
odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam. S poukazom na vyššie uvedené,

odvolací súd uzatvára, že ani predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute
neboli individuálne dojednané.

Už len z citovaného prehľadu zmluvných ustanovení zakladajúcich tvrdené nároky žalobkyne na
zaplatenie zmluvných pokút vyplýva, že ide o ustanovenia usporiadané značne neprehľadne so
vzájomnými odkazmi, ktoré sú podľa názoru odvolacieho súdu ťažko zrozumiteľné nielen pre

priemerného spotrebiteľa, ale aj pre osobu s právnym vzdelaním. Podrobné preštudovanie všetkých
zmluvných podmienok vrátane VOP zo strany spotrebiteľa by vyžadovalo niekoľkohodinové úsilie,
pričom pre celkovú nezrozumiteľnosť by bol napriek tomu výsledný efekt ich správneho pochopenia
pre spotrebiteľa otázny. Takýto prístup a opatrnosť zo strany spotrebiteľa nie je preto možné v súlade
s dobrými mravmi ale ani s reáliami bežného života očakávať, ani ho vyžadovať. Naopak v záujme

vyváženia nerovného postavenia zmluvných strán je dôvodné od dodávateľa vyžadovať, aby nezneužil
slabšie postavenie druhej zmluvnej strany a zmluvné podmienky záväzkovo-právneho vzťahu, ktoré
sám dodávateľ formuluje, vytvoril tak, aby boli čestné, teda aby sa spotrebiteľ mohol spoľahnúť, že ak
do zmluvného vzťahu s dodávateľom vstúpi, nebude od neho dodávateľ požadovať žiadne plnenia, o
ktorých nebol spotrebiteľ jednoznačne, úplne, zrozumiteľne a vopred zo strany dodávateľa informovaný,

a ktoré by neboli adekvátne poskytnutému plneniu zo strany dodávateľa. V prejednávanej veci VOP
žalobkyne boli napísané veľmi drobným písmom, ktoré vzbudzuje dojem o ich nepodstatnosti pre
zmluvný vzťah. Odvolací súd teda zastáva názor, že žalobkyňa ako dodávateľ nebola oprávnená
skryť dôležité ustanovenia týkajúce sa zmluvného vzťahu, ako sú napríklad ustanovenia o zmluvných
pokutách, do VOP, pretože tým vzniklo riziko, že tieto ujdú pozornosti spotrebiteľa.

Konanie žalobkyne pri uzatváraní zmlúv hore popísaným spôsobom, teda použitím drobného písma
pri určitých častiach zmluvy a použitie systému vnútorných odkazov na rôzne listiny upravujúce časti
jedného nároku, napĺňa znaky tzv. nekalej obchodnej praktiky. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa (predtým zák. č. 634/1992 Zb.) v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy, predávajúci (teda aj dodávateľ) nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s

dobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumienajmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán
a porušovanie zmluvnej slobody. Ustanovenie § 7 ods. 2 cit. zák. definuje, že obchodná praktika sa

považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje
alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku
alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny,
ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

VOP žalobkyne sú písané drobným písmom, údaje v nich obsiahnuté sú nekonkrétne s množstvom

odkazov na iné časti, neprehľadné, podľa názoru odvolacieho súdu pre priemerného spotrebiteľa
nezrozumiteľné, vyvolávajúce dojem, že sú nepodstatné a zmluva sa uzatvára za podmienok
dohodnutých na prvej strane zmluvy o pripojení. Takýto postup žalobkyne pri uzatváraní zmluvy možno
považovať za postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, pretože nevysvetľuje, prečo byúčastníci nemohli uzavrieť zmluvu o pripojení, ktorej obsah by bol celý dobre čitateľný a zrozumiteľný.
Postup žalobkyne pri uzatváraní takýchto zmlúv podstatne narušuje ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, pretože spotrebiteľ sa domnieva, že uzatvára zmluvu

za podmienok, ktoré sú v zmluve jednoznačne a výrazne označené. Opak je však pravdou, pretože
podstatné časti zmluvy sú ukryté v ťažko čitateľných VOP. Konanie žalobkyne v rozpore s dobrými
mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez
ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným Ústavným súdom ČR v náleze sp. zn. I. ÚS

3512/2011 z 11. novembra 2013 a to, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel
napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej
zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to,
aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
pravdepodobne uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ

tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nie je možné
priznať právnu ochranu. Z uvedeného vyplýva záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania
zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok,
ale len spotrebiteľskej zmluvy (listiny) samotnej. Ako neopodstatnené preto odvolací súd vyhodnotil
námietky žalobkyne voči záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednaní o zmluvných pokutách

obsiahnutých vo VOP žalobkyne a o ich neplatnosti ako neprijateľných zmluvných podmienok, uvedené
v jej odvolaní.

Pre úplnosť odvolací súd tiež dodáva, že dojednané zmluvné pokuty ako sankcie za porušenie
zmluvných povinností žalovaným ako spotrebiteľom, sú okrem vyššie uvedeného tiež neprimerane
vysoké, a ako neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné i z tohto dôvodu.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžadujú od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu
v stabilnej výške (66,39 eur a 288,79 eur) bez ohľadu na to, kedy dôjde k porušeniu doby viazanosti
zo strany spotrebiteľa. Pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti musí byť totiž ujma na
strane dodávateľa vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty
za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že zmluvné podmienky dojednané v
spotrebiteľskej zmluve medzi žalobkyňou a žalovaným uvedené vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa
(okrem toho, že sú prejavom nekalej obchodnej praktiky žalobkyne), spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu, spojenú

s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1, 2 a 3
OZ), ktoré sú neplatné (53 ods. 5 OZ) a pre spotrebiteľa, teda žalovaného, nie sú záväzné.

Nárok žalobkyne nebolo možné priznať ani ako náhradu škody, pretože žalobkyňa nepreukázala
základné predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, ktorými sú vznik škody, protiprávne konanie
žalovaného a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. Predovšetkým

žalobkyňa nepreukázala ani prvý predpoklad nároku na náhradu škody, ktorým je vznik samotnej
škody. Za škodu sa považuje ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku (vyčísliteľného v peniazoch)
poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Žalobkyňa za škodu, ktorá jej vznikla, považovala
rozdiel v sume poskytnutých služieb za zvýhodnenú cenu pri stanovenej dobe viazanosti a bežnou
cenou za služby bez viazanosti (služba TV - rozšírený súbor, cena v kampani 11,04 eur, tarifná cena

15,90 eur obdobie využívania 30.7.2007 - 29.3.2009 - rozdiel 97,20 eur a služba internet chello easy,
cena v kampani 14,74 eur, tarifná cena 26,52 eur, obdobie využívania služby 30.7.2007 - 29.3.2009,
rozdiel 231,42 eur; spolu rozdiel 328,62 eur). Z vyjadrenia žalobkyne teda vyplýva, že si v podstate
uplatňuje nárok na tzv. ušlý zisk, za ktorý sa považuje strata očakávaného prínosu, ktorý mohol
poškodený dôvodne očakávať ako rozmnoženie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku

konania škodcu (škodovej udalosti). Preukazovanie ušlého zisku, ako ekonomickej kategórie je náročné,preukazované vo väčšine prípadov odbornými, resp. znaleckými posudkami vypracovanými znalcami v
odbore ekonómia. Žalobkyňa však v odvolaní (a ani v predchádzajúcich podaniach) nešpecifikuje, či sa
domáha skutočnej škody, alebo ušlého zisku. Dôkaz o skutočnosti, za akú tarifnú cenu ponúkala služby

bez viazanosti a za akú cenu ich ponúkala pri pristúpení spotrebiteľa na viazanosť a teda akú výšku
zľavy v súvislosti so záväzkom spotrebiteľa využívať služby počas stanovenej doby viazanosti poskytla,
nie je dôkazom o tom, aká výška škody žalobkyni vznikla, keď žalovanému poskytla služby za zľavnenú
cenu aj pri nedodržaní doby viazanosti. Cena poskytovaných služieb totiž nie je totožná s pojmom zisk,
pretože zisk tvorí rozdiel medzi nákladmi a výnosmi.

Cena poskytovaných služieb bola pritom medzi účastníkmi právneho vzťahu dohodnutá, je teda
výsledkom vzájomnej dohody, a preto zo svojej podstaty nemôže byť škodou, resp. následkom
protiprávneho konania žalovaného (pretože je následkom dvojstranného právneho úkonu - dohody).
Cena služieb bola dohodnutá bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu povinností žalovaného alebo
k ukončeniu zmluvného vzťahu niektorým z možných spôsobov v zmysle zmluvy. Je rozhodnutím
žalobkyne, že ponúkala zvýhodnenú cenu služieb. Ak žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom

vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti, táto bola zabezpečená ustanoveniami o zmluvných pokutách,
ktoré však ako už bolo zdôvodnené vyššie, neboli platné a nemožno uvažovať o vzniku škody na strane
žalobkyne a priznaní žalovaných nárokov z titulu náhrady škody.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej z dôvodu vecnej
správnosti podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s §
142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnil,
preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.